Kniha prísloví - kapitola 11
1 Falošná váha oškliví sa Pánovi, páči sa mu spravodlivé závažie.
2 Príde pýcha, príde aj hanba, múdrosť sa však (zdržiava) u skromných.
3 Statočných (ľudí) vedie (bezpečne) ich neporušenosť, vierolomníkov však zničí ich zvrátenosť.
4 V deň hnevu nepomôže bohatstvo, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou.
5 Bezúhonnému rovná cestu jeho spravodlivé konanie, bezbožník však padne pre svoju vlastnú bezbožnosť.
6 Statočných (ľudí) vyslobodzujú ich spravodlivé počiny, vierolomníci sa však lapia vo svojich náruživostiach.
7 Keď zomrie bezbožný človek, zomiera aj nádej, očakávanie bohatstva vyjde navnivoč.
8 Spravodlivý sa vyslobodí z úzkosti a na jeho miesto nastúpi bezbožný.
9 Pokrytec ničí ústami svojho blížneho, spravodlivých však vyslobodí poznanie.
10 Zo šťastia spravodlivých sa mesto napĺňa jasotom a zo zániku bezbožných sa ozýva plesaním.
11 Mesto sa dvíha požehnaním (ľudí) statočných, ústami nestatočných sa však nivočí.
12 Svojím blížnym pohŕda ten, kto rozum potratil, rozumný človek však mlčí.
13 Klebetník, ktorý sa túla, povyzrádza tajnosti, kto však má zmysel pre spoľahlivosť, ten drží slovo u seba.
14 Kde nieto zrelej rozvahy, tam ľud upadá, dobre je však tam, kde niet núdze o radcov.
15 Veľmi si škodí, kto sa zaručuje za cudzieho (človeka), kto sa však záväznostiam vyhýba, je bezpečný.
16 Spanilá žena nadobúda česť, násilníci však dosahujú bohatstvo.
17 Sám sebe robí dobre človek dobrosrdečný, ukrutník však trýzni svoje (vlastné) telo.
18 Bezbožný človek získava (len) klamný zárobok, no ten, kto seje spravodlivosť, opravdivú odmenu.
19 Takto, hľa, spravodlivosť (vedie) k životu, kto sa však ženie za zlým, (letí) svojej smrti (v ústrety).
20 Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi, ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne (chodia) púťou (života).
21 Stavím sa (s kýmkoľvek), že podliak trestu neujde, ale potomstvo spravodlivých vyviazne.
22 Zlatá obrúčka v svinskom rypáku je pekná žena, ale bez jemnocitu.
23 To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým, očakávanie bezbožných (ľudí) je prchký hnev.
24 Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy.
25 Človek, čo žehná (rád druhým, sám) zbohatne, ten však, kto (iných) preklína, aj sám bude prekliaty.
26 Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať, na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie (zostúpi).
27 Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu (pre seba), ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde.
28 Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne, spravodliví však budú pučať ako list.
29 Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať, blázon však bude slúžiť múdremu (človekovi).
30 Ovocie spravodlivosti je stromom života, nespravodlivosť však uchvacuje život.
31 Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi, nuž o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?!
