Evanjelium podľa Marka - kapitola 11
1 Keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfage a Betánii pri Olivovej hore, poslal dvoch svojich učeníkov
2 a povedal im: "Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte.
3 A keby vám niekto hovoril: "Čo to robíte?", povedzte: "Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti."
4 Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho.
5 Niektorí z t ch, čo tam stáli, im vraveli: "Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?"
6 Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich.
7 Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol.
8 Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli.
9 A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: "Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!
10 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!"
11 Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer.
12 Keď na druhý deň z Betánie odchádzali, pocítil hlad.
13 Zďaleka zazrel figovník s lístím. Išiel k nemu, či na ňom niečo nenájde. Ale keď k nemu prišiel, nenašiel nič, len lístie; nebol totiž čas fíg.
14 I povedal mu: "Nech z teba už nikdy nik neje ovocie!" A jeho učeníci to počuli.
15 Potom prišli do Jeruzalema. Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a kupujúcich v chráme. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov stolice.
16 A nedovolil nikomu prenášať ani náčinie cez chrám.
17 A učil ich: "Nie je napísané: "Môj dom sa bude volať domom modlitby pre všetky národy"? A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."
18 Keď to počuli veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť. Báli sa ho, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie.
19 A keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
20 Keď ráno išli popri figovníku, videli, že vyschol od koreňa.
21 Tu sa Peter rozpamätal a povedal mu: "Rabbi, pozri, figovník, ktorý si preklial, vyschol."
22 Ježiš im na to povedal: "Majte vieru v Boha.
23 Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: "Zdvihni sa a hoď sa do mora," a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to.
24 Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať.
25 A keď vstanete modliť sa, odpustite, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám váš Otec, ktorý je na nebesiach, odpustil vaše hriechy." (
26 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.)
27 A znova prišli do Jeruzalema. Ako chodil po chráme, pristúpili k nemu veľkňazi, zákonníci a starší
28 a pýtali sa ho: "Akou mocou toto robíš? Alebo kto ti dal moc, aby si to robil?"
29 Ježiš im povedal: "Aj ja sa vás na niečo spýtam. Odpovedzte mi, potom vám poviem, akou mocou toto robím.
30 Jánov krst bol z neba, či od ľudí? Odpovedzte mi!"
31 Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu teda neuverili?"
32 Ale ak povieme: Od ľudí," - to sa báli ľudu, lebo všetci pokladali Jána za ozajstného proroka.
33 Odpovedali teda Ježišovi: "Nevieme." A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."
