1. Samuelova 6 – 8
1 Pánova archa bola v kraji Filištíncov sedem mesiacov.
2 Potom zvolali Filištínci kňazov a veštcov a pýtali sa: "Čo máme robiť s Pánovou archou? Dajte nám vedieť, ako ju máme poslať na jej miesto?"
3 Oni odpovedali: "Ak odošlete archu Boha Izraelitov, nepošlite ju naprázdno, ale v každom prípade dajte zmierny dar! Vtedy sa uzdravíte a dozviete sa, prečo od vás neodstúpi jeho ruka."
4 I spýtali sa: "Aký dar mu máme dať? Odpovedali: "Podľa počtu filištínskych kniežat päť zlatých vredov a päť zlatých myší, lebo ste rovnako postihnutí všetci, i vaše kniežatá.
5 Urobte teda podoby svojich vredov a podoby svojich myší, ktoré nivočia krajinu, a vzdajte chválu Bohu Izraelitov, azda sníme svoju ruku z vás, z vášho boha a z vašej krajiny!
6 Prečo si zatvrdzujete srdcia, ako si zatvrdzovali srdcia Egypťania a faraón? Či ich neprepustili? A neodišli, čo ako ich utláčal?!
7 A teraz urobte nový voz a vezmite dve otelené kravy, na ktorých ešte nebolo jarmo. Kravy zapriahnite do voza, ich teľce však odlúčte od nich do maštale.
8 Potom vezmite Pánovu archu, položte ju na voz, zlaté predmety, ktoré mu dávate ako zmierny dar, položte vedľa nej do truhličky a nechajte ju, nech ide!
9 A pozerajte! Ak pôjde smerom k svojim hraniciam do Betsamesu, on dopustil na nás toto veľké nešťastie, ak nie, tak sa presvedčíme, že sa nás nedotkla jeho ruka, stalo sa nám to náhodou." -
10 Mužovia urobili tak. Vzali dve otelené kravy, zapriahli ich do voza, ich teľce však zadržali v maštali.
11 Pánovu archu položili na voz, aj truhličku so zlatými myšami a podobou svojich vredov.
12 A kravy išli rovnou cestou do Betsamesu, išli tou istou cestou a stále ručali; neodbočili ani napravo, ani naľavo. Filištínske kniežatá išli za nimi až po hranice Betsamesu.
13 Betsamesania práve žali na doline pšenicu. Keď zdvihli oči, zazreli archu a keď ju uvideli, potešili sa.
14 Voz došiel na pole Betsamesana Jozueho a ostal tam stáť. Bol tam veľký kameň. I porúbali drevo voza a kravy obetovali Pánovi ako celopal.
15 Leviti zložili Pánovu archu i truhličku, ktorá bola pri nej a v ktorej boli zlaté predmety, a položili ju na veľký kameň. A obyvatelia Betsamesu prinášali v ten deň celopaly a obetovali obety Pánovi.
16 Keď to filištínske kniežatá videli, vrátili sa v ten deň do Akaronu.
17 Toto sú zlaté vredy, ktoré Filištínci darovali Pánovi ako zmierny dar: za Azot jeden, za Gazu jeden, za Askalon jeden, za Gét jeden, za Akaron jeden.
18 A zlaté myši podľa počtu miest piatich kniežat, od opevnených miest až po neohradené dediny. Veľký kameň, na ktorý položili Pánovu archu, je podnes na poli Betsamesana Jozueho.
19 Pán však potrestal obyvateľov Betsamesu, lebo pozerali do Pánovej archy. Udrel z ľudu sedemdesiat mužov (päťdesiattisíc mužov). Ľud žialil, lebo Pán ťažko potrestal ľud.
20 A obyvatelia Betsamesu hovorili: "Kto obstojí pred Pánom, Bohom, takým svätým! A ku komuže z nás vystúpi?"
21 Preto poslali poslov k obyvateľom Kirjatiarimu s odkazom: "Filištínci vrátili Pánovu archu, poďte, odneste si ju k vám!"
1 Obyvatelia Kirjatiarimu prišli, odniesli Pánovu archu a zaniesli ju do domu Abinadaba na návrší. Jeho syna Eleazara však zasvätili, aby strážil Pánovu archu. -
2 Veľa dní minulo odo dňa, čo bola archa v Kirjatiarime - dvadsať rokov bolo tomu -, a celý dom Izraela sa s plačom obrátil k Pánovi.
3 Vtedy povedal Samuel celému Izraelovmu domu: "Ak sa chcete celým srdcom obrátiť k Pánovi, odstráňte spomedzi seba cudzích bohov a aštarty a prilipnite srdcom k Pánovi; slúžte jemu samému a vyslobodí vás z ruky Filištíncov."
4 Synovia Izraela odstránili teda bálov a aštarty a slúžili samému Pánovi.
5 A Samuel povedal: "Zhromaždite celý Izrael do Masfy, budem sa za vás modliť k Pánovi!"
6 A tak sa zhromaždili do Masfy, čerpali a vylievali vodu pred Pánom, postili sa v ten deň a hovorili tam: "Zhrešili sme proti Pánovi." A Samuel súdil v Masfe Izrael. -
7 Keď sa Filištínci dopočuli, že sa synovia Izraela zhromaždili v Masfe, tiahli filištínske kniežatá proti Izraelu. Počuli to Izraeliti a zľakli sa Filištíncov.
8 Synovia Izraela hovorili Samuelovi: "Neprestávaj volať za nás k Pánovi, nášmu Bohu, aby nás vyslobodil z ruky Filištíncov!"
9 Samuel vzal mladé jahňa a úplne ho obetoval Pánovi ako celopal. A Samuel volal k Pánovi za Izraelitov a Pán ho vypočul.
10 Kým totiž Samuel prinášal obetu, Filištínci nastúpili do boja proti Izraelitom. Ale Pán zahrmel v ten deň veľkým dunením nad Filištíncami a podesil ich, takže Izraelitom podľahli.
11 Nato izraelskí mužovia vytiahli z Masfy, prenasledovali Filištíncov a porazili ich pod Bet-Karom.
12 Potom vzal Samuel kameň, položil ho medzi Masfou a Senom a dal mu meno "Kameň pomoci" a povedal: "Potiaľto nám pomáhal Pán."
13 Takto boli Filištínci pokorení a neprišli viac na územie Izraelitov: Pánova ruka doliehala na Filištíncov cez celý Samuelov život.
14 Mestá, ktoré Filištínci odňali Izraelitom, vrátili sa späť k Izraelu od Akaronu až po Gét; aj ich okolie Izrael oslobodil od Filištíncov. - Zato medzi Izraelom a Amorejcami panoval pokoj.
15 A Samuel súdil Izrael po všetky dni svojho života.
16 Chodil z roka na rok a obišiel Betel, Galgalu a Masfu a súdil Izrael na všetkých týchto miestach.
17 Jeho sídlom však bola Ramata, lebo tam mal dom a tam súdil Izrael. Tam postavil aj oltár Pánovi.
1 Keď Samuel ostarel, ustanovil za sudcov Izraela svojich synov.
2 Jeho prvorodený sa volal Joel, druhý mal meno Abia; boli sudcami v Bersabe.
3 Jeho synovia však nekráčali jeho cestami, išli za ziskom, prijímali dary a prevrátili právo.
4 Vtedy sa zhromaždili všetci starší Izraela a išli k Samuelovi do Rámy.
5 A povedali mu: "Ty si ostarel a tvoji synovia nekráčajú po tvojich cestách. Nuž ustanov nám kráľa, nech panuje nad nami, ako je to u všetkých národov!"
6 Ale Samuelovi sa nepáčilo, keď mu hovorili: "Daj nám kráľa, nech panuje nad nami!" Preto sa Samuel modlil k Pánovi.
7 A Pán povedal Samuelovi: "Vypočuj hlas ľudu vo všetkom, čo ti povedia, veď nie tebou opovrhli, opovrhli mnou, aby som nekraľoval nad nimi.
8 Podobne, ako robili odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta, až po tento deň, že ma opustili a slúžili iným bohom, tak robia aj tebe.
9 Vypočuj ich hlas, ale dôrazne ich upozorni a vylož im právo kráľa, ktorý bude nad nimi kraľovať!"
10 Samuel oznámil všetky Pánove slová ľudu, ktorý od neho požadoval kráľa.
11 I povedal: "Toto bude právo kráľa, ktorý bude nad vami panovať: Vašich synov vezme a postaví ich k svojim vozom a k svojim koňom a budú bežať pred jeho vozom.
12 (Vezme ich), aby ich ustanovil za veliteľov nad tisíc mužmi a za veliteľov nad päťdesiatimi, aby orali jeho oráčinu a žali jeho žeň, aby zhotovovali jeho vojnový výstroj a výstroj jeho vozov.
13 Vezme vaše dcéry, aby pripravovali oleje, aby varili a piekli.
14 Zoberie vaše najlepšie polia, vinohrady a olivy a dá ich svojim sluhom.
15 Z vášho zrna a vašich viníc vezme desiatky a dá ich svojim komorníkom a svojim sluhom.
16 Zoberie vašich sluhov, vaše slúžky, najlepšiu vašu mládež a vaše osly a použije ich na svoje práce.
17 Z vašich stád vezme desiatok a vy sami mu budete sluhami.
18 A keď budete v ten deň stenať pre kráľa, ktorého ste si vyvolili, Pán vás v ten deň nevyslyší."
19 Ľud však nechcel ani počuť Samuelov hlas a vravel: "Nie, ale nech je nad nami kráľ!
20 Budeme ako všetky národy, bude nás súdiť náš kráľ, bude pred nami tiahnuť a bude viesť naše vojny."
21 Samuel vypočul všetky reči ľudu a predniesol ich Pánovi.
22 A Pán povedal Samuelovi: "Vypočuj ich hlas a ustanov im kráľa!" Tu Samuel povedal mužom Izraela: "Nech ide každý do svojho mesta!"
Žalm 86
1 Dávidova modlitba. Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, lebo som biedny a chudobný.
2 Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.
3 Zmiluj sa, Pane, nado mnou, veď k tebe volám deň čo deň.
4 Obveseľ, Pane, svojho sluhu, veď k tebe dvíham svoju dušu.
5 Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
6 Pane, počuj moju modlitbu, všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.
7 V deň svojho súženia volám k tebe, lebo ty ma vyslyšíš.
8 Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, a nič sa nevyrovná tvojim dielam.
9 Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať.
10 Lebo si veľký a robíš zázraky, iba ty si Boh.
11 Ukáž mi, Pane, svoju cestu a budem kráčať v tvojej pravde. Daj, aby moje srdce bolo prosté a malo bázeň pred tvojím menom.
12 Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, a tvoje meno oslavovať naveky;
13 Veď si bol ku mne veľmi milostivý a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti.
14 Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; nechceli ťa mať pred očami.
15 No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný.
16 Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice.
17 Nech som dôkazom tvojej dobroty, aby moji nenávistníci s hanbou videli, že ty, Pane, si mi pomohol a že si ma potešil. J
