Kniha Ester - kapitola 7
1 Kráľ a Aman teda prišli, aby (jedli) a pili s kráľovnou.
2 Kráľ sa jej aj na druhý deň opýtal, keď sa rozohrial od vína: "Aká je tvoja prosba, Ester, aby som ti ju vyplnil? Čo chceš, aby sa ti stalo? Čo by si aj polovicu môjho kráľovstva pýtala; dostaneš."
3 Vtedy mu odpovedala: "Ó, kráľu, ak som našla milosť pred tvojimi očami a ak sa ti páči, daruj mi môj život, za ktorý prosím, a (daruj mi) môj národ, za ktorý ťa prosím.
4 Hľa, ja a môj národ sme vydaní (napospas), aby nás rozšliapali a zahrdúsili; máme zahynúť. Keby nás aspoň za otrokov a otrokyne predali; bolo by to znesiteľné nešťastie a s povzdychom by som sa odmlčala, ale nateraz máme takého nepriateľa, ktorého ukrutnosť ovplyvnila aj kráľa!"
5 Kráľ Asuer sa vo svojej odpovedi opýtal: "Kto je to a aké má na to právo, že sa to opovažuje robiť?"
6 Ester mu odpovedala: "Tento náš najhorší nepriateľ a neprajník je Aman." Keď Aman počul túto vec, hneď zmeravel, lebo nevedel zniesť kráľov a kráľovnej pohľad.
7 Rozhnevaný kráľ vstal a bral sa z miestnosti, kde bola hostina, do záhrady vysadenej stromami. Aj Aman vstal, aby požiadal kráľovnú Ester o (záchranu) svojho života. Pochopil totiž, že mu kráľ pripravuje nešťastie.
8 Keď sa (kráľ) vrátil zo záhrady vysadenej stromami a vošiel do miestnosti hostiny, našiel Amana zrúteného na pohovke, na ktorej spočívala Ester, a povedal: "Ešte aj kráľovnú chce znásilniť, a to v mojej prítomnosti v mojom dome!" Len čo to slovo opustilo
9 A Harbona, jeden z komorníkov, ktorí mali za úlohu obsluhovať kráľa, povedal: "Hľa, šibenica, čo pripravil pre Mardocheja, ktorý hovoril v prospech kráľa, vypína sa v Amanovom dome a je päťdesiat lakťov vysoká!" Kráľ mu povedal: "Obeste ho na ňu!"
10 Tak Amana obesili na šibenicu, ktorú dal zhotoviť pre Mardocheja, a kráľov hnev sa upokojil.
