Sudcovia 16 – 18
1 Raz zašiel Samson do Gazy. Zazrel tam neviestku a vošiel k nej.
2 Keď sa medzi Gazanmi rozchýrilo: "Samson sem došiel" - obkľúčili ho a číhali na neho celú noc v mestskej bráne. Ale celú noc boli ticho. Zaumienili si: "Keď sa rozvidnie, zabijeme ho!"
3 Samson však spal len do polnoci. O polnoci vstal, vzal vráta mestskej brány aj s oboma verajami, vytrhol ich aj so závorou, potom si ich vyložil na plecia a vyniesol ich na končiar vrchu, ktorý je naproti Hebronu. -
4 Potom sa zamiloval do istej ženy v údolí Sorek. Menovala sa Dalila.
5 Prišli k nej filištínski náčelníci a vraveli jej: "Nahováraj ho a vyzveď sa, v čom je jeho veľká sila, ako by sme ho mohli premôcť a zviazať, aby sme ho znemožnili. Dáme ti každý po tisícsto šeklov striebra."
6 Dalila teda vravela Samsonovi: "Vyzraďže mi, v čom je tvoja veľká sila a čím by ťa bolo treba zviazať, aby si bol znemožnený!"
7 Samson jej povedal: "Ak ma niekto zviaže siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými šľachami, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek."
8 Filištínski náčelníci jej teda priniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých šliach, a zviazala ho nimi.
9 Zákerníci sedeli v jej komôrke. Tu skríkla: "Filištínci (idú) na teba, Samson!" On však šľachy roztrhol, ako sa trhá niť, keď sa k nej priblíži oheň. Príčina jeho sily bola i naďalej neznáma.
10 Tu povedala Dalila Samsonovi: "Oklamal si ma, luhal si mi! Prezraď mi teraz, čím by ťa bolo treba zviazať!"
11 Odpovedal jej: "Ak ma niekto zviaže novými, ešte v práci nepoužitými povrazmi, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek."
12 Dalila teda vzala nové povrazy a zviazala ho nimi. Potom skríkla na neho: "Filištínci (idú) na teba, Samson!" Zákerníci totiž sedeli v komôrke. On ich však strhol zo svojich ramien ako nejakú niť.
13 Dalila dohovárala Samsonovi: "Až doteraz si ma klamal a luhal si mi. Prezraď mi už, čím by ťa bolo treba zviazať?" Odvetil jej: "Ak spletieš sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou."
14 Keď však zarazila kolík a skríkla na neho: "Filištínci (idú) na teba, Samson!" - prebudil sa zo spánku a vytrhol tkaňový kolík aj s osnovou.
15 A opäť mu dohovárala: "Ako môžeš hovoriť, že ma miluješ? Veď tvoje srdce nie je so mnou! Už tri razy si ma oklamal a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila."
16 A keď deň čo deň naliehala svojimi rečami na neho a unúvala ho, že sa mu znechutil život až na smrť,
17 otvoril jej celé svoje srdce a povedal jej: "Britva sa ešte nedotkla mojej hlavy, lebo som zasvätený Bohu od materského lona. Keby ma niekto ostrihal, moja sila by odo mňa odišla, oslabol by som a bol by som ako ktorýkoľvek človek."
18 Dalila videla, že jej otvoril celé svoje srdce, preto dala zavolať filištínskych náčelníkov a odkázala im: "Tentoraz príďte, lebo mi otvoril celé svoje srdce!" Filištínski náčelníci k nej došli a priniesli so sebou aj peniaze.
19 Uspala ho na svojich kolenách, (zavolala jedného muža) a odstrihla mu z hlavy sedem vrkočov. Tak ho oslabila a jeho sila od neho odišla.
20 Keď skríkla: "Filištínci (idú) na teba, Samson!" - prebudil sa zo spánku a povedal si: "Aj teraz vyviaznem ako predtým a strasiem to zo seba." Nevedel totiž, že Pán od neho odstúpil.
21 Filištínci ho chytili, vylúpili mu oči, odviedli ho do Gazy a uväznili ho v okovách. Vo väzení musel točiť mlyn.
22 Ale po ostrihaní mu vlasy na hlave opäť podrástli. -
23 Filištínski náčelníci sa zišli, aby priniesli svojmu bohu Dagonovi veľkolepú obetu a slávili radovánky. A volali: "Náš boh dal nám do ruky Samsona, nášho nepriateľa."
24 A keď ho ľudia uvideli, velebili svojho boha a vyvolávali: "Náš boh nám dal do ruky nášho nepriateľa, našej krajiny pustošiteľa, vraha mnohých z nás."
25 A keď už boli v dobrej nálade, vyvolávali: "Priveďte Samsona! Nech nám niečo zahrá!" Priviedli teda Samsona zo žalára a hral pred nimi. Postavili ho medzi stĺpy.
26 Tu povedal Samson chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: "Pusť ma! Chcem sa oprieť o stĺpy, na ktorých spočíva dom."
27 V dome bolo plno mužov a žien. Došli tam tiež všetci filištínski náčelníci. A na streche bolo asi tritisíc mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovi, ako hrá.
28 Samson však vzýval Pána a prosil: "Pane, Bože! Rozpomeň sa na mňa a daj mi sily ešte tentoraz, ó, Bože, aby som sa vypomstil aspoň za jedno z mojich dvoch očí."
29 Tu Samson nahmatal dva prostredné stĺpy, na ktorých spočíval dom, zaprel sa do nich, pravou rukou do jedného a ľavou do druhého,
30 a zvolal: "Nech zomriem s Filištíncami!" Vystrel sa celou silou a dom sa zrútil na náčelníkov a na všetok ľud, ktorý v ňom bol. A mŕtvych, ktorých zabil pri svojej smrti, bolo viac než tých, ktorých pobil za svojho života.
31 Jeho bratia a celý dom jeho otca zostúpili, vzali ho, odniesli a pochovali ho medzi Saraou a Estaolom v hrobe jeho otca Manua. Súdil Izrael dvadsať rokov.
1 Na Efraimskom pohorí býval muž menom Micha.
2 Povedal svojej matke: "Tisícsto šeklov striebra, ktoré ti vzali - a pre ktoré si vyslovila kliatbu aj predo mnou -, peniaze sú u mňa: ja som ich vzal!" Matka mu povedala: "Nech ťa požehná Pán, syn môj!"
3 Keď vrátil matke tisícsto strieborných šeklov, jeho matka povedala: "Striebro som zasvätila zo svojej ruky Pánovi pre môjho syna, aby z toho zhotovil modlu s obťahom. Teraz ti ho vraciam."
4 Keď však vrátil striebro svojej matke, jeho matka vzala dvesto strieborných šeklov a dala ich zlatníkovi, ktorý z nich urobil modlu s obťahom; tá sa dostala do Michovho domu.
5 Tak sa Michov dom stal domom Božím. Zhotovil tiež efód a terafim a za kňaza ustanovil jedného zo svojich synov.
6 V tých dňoch nebolo kráľa v Izraeli. Každý si robil, čo sa mu ľúbilo. -
7 A bol (tam) istý mladík z júdskeho Betlehema, z Júdovho kmeňa. Bol levita a zdržoval sa tam ako cudzinec.
8 Ten muž sa vysťahoval z mesta, z Júdovho Betlehema, aby sa uchýlil ako cudzí na príhodnom mieste. Vybral sa na Efraimské pohorie do Michovho domu, aby si našiel miesto podľa svojho povolania.
9 Micha sa ho opýtal: "Odkiaľ prichádzaš?" Odpovedal mu: "Som levita z Júdovho Betlehema. Idem, aby som sa uchýlil ako cudzí na príhodnom mieste."
10 Micha mu povedal: "Zostaň u mňa a buď mi otcom i kňazom! Dám ti desať strieborných šeklov na rok, ďalej celé ošatenie a živobytie." A levita na to pristal.
11 Levita potom býval u muža a mladík mu bol ako jeden zo synov.
12 Micha ustanovil levitu a mladík sa stal jeho kňazom a býval v Michovom dome.
13 Micha si povedal: "Teraz viem, že ma bude Pán požehnávať, lebo mám levitu za kňaza."
1 V tom čase nebolo v Izraeli kráľa. Vtedy si kmeň Danovcov hľadal vlastné územie na osídlenie, lebo až dovtedy mu nepripadol dedičný podiel medzi Izraelovými kmeňmi.
2 Preto vyslali Danovci zo svojich rodov päť mužov, mužov veľmi udatných zo svojho najjužnejšieho pohraničia, zo Saray a Estaola, aby preskúmali krajinu a oboznámili sa s ňou. Povedali im: "Choďte a obzrite krajinu!" Tak prišli na Efraimské pohorie do Michovho domu, aby tam prenocovali.
3 Keď boli neďaleko Michovho domu a po hlase spoznali mladého levitu, zastavili sa tam a vypytovali sa ho: "Kto ťa sem priviedol? Čo tu robíš? A čo tu hľadáš?"
4 Odpovedal im: "To a to mi urobil Micha. Najal si ma a stal som sa jeho kňazom."
5 Potom ho poprosili: "Opýtaj sa Boha, aby sme vedeli, či bude šťastná naša cesta, na ktorú sa vydávame!"
6 Kňaz im odpovedal: "Choďte v pokoji! Cesta, na ktorú sa vyberáte, je milá Bohu." -
7 Tak sa tí piati mužovia pobrali ďalej, až prišli do Lais. A videli tam ľudí, ktorí bývali podľa spôsobu Sidončanov bezstarostne, ticho a pokojne. Nikomu v krajine nekrivdili, aby strhli na seba panstvo, od Sidona boli ďaleko a s ostatným svetom nemali nič do činenia.
8 Keď sa vrátili k svojim bratom do Saray a Estaolu, ich bratia sa ich pýtali: "Ako ste pochodili?"
9 Odpovedali: "Hor' sa! Vytiahnime proti nim! Videli sme totiž krajinu, ktorá je naozaj veľmi dobrá. Azda ešte váhate? Neotáľajte, ale vyberte sa už! Treba len vyraziť a krajinu zaujať!
10 Keď ta dôjdete, dostanete sa k bezstarostnému ľudu a do veľmi rozľahlej krajiny - Boh ju dá do vašej ruky -, na miesto, kde je hojnosť všetkého, čo je na zemi." -
11 Vytiahlo teda odtiaľ - z kmeňa Danovcov, zo Saray a Estaola - šesťsto mužov vyzbrojených do boja.
12 Na svojom pochode táborili v Kirjatiarime v Júdsku. Preto sa to miesto nazýva Machane-Dan ("Tábor Danovcov") až podnes. Je to západne od Kirjatiarima.
13 Odtiaľ tiahli ďalej na Efraimské pohorie a došli k Michovmu domu.
14 Piati mužovia, ktorí boli na výzvedy v krajine Lais, začali rozprávať svojim bratom: "Viete, že v týchto domoch je efód i terafim a modla s obťahom? Ale aby ste vedeli, čo máte teraz robiť!"
15 Zabočili ta, vošli do domu mladého levitu, do Michovho domu, a pozdravili ho.
16 Ale tých šesťsto ozbrojených mužov (Danovcov) zostalo stáť pred bránou.
17 Piati mužovia, ktorí boli na výzvedy v krajine, vstúpili a vnikli dnu, aby vzali modlu s obťahom; efód a terafim. Kňaz však zostal pred bránou pri tých šesťsto mužoch, vyzbrojených do boja.
18 Keď vošli do Michovho domu a odnášali modlu s obťahom, efód a terafim, opýtal sa ich kňaz: "Čo to robíte?"
19 Odpovedali mu: "Mlč! Polož si ruku na ústa! Poď s nami a buď nám otcom a kňazom! Čo ti je lepšie, byť kňazom v dome jedného muža alebo byť kňazom v jednom kmeni a Izraelovom rode?"
20 Pritom sa kňazova myseľ rozjasnila. Vzal efód, terafim i modlu a pripojil sa k ľudu.
21 Nato odtiahli a išli ďalej. Deti, stáda a cennosti pustili napred.
22 Keď už boli ďaleko od Michovho domu, zvolali sa mužovia, čo bývali v domoch, ktoré patrili k domu Michovmu, a pustili sa za Danovcami.
23 Keď kričali na Danovcov, oni sa obrátili a opýtali sa Michu: "Čo ti je, že kričíš?"
24 Odpovedal: "Môjho boha, ktorého som si urobil, ste mi vzali, aj kňaza, a potom ste odtiahli. Čo mi ešte zostáva? Ako sa ma môžete pýtať: "Čo ti je?!"
25 Danovci mu však odvetili: "Nech už nepočujeme tvoj krik! Ináč na vás zaútočia mužovia rozhorčenej mysle a mohlo by ťa to stáť život aj život tvojho domu."
26 A Danovci šli svojou cestou. Keď Micha videl, že sú silnejší ako on, vrátil sa a pobral sa do svojho domu. -
27 Oni však vzali so sebou Michovo dielo aj kňaza, ktorý bol u neho, a dostali sa do Lais, kde bývali pokojní a bezstarostní ľudia. Pobili ich mečom a mesto vypálili.
28 Ale nik mu neprišiel na pomoc, lebo ležalo ďaleko od Sidona a nemalo nijakého spojenia so svetom. Ležalo totiž v údolí Bet-Rohob. Potom si mesto postavili a usadili sa v ňom.
29 A mesto nazvali Dan podľa mena svojho otca, ktorý bol synom Izraela. Predtým sa mesto nazývalo Lais.
30 Nato si Danovci postavili modlu a Jonatán, syn Manassesovho syna Gersona, a jeho synovia boli kňazmi až do dňa, keď bola krajina vyľudnená.
31 Vystavovali si Michovu modlu, ktorú on urobil, celý čas, čo bol Boží dom v Šíle.
Žalm 147
1 ALELUJA. Chváľte Pána, lebo je dobré ospevovať nášho Boha, lebo je milé hlásať jeho slávu.
2 Pán stavia Jeruzalem a zhromažďuje roztratených Izraelitov.
3 Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany.
4 On pozná počet hviezd a každú volá po mene.
5 Veľký je náš Pán a veľmi mocný, jeho múdrosť je nesmierna.
6 Tichých sa Pán ujíma, ale hriešnikov ponižuje až po zem.
7 Prespevujte Pánovi piesne oslavné, na citare hrajte nášmu Bohu.
8 On zaťahuje nebo oblakmi a zemi pripravuje dážď. Na vrchoch dáva pučať tráve aj bylinám pre tvory, čo slúžia človeku.
9 Potravu dáva ťažnému dobytku i mladým havranom, čo k nemu krákajú.
10 V sile koňa nemá potechu ani záľubu v mužovi svalnatom.
11 Pánovi sa páčia tí, čo sa ho boja, a tí, čo dúfajú v jeho milosrdenstvo.
12 Chváľ, Jeruzalem, Pána, oslavuj, Sion, svojho Boha.
13 Lebo upevnil závory tvojich brán a požehnal tvojich synov v tebe.
14 Zaisťuje pokoj tvojim hraniciam, sýti ťa najlepšou pšenicou.
15 Svoj rozkaz na zem zosiela, rýchlo sa šíri jeho slovo.
16 Sneh dáva ako vlnu, rozsýpa srieň ako popol.
17 Kamenec spúšťa ako omrvinky; ktože vydrží v jeho mraze?
18 Ale keď zošle svoje slovo, roztopí sa, čo zamrzlo; keď zavanie jeho dych, vody sa rozprúdia.
19 On svoje slovo zvestuje Jakubovi, svoje zákony a prikázania Izraelovi.
20 Neurobil tak iným národom, nezjavil im svoje zámery. ALELUJA.
