Kniha Jób - kapitola 23
1 Jób odpovedal:
2 "Aj dnes je veru ešte spurný môj nárek a vzlykot mi ruka zadŕža
3 Bár by som vedel, kde by som ho našiel, zašiel by som k jeho trónu až.
4 Tam pred ním samým začal by som súdiť sa a naplnil by som si ústa dôkazmi.
5 By som zvedel slová, čo mi vtedy povie, a dal si pozor, čo mi odvetí.
6 Či s plnou silou so mnou bude priečiť sa? Nie! Nech len ráči ma on vypočuť.
7 On hneď by zbadal, že sa prieči s poctivým, a navždy súdu zbavil by som sa.
8 Ak napred idem, ver' nikdy tam nie je, dozadu ak, zas ho nebadám.
9 Ak hľadám vľavo, ani tak ho nezriem, zvrtnem sa vpravo, tam ho nevidím.
10 On dobre pozná moje cesty, zastávky, jak zlato vyjdem, keď ma preskúša.
11 Veď moja noha k jeho stope prilipla, jeho cestu som strážil, nezblúdil.
12 Nevzdialil som sa od pier jeho príkazov, úst jeho slová v hrudi skryl som si.
13 Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni?! Čo duša chce mu, to aj urobí.
14 Veď úmysel svoj uskutoční zaiste a takých vecí v mysli veľa má.
15 Hľa, kvôli nemu prečo predesený som: To uvážil som, hrôzu pred ním mám.
16 Veď môjmu srdcu iste Boh dal zoslabnúť a Všemohúci ma tak predesil.
17 Nuž pre temravy musím teda zmĺknuť, bo obličaj mi tône prikryli.
