Evanjelium podľa Jána - kapitola 4
1 Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján
2 - hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci -,
3 opustil Judeu a odišiel znova do Galiley.
4 Pritom musel prejsť cez Samáriu.
5 A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi.
6 Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
7 Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: "Daj sa mi napiť!"
8 Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy.
9 Samaritánka mu povedala: "Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?" Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
10 Ježiš jej odpovedal: "Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: "Daj sa mi napiť, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu."
11 Žena mu povedala: "Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu?
12 Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?"
13 Ježiš jej odvetil: "Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný.
14 Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života."
15 Žena mu vravela: "Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!"
16 Povedal jej: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!"
17 Žena mu odpovedala: "Nemám muža." Ježiš jej vravel: "Správne si povedala: "Nemám muža,
18 lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu."
19 Žena mu vravela: "Pane, vidím, že si prorok.
20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať."
21 Ježiš jej povedal: "Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme.
22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov.
23 Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov.
24 Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde."
25 Žena mu vravela: "Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko."
26 Ježiš jej povedal: "To som ja, čo sa rozprávam s tebou."
27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: "Čo sa jej pýtaš?" Alebo: "Prečo sa s ňou rozprávaš?"
28 Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom:
29 "Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?"
30 Vyšli teda z mesta a šli k nemu.
31 Medzitým ho učeníci prosili: "Rabbi, jedz!"
32 On im povedal: "Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte."
33 Učeníci si hovorili medzi sebou: "Vari mu niekto priniesol jesť?"
34 Ježiš im povedal: "Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo.
35 Nevravíte aj vy: »Ešte štyri mesiace a bude žatva?« Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu!
36 Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec.
37 Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne.
38 Ja som vás, poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy, ste vstúpili do ich práce."
39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: "Povedal mi všetko, čo som porobila."
40 Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni.
41 A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo.
42 A žene povedali: "Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta."
43 O dva dni odišiel stade do Galiley.
44 Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu.
45 Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky.
46 Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna.
47 Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral.
48 Ježiš mu povedal: "Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte."
49 Kráľovský úradník mu hovoril: "Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!"
50 Ježiš mu povedal: "Choď, tvoj syn žije!" On uveril Ježišovmu slovu a šiel.
51 Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili že jeho dieťa žije.
52 Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: "Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka."
53 Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: "Tvoj syn žije." A uveril on i celý jeho dom.
54 Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.
