Listovať vo Svätom Písme

Kniha Jób - kapitola 31


1 S očami som si takú zmluvu ujednal, že nepozriem sa nikdy na pannu.

2 Lež aký podiel Boh to zhora zosiela a aký údel z výšky Všemocný?

3 Či nebude to skaza nešľachetnému a hriešnikom zasa nešťastie?

4 Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?

5 Ak so lžou som ja azda (predtým) chodieval, za lesťou noha sa mi náhlila,

6 nech ma na spravodlivej váhe odváži, nech Boh raz pozná moju nevinnosť!

7 Ak uchýlil sa môj krok z (jeho) chodníka, ak moje srdce za očami šlo, ak na dlani mi škvrna prilipla,

8 nech rozsievam ja, druhý nech sa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvú z koreňa!

9 Ak srdce mi azda žena zvábila, ak číhal som pri vrátach blížneho,

10 nech moja žena melie pre iného len a nech sa iní nad ňou skláňajú.

11 Veď to je iste (preveľká) neprávosť a neresť veru hodna odsúdenia tiež.

12 Bo tento oheň žerie až do zahynutia a celkom strávi moju úrodu.

13 Ak som na právo svojho sluhu nedbával a otrokyne sú so mnou vo spore,

14 čo urobím len, akže Boh raz povstane, čo odpoviem mu, ak (ma) navštívi?

15 Či môj Tvorca ho v útrobách tiež nestvoril a nestvárnil nás azda v lone sám?!

16 Či odoprel som, čo si núdzni prosili, a oko vdovy som var' skormútil?

17 Či som sám zjedol svoju skyvu chlebíka, že sirota tiež z neho nejedla?

18 Veď ako otec choval som ju od mladi, od lona matky som ju vodieval.

19 Ak núdzneho som bez odevu zazrel ver' a bez prikrývky videl bedára,

20 či jeho bedrá nepožehnávali ma, vlnou mojich oviec sa nezahrial?

21 Ak na sirotu svoju ruku vztiahol som, keď zrel som, že mám v bráne oporu,

22 nech od šije mi ruka zaraz odpadne, nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!

23 Veď ma zachvátila bázeň pred Bohom, neodolal som jeho velebe.

24 Či urobil som zlato svojou nádejou, riekol som skvostom: "Moja istota!"?

25 Či radosť mal som, že mám veľké imanie, že moja ruka veľa získala?

26 Keď videl som zas, ako slnce žiarilo a mesiac jemný ako šinul sa,

27 či moje srdce bolo tajne zvedené a moju ruku pery bozkali?

28 To bol by zločin hoden trestu veľkého, veď by som zaprel Boha na nebi.

29 Či som mal radosť z nešťastia nepriateľa a zaplesal som, keď ho stihlo zlo?

30 Veď zhrešiť svojim ústam nedovolil som, by jeho život v kliatbe žiadali.

31 Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež: "Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?"

32 Však ani cudzinec nenocoval vonku a otvoril som dvere pocestným.

33 Či svoje viny skrýval som jak ostatní a svoj poklesok v sebe stajil som,

34 bo strach som dostal vari z huku po meste a zhrozil som sa hanby od rodín, že stíchol som hneď, k bráne nevyšiel?

35 Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca,

36 či na ramená si ho nevložím a veniec z neho neuvijem si?

37 Jemu aj počet svojich krokov oznámim a ako šľachtic predstúpim pred neho."

38 Ak by moje polia proti mne kričali a moje brázdy s nimi stenali,

39 ak úrodu ich bez odmeny jedol som, ak som ich majiteľa umoril,

40 nech bodľač vzíde mi namiesto pšenice a burina len miesto jačmeňa! Jóbove slová skončili.