Sudcovia 6 – 8
1 Keď Izraelovi synovia opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach, vydal ich Pán do ruky Madiánčanov na sedem rokov.
2 Madiánska ruka však ťažko doliehala na Izrael. Izraelovi synovia si upravovali pred Madiánčanmi skrýše na horách, jaskyne a obranné úkryty.
3 Stávalo sa, že keď Izraeliti zasiali, došli Madiánčania, Amalekiti a synovia východu a vystupovali proti nim.
4 Utáborili sa u nich a nivočili poľnú úrodu až po Gazu. A Izraelitom nenechali nič na živobytie, ani ovce, hovädzí dobytok a osly.
5 Prichádzali totiž so svojimi stádami a stanmi. Dohrnuli sa ako húf kobyliek. Koľko ich bývalo, aj ich tiav, to sa nedalo ani len spočítať. Nasťahovali sa do krajiny, aby ju spustošili.
6 Keď už bol Izrael od Madiánčanov veľmi zbiedený, volali Izraelovi synovia k Pánovi. -
7 Keď tak Izraelovi synovia volali pre Madiánčanov k Pánovi,
8 Pán poslal Izraelovým synom muža, proroka, ktorý im povedal: "Toto hovorí Pán Izraelov Boh: Ja som vás vyviedol z Egypta, vytiahol som vás z otrokárne,
9 vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých vašich utláčateľov, vypudil som ich pred vami a dal som vám ich krajinu.
10 Prízvukoval som vám: "Ja som Pán, váš Boh! Neuctievajte bohov Amorejčanov, v ktorých krajine bývate!" Ale vy ste neposlúchli môj hlas." -
11 Tu prišiel Pánov anjel a sadol si od dub pri Efre, ktorý patril Abiezeroveovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi.
12 Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: "Pán s tebou, udatný hrdina!"
13 Gedeon mu odpovedal: "Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: "Pán nás vyviedol z Egypta"? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov."
14 Pán sa k nemu obrátil a povedal: "Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa!"
15 On mu odvetil: "Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!"
16 Pán mu povedal: "Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!"
17 Nato mu povedal: "Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou!
18 Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!" On odpovedal: "Ja dočkám, kým sa nevrátiš."
19 Tu Gedeon odišiel a pripravil kozliatko a nekvasené chleby z efy múky. Mäso vložil do koša a odvar nalial do hrnca. Zaniesol to k nemu pod dub a ponúkol ho tým.
20 Boží anjel mu povedal: "Vezmi mäso i nekvasené chleby, polož to na tú skalu a vylej na to odvar!" Aj tak urobil.
21 Tu vystrel Pánov anjel koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa mäsa a nekvasených chlebov. I vyšľahol oheň zo skaly a strávil mäso aj nekvasené chleby. A Pánov anjel mu zmizol spred očí.
22 Teraz Gedeon videl, že to bol Pánov anjel: "Beda mi, Pane, môj Bože - zvolal Gedeon, - "videl som Pánovho anjela z tváre do tváre!"
23 Ale Pán mu povedal: "Pokoj s tebou! Neboj sa! Nezomrieš!"
24 Gedeon tam postavil oltár Pánovi a nazval ho Pán je pokoj! Až do dnešného dňa je ešte v abiezerovskej Efre. -
25 V onej noci mu Pán povedal: "Vezmi býka svojho otca, totiž druhého, sedemročného býka, zbúraj Bálov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a zotni Ašeru, ktorá je vedľa neho!
26 A postav oltár Pánovi, svojmu Bohu, na vrchole pevnosti, tu na bašte, potom vezmi toho druhého býka a obetuj ho ako celopal na dreve Ašery, ktorú zotneš!"
27 Vzal teda Gedeon desať mužov zo svojich sluhov a urobil, ako mu prikázal Pán. Ale pretože sa obával domu svojho otca a ľudí onoho mesta, nechcel to vykonať vo dne, lež urobil to v noci.
28 Keď mužovia mesta ráno vstali, Bálov oltár bol zbúraný, Ašera vedľa neho zoťatá a druhý býk bol obetovaný ako celopal na postavenom oltári.
29 Tu si jeden druhému vraveli: "Kto to urobil?" A po vyšetrovaní a pátraní nakoniec prehlásili: "Gedeon, Joasov syn, to urobil."
30 Tu mužovia mesta povedali Joasovi: "Vyveď svojho syna! Musí zomrieť, lebo zbúral Bálov oltár a zoťal Ašeru vedľa neho!"
31 Ale Joas odpovedal všetkým, ktorí stáli pri ňom: "Azda chcete za Bála bojovať? Alebo chcete na jeho záchranu niečo podnikať? Kto za neho bojuje, do rána zomrie. Ak je Boh, nech si sám proti nemu bojuje! Veď jeho oltár zbúral."
32 A v ten deň mu dali meno Jerobál, to je "Bál nech si proti nemu bojuje!", pretože zbúral jeho oltár. -
33 Keď sa všetci Madiánčania, Amalekiti a synovia východu zhromaždili, prešli (Jordán) a utáborili sa na Jezreelskej rovine,
34 na Gedeona zostúpil Pánov duch. Zatrúbil a zvolal Abiezerovcov, aby šli za ním.
35 Potom rozposlal poslov do celého Manassesa a vyzval ich, aby ho nasledovali. Vyslal poslov aj do Asera, Zabulona a Neftaliho a aj oni im vyšli v ústrety. -
36 Potom Gedeon povedal Bohu: "Ak chceš vyslobodiť Izrael mojou rukou, ako si povedal,
37 hľa, položím vlnené rúno na humno. Ak bude rosa iba na rúne a na celej zemi sucho, vtedy zviem, že mojou rukou vyslobodíš Izrael, ako si povedal."
38 A stalo sa tak. Keď na druhý deň včasráno vstal a stlačil rúno, vyžmýkal z rúna rosu - plnú misu vody.
39 Nato povedal Gedeon Bohu: "Nech nevzplanie tvoj hnev proti mne, keď len ešte raz poviem to isté: Len raz by som chcel ešte skúsiť s tým rúnom. Nech je zas sucho iba na rúne a na celej zemi nech je rosa!"
40 A Boh urobil tak v tej noci. Sucho bolo iba na rúne a na celej zemi bola rosa.
1 Jerobál, čiže Gedeon, včasráno vstal so všetkým ľudom, ktorý bol s ním, a utáborili sa pri prameni Harad. Madiánsky tábor bol severne odtiaľ, pri úpätí pahorku More, na rovine.
2 Tu vravel Pán Gedeonovi: "Ľudu, ktorý je s tebou, je príliš mnoho, keď mám dať Madiánčanov do jeho ruky! Veď by sa potom Izrael vychvaľoval proti mne: "Vlastnou rukou som si pomohol!"
3 Vyhlás teda pred ľudom, aby to počul: Kto je bojazlivý a nesmelý, nech sa vráti!" Tak odišlo z pohoria Galaád a vrátilo sa z ľudu dvadsaťdvatisíc mužov, kým desaťtisíc zostalo.
4 Pán však povedal Gedeonovi: "Ešte je ľudu priveľa. Zaveď ich k vode! Tam ti ich preosejem. O kom ti poviem: "Tento pôjde s tebou," ten nech s tebou ide! Ale každý, o kom ti poviem: "Tento s tebou nepôjde," ten nepôjde s tebou!"
5 Nato priviedol ľud k vode a Pán povedal Gedeonovi: "Každého, kto líže vodu jazykom, ako pes líže, postav osve, a takisto každého, kto si k pitiu prikľakne."
6 A tých, čo lízali z ruky ústami, bolo tristo mužov. Ostatný ľud si kľakol na kolená, aby sa napil vody.
7 Tu povedal Pán Gedeonovi: "S tristo mužmi, ktorí lízali, vás chcem vyslobodiť a Madiánčanov dať do tvojej ruky. Všetok ostatný ľud nech sa vráti, každý do svojho domova!"
8 Najprv si vzali od ľudu potravu a trúby do rúk. Potom prepustil všetkých Izraelitov, každého do jeho domova. Ponechal si iba tých tristo mužov. Madiánsky tábor bol pod ním na rovine. -
9 V onej noci mu povedal Pán: "Vstaň! Zostúp do tábora, lebo som ti ho dal do ruky.
10 Ale ak sa bojíš zostúpiť sám, nech ide s tebou ta dole do tábora aj tvoj sluha Fara.
11 Počúvaj, čo budú hovoriť! Potom ti zosilnia ruky. Zostúp teda do tábora!" I zostúpil so svojím sluhom Farom do tábora až bezprostredne k ozbrojenej táborovej stráži.
12 Madiánčanov, Amalekitov a synov východu, ktorí táborili na rovine, bolo toľko ako kobyliek. Aj ich tiav bolo bez počtu, ako množstvo piesku na morskom brehu.
13 Keď ta Gedeon prišiel, práve rozprával jeden muž svojmu priateľovi sen. Vravel: "Mal som ti sen. Počúvaj! Peceň jačmenného chleba sa kotúľal do madiánskeho tábora. Prikotúľal sa k stanu a narazil doň. Ten padol, prevrátil sa naruby a tak zostal stan ležať."
14 Ten druhý mu na to povedal: "To nie je nič iné ako meč Izraelitu Gedeona, Joasovho syna! Boh dal do jeho ruky Madiánčanov a celý tábor." -
15 Keď Gedeon vypočul sen a jeho výklad, poklonil sa. Potom sa vrátil do izraelského tábora a zvolal: "Vstaňte, lebo Pán dal do vašej ruky madiánsky tábor!"
16 Rozdelil tristo mužov na tri zástupy a všetkým dal do rúk trúby a prázdne džbány a do džbánov fakle.
17 A povedal im: "Hľaďte na mňa a robte takisto! Ja sa priblížim až celkom k táboru a ako ja urobím, tak robte aj vy!
18 Keď zatrúbim - ja a všetci, ktorí budú so mnou -, trúbte aj vy okolo celého tábora a volajte: Za Pána a za Gedeona!"
19 Gedeon so sto mužmi, ktorí boli s ním, priblížil sa celkom až k táboru, keď začínala prostredná stráž, len čo postavili stráže. Tu zatrúbili a roztrieskali džbány v rukách.
20 Hneď sa ozývali trúby v troch zástupoch a rozbíjali sa džbány. V ľavej ruke držali fakle a v pravej ruke trúby na trúbenie. Pritom kričali: "Meč za Pána a za Gedeona!"
21 Zostali stáť okolo tábora, každý tam, kde bol. Ale tábor sa celý rozvíril: kričali a utekali.
22 Kým oni trúbili na tristo trúbach, Pán obrátil meč jedného proti druhému v celom tábore. A tak tábor utekal až do Betsety a Serery, až na pomedzi Abel-Mehuly pri Tebate.
23 Tu zvolali izraelské mužstvo z Neftaliho, a Asera a z celého Manassesa a prenasledovaii Madiánčanov.
24 Gedeon rozoslal poslov aj po celej Efraimskej vrchovine s odkazom. Zaskočte Madiánčanov a obsaďte vody až k Betbere i Jordán!" Všetci Efraimci poslúchli výzvu a obsadili vody až k Betbere aj Jordán.
25 Zajali tiež dvoje madiánskych kniežat, Oreba a Zeba. Oreba zabili na Havranej skale a Zeba zabili na Vlčom lise. Potom prenasledovali Madiánčanov za Jordán a niesli Orebovu a Zebovu hlavu Gedeonovi.
1 Efraimci mu povedali: "Čo si nám to urobil, že si nás nezavolal, keď si šiel do boja proti Madiánčanom?" A ostro sa s ním vadili.
2 On im povedal: "Vari som ja už dokázal niečo také ako vy? Či nie je Efraimovo paberkovanie lepšie ako Abiezerovo vinobranie?!
3 Predsa do vašej ruky dal Boh madiánske kniežatá Oreba a Zeba! Mohol som ja urobiť niečo také ako vy?" Po týchto slovách ich popustil hnev proti nemu. -
4 Keď Gedeon dorazil k Jordánu, prekročil ho spolu s tristo mužmi, ktorí boli s ním. Keďže boli od prenasledovania unavení,
5 požiadal sokotských ľudí: "Dajteže chleba ľuďom, ktorí idú za mnou! Lebo sú vyčerpaní a ja prenasledujem madiánskych kráľov Zebea a Salmanu."
6 Ale sokotskí náčelníci odpovedali: "Azda sú už ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojmu vojsku?"
7 Gedeon odpovedal: "Za toto, až dá Pán Zebea a Salmanu do mojej ruky, rozmlátim vaše telá tŕním púšte a bodľačím."
8 Odtiaľ tiahol vyššie do Fanuela a takisto ich prosil, ale fanuelskí mužovia mu dali takú odpoveď ako sokotskí ľudia.
9 Preto pohrozil aj fanuelským mužom: "Až sa vrátim v pokoji, zbúram túto vežu."
10 Zebee a Salmana boli so svojím vojskom, asi pätnásťtisíc mužov, v Karkore. To bolo všetko, čo zostalo z celého vojska synov východu. Ale padlých bolo asi stodvadsaťtisíc mužov, ktorí boli vyzbrojení mečom.
11 Tak tiahol Gedeon po ceste kočovníkov východne od Nobe a Jegbay a prepadol tábor, ktorý sa už cítil v bezpečí.
12 Zebee a Salmana síce utiekli, ale prenasledoval ich, kým nezajal obidvoch madiánskych kráľov Zebea a Salmanu. A celý tábor uviedol do zmätku.
13 Nato sa Joasov syn Gedeon vrátil z boja od priesmyku Cheres.
14 Tu chytil akéhosi mladíka zo sokotských mužov a povypytoval sa ho. On mu napísal mená náčelníkov Sokota a jeho starších: sedemdesiatsedem mužov.
15 A keď došiel k sokotským mužom, povedal: "Hľa, tu sú Zebee a Salmana, pre ktorých ste ma potupili, keď ste hovorili: "Azda sú už ruky Zebea a Salmanu v tvojej ruke, aby sme dávali chlieb tvojim vyčerpaným mužom?"
16 I vzal starších mesta, aj tŕnie a bodľačie púšte a zmlátil ním sokotských mužov.
17 Zbúral aj vežu Fanuela a pozabíjal mužov mesta.
18 Potom povedal Zebeovi a Salmanovi: "Ako vyzerali mužovia, ktorých ste zabili na Tábore?" Odpovedali: "Celkom tak ako ty, každý mal výzor kráľovského syna."
19 On povedal: "To boli moji bratia, synovia mojej matky. Na život Pána, nezabil by som vás, keby ste ich boli nechali nažive."
20 Potom povedal Jetrovi, svojmu prvorodenému: "Vstaň, zabi ich!" Ale chlapec nevytasil meč, lebo sa bál; bol totiž ešte chlapcom.
21 Tu prosili Zebee a Salmana: "Vstaň ty a vrhni sa na nás! Veď aký muž, taká aj jeho sila!" Gedeon teda vstal a zabil Zebea a Salmanu. Mesiačky však, ktoré boli na krkoch ich tiav si vzal. -
22 Nato vraveli Izraelovi synovia Gedeonovi: "Buď naším kráľom, ty aj tvoj syn, aj syn tvojho syna! Lebo si nás vyslobodil z ruky Madiánčanov."
23 Gedeon im však odpovedal: "Ja nemôžem byť vaším kráľom, ani môj syn nemôže byť vaším kráľom. Pán je vaším kráľom!"
24 Potom im Gedeon povedal: "Mám k vám jednu prosbu. Nech mi dá každý prsteň, ktorý si ukoristil." Oni mali totiž zlaté prstene, lebo boli Izmaeliti.
25 Odpovedali: "Veľmi radi ti ich dáme." I rozprestreli plášť a každý naň hodil svoj ukoristený prsteň.
26 A váha zlatých prsteňov, ktoré si vyžiadal, bola tisícsedemsto šeklov zlata, okrem mesiačkov, náušníc, purpurových rúch, ktoré nosievali madiánski králi, a okrem retiazok z krkov ich tiav.
27 Gedeon zhotovil z toho efód a uložil ho vo svojom meste v Efre. Používali ho však na smilstvo všetci Izraeliti, a tak sa stal osídlom Gedeonovi i jeho domu.
28 Madiánčania boli tak uponížení pred Izraelovými synmi, že už viac nepozdvihli svoje hlavy. A krajina mala pokoj štyridsať rokov, pokým žil Gedeon.
29 Joasov syn Jerobál potom odišiel a býval vo svojom dome.
30 Gedeon mal sedemdesiat synov, ktorí vzišli z jeho bedier. Mal totiž mnoho žien.
31 Jeho vedľajšia žena v Sicheme mu tiež porodila syna, ktorému dal meno Abimelech.
32 A Joasov syn Gedeon zomrel vo vysokom veku a pochovali ho v hrobe jeho otca Joasa v abiezerovskej Efre.
33 Keď však Gedeon zomrel, Izraelovi synovia sa zvrhli a smilnili s bálmi a urobili si bohom Bál-berita.
34 Izraelovi synovia nepamätali na Pána, svojho Boha, ktorý ich vyslobodil z ruky všetkých ich okolitých nepriateľov.
35 Ani domu Jerobála-Gedeona nepreukazovali vďačnosť napriek všetkým dobrodeniam, ktoré on preukázal Izraelu.
Rút 3
1 (Istého dňa) jej povedala svokra Noemi: "Dcéra moja, nemám ti pohľadať spokojný príbytok, aby ti bolo dobre?
2 Tak teda: Náš príbuzný Bóz, s ktorého služobnicami si bola (pri žatve), túto noc veje jačmeň na humne:
3 Umy sa, pomaž sa, obleč si (krajšie) rúcho a choď dolu na humno! Ale nech ťa nezbadá ten muž, dokiaľ neprestane jesť a piť!
4 A keď sa potom odoberie na odpočinok, všimni si miesto, kde si ľahne. Potom pôjdeš, odhrnieš mu z nôh prikrývku a ľahneš si. On ti potom povie, čo máš robiť."
5 Ona jej povedala: "Urobím všetko, čo mi kážeš." -
6 Tak išla dolu na humno a urobila všetko, ako jej kázala svokra.
7 Keď sa Bóz najedol a napil, takže bol v dobrej nálade, odobral sa na odpočinok vedľa hromady (zrna). Tu prišla potichu ona, odhrnula mu z nôh prikrývku a ľahla si.
8 O polnoci sa ten človek preľakol a skrútil sa, lebo mu žena ležala pri nohách.
9 I opýtal sa: "Kto si?" Ona odpovedala: "Som Rút, tvoja služobnica. Rozprestri okraj (svojho plášťa) na svoju služobnicu, lebo si mi príbuzný!"
10 On jej povedal: "Nech ťa požehná Pán, dcéra moja! Táto tvoja druhá láskavosť sa mi viac páči ako tá prvá, lebo nechodíš za mladíkmi, či sú chudobní alebo bohatí.
11 A teraz sa neboj, dcéra moja. Urobím ti všetko, čo vyslovíš, veď všetok ľud môjho mesta ťa pozná ako čnostnú ženu.
12 A teraz je pravda, že som ti príbuzný. Ale je ešte v príbuzenstve, kto ti je bližší ako ja.
13 Zostaň cez noc tu! A zajtra, ak ten človek bude voči tebe uplatňovať právo príbuzenstva, dobre, nech ho uplatní; ale ak nebude chcieť uplatniť svoje príbuzenské právo na teba, uplatním ho voči tebe ja - ako žije Pán! Nocuj tu do rána!"
14 A tak mu zostala ležať pri nohách do rána. Vstala však prv, ako by človek človeka rozoznal, a on jej povedal: "Nech sa nik nedozvie, že nejaká žena prišla za mnou na humno!"
15 A ešte dodal: "Daj sem svoj plášť, ktorý máš na sebe, a podrž mi ho!" Keď mu ho podržala, nameral jej šesť mier jačmeňa a naložil jej ho. Potom šiel do mesta. -
16 Keď došla k svojej svokre, ona sa jej pýtala: "Ako si (pochodila), dcéra moja?" I porozprávala jej všetko, ako sa ten muž zachoval.
17 A dodala: "Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo vravel: "Nepôjdeš naprázdno ku svojej svokre."
18 Ona jej povedala: "Dočkaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa celá vec skončí. Lebo ten muž neustane, kým neprivedie ešte dnes túto vec ku koncu."
Žalm 135
1 ALELUJA. Chváľte meno Pánovo, chváľte ho, služobníci Pánovi,
2 ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha.
3 Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné;
4 veď si Pán vyvolil Jakuba, Izraela za svoje vlastníctvo.
5 Ja viem, že Pán je veľký, že náš Boh je nad všetkými bohmi.
6 Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach.
7 Od kraja zeme privádza oblaky, bleskami vyvoláva dážď, zo svojich komôr vypúšťa vetry.
8 On pobil prvorodených Egypta, ľudí aj zvieratá.
9 Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom.
10 On porazil mnohé národy a pozabíjal mocných kráľov:
11 Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, a všetkých kráľov kanaánskych.
12 A ich krajinu dal do dedičstva, do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu.
13 Pane, tvoje meno trvá večne; tvoja pamiatka, Pane, z pokolenia na pokolenie.
14 Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi.
15 Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, sú dielom ľudských rúk.
16 Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia.
17 Majú uši, ale nepočujú, nie sú schopné ani dýchať ústami.
18 Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria.
19 Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána.
20 Dom Léviho, zvelebuj Pána; všetci bohabojní, zvelebujte Pána.
21 Nech je zvelebený Pán zo Siona, čo sídli v Jeruzaleme. ALELUJA.
