Listovať vo Svätom Písme

Kniha múdrosti - kapitola 9


1 Bože otcov, Pane milosrdenstva, ktorý si všetko svojím slovom urobil,

2 človeka si stvoril svojou múdrosťou, aby vládol nad stvorenstvom, ktoré si ty povolal k jestvote,

3 aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti, aby vládol v úprimnosti srdca,

4 daj mi múdrosť, prísediacu tvojho trónu, a mňa nevylučuj z počtu svojich detí.

5 Lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobnice, človek mdlý a kratučkého žitia, ktorý málo chápe, čo je právo a čo je zákon.

6 Lebo aj keby bol niekto z ľudí dokonalý, a chýbala by mu tvoja múdrosť, nebol by ničím.

8 Ty si mi dal rozkaz postaviť chrám na tvojom svätom vrchu, oltár v meste tvojho príbytku: Obraz svätostánku, ktorý si ty od počiatku pripravil.

9 U teba je múdrosť, ktorá pozná tvoje diela, ktorá bola prítomná, keď si tvoril zemský okruh. Ona vie, čo tvojim očiam lahodí a čo je správne podľa tvojich príkazov.

10 Vyšliže ju zo svätého neba a zošli ju z trónu tvojej velebnosti, aby so mnou bola pri mojom konaní a aby som vedel, čo je milé tebe.

11 Lebo ona všetko vie a všetko chápe, povedie ma rozvažito pri mojich robotách, ochráni ma svojou velebnosťou.

12 Takto budú moje diela príjemné, spravodlivo budem vládnuť tvojmu ľudu, hoden budem trónu svojho otca.

13 Lebo ktorý človek môže poznať Božiu vôľu? Alebo kto sa dokáže domyslieť, čo chce Pán?

14 Myšlienky smrteľníkov sú bojazlivé, naše úvahy sú neisté.

15 Lebo dušu zaťažuje pominuteľné telo a pozemský stánok stláča myseľ, ktorá veľa húta.

16 Ledva poznávame to, čo je na zemi, a len namáhavo chápeme to, čo je pred našimi očami; ktože teda vládze vyskúmať to, čo je na nebi? -

17 Ktože poznal tvoju vôľu, ak si mu ty nedal múdrosť a keď si z výšav nezoslal svojho ducha svätého?

18 (Len) tak boli vyrovnané chodníky pozemšťanov; ľudia, poučení o tom, čo ľúbi sa tebe, boli zachránení múdrosťou.

7 Tys' ma zvolil kráľom svojho ľudu, za vladára tvojich synov a tvojich dcér.