Druhý list Korinťanom - kapitola 5
1 Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.
2 Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok,
3 aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí.
4 Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné.
5 A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.
6 Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána;
7 lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní.
8 Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.
9 A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu.
10 Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.
11 Pretože poznáme bázeň red Pánom presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie.
12 Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci.
13 Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.
14 Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli.
15 A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.
16 Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme.
17 Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.
18 Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia.
19 Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia.
20 Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!
21 Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.
