Druhý list Korinťanom - kapitola 11
1 Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti Len ma už strpte!
2 Veď horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi; aby som vás odovzdal Kristovi ako čistú pannu.
3 Bojím sa však, aby sa vaše žmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou.
4 Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali.
5 A ja si myslím, že som neurobil o nič menej ako veľkí apoštoli,
6 lebo ak som aj vo vyjadrovaní neobratný, v poznaní nie; veď sme vám to vo všetkom a všetkým ukázali.
7 Alebo som sa hádam dopustil hriechu, keď som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo hlásal Božie evanjelium?
8 Iné cirkvi som olupoval, prijímal som od nich podporu, aby som mohol vám slúžiť.
9 Aj keď som bol u vás a mal som nedostatok, nikomu som nebol na ťarchu, lebo čo mi chýbalo, doplnili bratia, ktorí prišli z Macedónska. Chránil som sa a budem sa chrániť, aby som vám v ničom nebol na ťarchu.
10 Ako je vo mne Kristova pravda, túto chválu mi nik neprekazí v krajoch Achájska.
11 Prečo? Preto, že vás nemilujem? To vie Boh.
12 Ale čo robím budem robiť aj ďalej, aby som odňal príležitosť tým, čo hľadajú príležitosť ukázať sa, že sú takí ako my, v čom sa vychvaľujú.
13 Sú to falošní apoštoli, klamní pracovníci, ktorí sa tvária, akoby boli Kristovými apoštolmi.
14 A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla.
15 Nie je teda divné, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ale ich koniec bude taký, aké sú ich skutky.
16 Znova hovorím: Nech si nik nemyslí, že som nerozumný. A ak, prijmite ma ako nerorumného, aby som sa mohol aj ja trochu pochváliť.
17 Čo hovorím, nehovorím podľa Pánovej vôle, ale ako nerozumný, čo sa týka tejto chvály.
18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja.
19 Veď ochotne znášate nerozumných, lebo sami ste múdri.
20 Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto nad vami vyvyšuje, keď vás niekto bije po tvári.
21 Na svoju hanbu hovorím, akoby sme my boli slabí. Ak si niekto v niečom trúfa, hovorím to ako nerozumný, trúfam si aj ja.
22 Sú oni Hebreji? Aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovi potomci? Aj ja.
23 Sú Kristovi služobníci? Ešte nerozumnejšie hovorím: Tým viac ja vo väčších námahách, častejšie vo väzeniach v nesmierne mnohých ranách, veľa ráz v nebezpečenstve smrti.
24 Od Židov som, päť ráz dostal štyridsať bez jednej,
25 tri razy ma bičovali, raz kameňovali, trikrát som stroskotal na lodi, noc a deň som bol na morských hlbinách;
26 často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách
27 v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde veľa ráz v pôstoch v zime a nahote.
28 A okrem toho na mňa deň čo deň dolieha starosť o všetky cirkvi.
29 Veď kto je slabý, aby som nebol slabýaj ja? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to aj mňa nepálilo?
30 Ak sa už treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.
31 Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je zvelebený naveky, vie, že neklamem.
32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa strážil mesto Damascénov, aby ma chytil,
33 ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám.
