Listovať vo Svätom Písme

Kniha múdrosti - kapitola 16


1 Preto boli zaslúžene potrestaní podobnými (tvormi) a mučilo ich množstvo hávede.

2 Namiesto trestu urobil si dobre svojmu ľudu. Na ich vrúcnu žiadosť dal si im pokrm nevšedný - jarabice za jedlo,

3 aby tamtí, žiadostiví pokrmu, pre hnusobu (zvierat) na nich poslaných stratili aj prirodzenú chuť, títo však po chvíľkovom strádaní okúsili pokrm nevšedný.

4 Bolo totiž treba, aby tamtých stihol neodvratný nedostatok, lebo utlačovali, týmto bolo treba ukázať len, ako veľmi boli ich nepriatelia trápení.

5 Bo i keď sa vyrútili na nich zúrivé a divé zvieratá a keď boli kynožení pohryzením skrútenými hadmi, predsa tvoj hnev až do konca netrval.

6 Iba pre výstrahu postrašení boli na chvíľu, ale dostali znak spásy ako upomienku na príkazy tvojho zákona.

7 Lebo kto sa (k nemu) obrátil, zachránený bol, nie skrz to, čo videl, ale skrze teba, spasiteľa všetkých.

8 Nuž i týmto si našich nepriateľov presvedčil, že ty si ten, ktorý môžeš z každej biedy vytrhnúť.

9 Veď ich zabíjalo uhryznutie kobyliek a múch, a nedal sa nájsť liek na záchranu ich života, pretože si túto trýzeň zasluhovali.

10 Tvojich synov však neprevládli ani zuby jedovatých hadov, lebo tvoja milosrdnosť proti tomu povstala a priniesla im vyzdravenie.

11 Boli totiž uhryznutí (iba) preto, aby pamätali tvoje slová, skoro však boli zas uzdravovaní, aby nezabudli celkom na tvoje ustanovenia, a tak neprišli o tvoje dobrodenia.

12 Lebo ani zelina, ani náplasť ich nevyliečili, ale tvoje slovo, Pane, ktoré lieči všetko.

13 Veď ty máš moc nad smrťou i nad životom, zvádzaš k bránam podsvetia a zasa vyvádzaš.

14 Človek v svojej zlobe môže síce zabiť niekoho, ale dych (života), čo vyšiel, nemôže už priviesť späť ani vyslobodiť dušu, ktorá bola odňatá.

15 Tvojej ruke však uniknúť je nemožné.

16 Na bezbožných, ktorí odopreli poznať ťa, doľahlo tvoje mocné rameno. Stíhali ich nezvyčajné lejaky, ľadovec, hrozné nečasy a bil do nich blesk.

17 A čo bolo najčudnejšie, vo vode, čo ináč všetko zaháša, zúril oheň ešte mocnejšie, lebo svet je bojovníkom za spravodlivých.

18 Občas totiž poľavil bes plameňov, aby nespálili zvieratá, čo boli poslané proti modlárom, ale aby sami navidomoči presvedčili sa, že ich stíha Boží súd.

19 Inokedy zasa vzplanuli i prostred vody silnejšie, než vzbĺka ináč oheň, aby znivočili plody modlárskej krajiny.

20 Miesto toho si ty živil svoj ľud chlebom anjelským, dával si im z neba hotový chlieb bez práce, ktorý poskytoval akýkoľvek pôžitok a spĺňal akúkoľvek chuť.

21 Lebo (tento) tvoj dar prejavoval tvoju nežnú lásku k tvojim deťom. Prispôsoboval sa chuti toho, čo ho požíval, premenil sa na to, čo kto chcel.

22 Sneh a ľad však odolali ohňu a neroztopili sa, aby zvedeli, že ten samý oheň, ktorý v krupobití plápolal a čo v lejakoch blýskal sa, zničil nepriateľom úrodu;

23 lenže (oheň) zabudol i na svoju vlastnú moc, aby sa len spravodliví mohli nasýtiť.

24 Lebo tvorstvo podriadené tebe, Tvorcovi, stupňuje svoju moc na trestanie nespravodlivých a (zasa) ju zoslabuje, aby dobre činila tým, čo dúfajú v teba.

25 Tak aj vtedy slúžilo tvojmu daru, sýtiacemu všetkých, tým, že sa premieňalo vo všetko podľa želania tých, čo ho potrebovali.

26 Lebo tvojim deťom, ktoré miluješ, ó Pane, bolo treba skúsiť, že nie rozmanité plody živia človeka, ale tvoje slovo zachováva tých, čo v teba dúfajú.

27 Lebo to, čo neznivočil oheň, topilo sa priam, len čo ho zohrial letmý slnka lúč,

28 aby bolo známe, že tebe treba dobrorečiť ešte pred východom slnka a už na úsvite zjavovať sa pred tebou.

29 Lebo nádej nevďačníka roztopí sa ako zimný srieň a jak nepotrebná voda odtečie.