Druhá kniha kroník - kapitola 18
1 Jozafat mal teda množstvo bohatstva a slávy. I dal sa do príbuzenstva s Achabom.
2 Po rokoch išiel k Achabovi dolu do Samárie. Achab dal preň a pre ľud, ktorý bol s ním, zabiť množstvo oviec a hoviad a nahovoril ho na výpravu proti Ramotu v Galaáde.
3 Izraelský kráľ Achab sa spýtal júdskeho kráľa Jozafata: "Pôjdeš so mnou do Ramotu v Galaáde?" Odpovedal mu: "Som ako ty a môj ľud je ako tvoj ľud; vo vojne budem s tebou."
4 Potom Jozafat povedal izraelskému kráľovi: "Vyžiadaj si dnes, prosím, Pánovo slovo!"
5 Nato kráľ Izraela zhromaždil prorokov, štyristo mužov, a spýtal sa ich: "Máme ísť do vojny proti Ramotu v Galaáde, alebo to nechať?" Odpovedali: "Tiahni, Boh ho dá do ruky kráľa."
6 Ale Jozafat sa spýtal: "Nie je tu ešte nejaký Pánov prorok, aby sme sa ho mohli spýtať?"
7 Izraelský kráľ odpovedal Jozafatovi: "Je ešte jeden človek, prostredníctvom ktorého sa môžeme dopytovať Pána, lenže ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobro, ale vždy len nešťastie. Je to Jemlov syn Micheáš." Jozafat povedal: "Nech kráľ nehovorí tak!"
8 Nato izraelský kráľ zavolal jedného komorníka a povedal: "Priveď rýchlo Micheáša, Jemlovho syna!"
9 Izraelsky kráľ a júdsky kráľ Jozafat sedeli oblečení do rúcha každý na svojom tróne; sedeli na priestranstve pri vchode do brány Samárie a všetci proroci prorokovali pred nimi.
10 Kanaánov syn Sedekiáš si urobil železné rohy a vravel: "Toto hovorí Pán: Týmto dokoleš Aramejčanov do zániku."
11 A všetci proroci prorokovali podobne: "Tiahni proti Ramotu v Galaáde, budeš mať úspech a Pán ho vydá do ruky kráľa."
12 Posol, ktorý šiel zavolať Micheáša, hovoril mu: "Hľa, slová prorokov sú jednotné a priaznivé kráľovi! Nech je aj tvoja reč ako reč hociktorého z nich, predpovedaj šťastie!"
13 Ale Micheáš odpovedal: "Ako žije Pán, budem hovoriť to, čo mi povie Pán."
14 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho pýtal: "Micheáš, máme ísť do boja proti Ramotu v Galaáde, alebo to mám nechať?" Odpovedal: "Tiahnite, budete mať úspech a dostanú sa do vašej ruky!"
15 Ale kráľ mu vravel: "Koľko ráz ťa mám zaprisahať, aby si mi v Pánovom mene hovoril iba pravdu?"
16 Odpovedal: "Videl som celý Izrael roztratený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Vtedy Pán povedal: "Títo nemajú pána; nech sa každý vráti v pokoji domov!"
17 Tu izraelský kráľ povedal Jozafatovi: "Nevravel som ti, že mi neprorokuje dobro, len nešťastie!?"
18 A tamten pokračoval: "Nuž počujte slovo Pánovo! Videl som Pána sedieť na tróne a celé nebeské vojsko stáť po jeho pravej i ľavej strane.
19 A Pán povedal: "Kto chce podviesť izraelského kráľa Achaba, aby šiel a padol pri Ramote v Galaáde?" Nato hovoril jeden tak, druhý onak.
20 Vtedy vyšiel akýsi duch, zastal pred Pánom a povedal: "Ja ho podvediem!" A Pán sa ho spýtal: "Ako?"
21 Odpovedal: "Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov." On povedal: "Oklameš ho, aj to dokážeš! Choď a urob tak!"
22 Pán teda vložil do úst týchto tvojich prorokov lživého ducha, lebo Pán vyslovil proti tebe nešťastie."
23 Vtom pristúpil syn Kanaána, Sedekiáš, udrel Micheáša po líci a povedal: "Ktorouže cestou odišiel Pánov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?"
24 Ale Micheáš odpovedal: "To uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa schoval."
25 Kráľ Izraela povedal: "Chyťte Micheáša a zaveďte ho k mešťanostovi Amonovi a kráľovičovi Joasovi
26 a povedzte: Takto hovorí kráľ: Tohoto dajte do väznice a biedne ho živte chlebom a vodou, kým sa šťastne nevrátim!"
27 Micheáš však odvetil: "Ak sa naozaj šťastne vrátiš, nehovoril cezo mňa Pán." (A povedal: "Čujte to, všetci ľudia!")
28 Kráľ Izraela a júdsky kráľ Jozafat tiahli teda proti Ramotu v Galaáde.
29 Izraelský kráľ povedal Jozafatovi, že sa preoblečie, až pôjde do boja: "Ty sa však obleč do svojho rúcha!" A tak sa izraelský kráľ preobliekol a tak išli do boja.
30 Aramejský kráľ však prikázal svojim veliteľom vozov: "Nebojujte ani s malým, ani s veľkým, ale iba so samým kráľom Izraela!"
31 Keď potom velitelia vozov zazreli Jozafata, povedali si: "To je iste kráľ Izraela!" Obrátili sa a bojovali proti nemu. Ale Jozafat vykríkol a Pán mu pomohol, Boh ich odviedol od neho.
32 A keď velitelia vozov videli, že to nie je izraelský kráľ, obrátili sa preč od neho.
33 Ale akýsi muž nevdojak natiahol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi spony panciera. On povedal svojmu kočišovi: "Obráť a vyvez ma z bojišťa, som ranený!"
34 Nakoľko sa však bitka v ten deň stupňovala, ostal kráľ Izraela stáť vo voze proti Aramejčanom až do večera. Zomrel, keď zapadalo slnko.
