Biblia za rok - 90. deň

Texty k podcastu Biblia za rok - 90. deň: Sudcovia 4 – 5, Rút 2, Žalm 134

Sudcovia 4 – 5


1 Po Aodovej smrti synovia Izraela opäť robili, čo je zlé v Pánových očiach.

2 Preto ich Pán vydal do ruky kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý kraľoval v Asore. Jeho vojvodca bol Sisara, ktorý sídlil v pohanskom Harosete.

3 Tu volali Izraelovi synovia k Pánovi. Mal totiž deväťsto železných vozov a dvadsať rokov náramne utláčal Izraelových synov. -

4 V tom čase súdila Izrael Lapidotova manželka, prorokyňa Debora.

5 Debora sedávala pod palmou medzi Ramou a Betelom na Efraimskom pohorí a Izraelovi synovia prichádzali k nej ta hore na súd.

6 Tu dala zavolať Abinoemovho syna Baraka z Neftaliho Kadesa a povedala mu: "Pán, Izraelov Boh, ti rozkazuje: Choď, tiahni na vrch Tábor a vezmi so sebou desaťtisíc mužov z Neftaliho synov a zo Zabulonových synov!

7 Jabinovho vojvodcu Sisaru ti s jeho vozmi a zástupmi privediem k potoku Kišon a dám ti ho do ruky."

8 Barak jej odpovedal: "Ak pôjdeš ty so mnou, pôjdem aj ja, ale ak ty nepôjdeš, nepôjdem ani ja."

9 Povedala: "Pravdaže pôjdem s tebou, ale sláva z výpravy, na ktorú sa vyberáš, nebude patriť tebe, lebo Pán vydá Sisaru do ruky ženy." Potom Debora vstala a išla s Barakom (do Kadesa).

10 Barak zvolal Zabulona a Neftaliho (do Kadesa) a vytiahlo za ním desaťtisíc mužov. Išla s ním aj Debora.

11 Kenejec Heber sa kedysi oddelil od ostatných Kenejcov, synov Mojžišovho svokra Hobaba, a postavil si stan až k dubine Senim pri Kadese. -

12 Tu oznámili Sisarovi, že Abinoemov syn Barak vytiahol na vrch Tábor.

13 Nato Sisara zvolal všetky svoje bojové vozy, deväťsto železných vozov, a všetko mužstvo, ktorému velil, z pohanského Haroseta k potoku Kišonu.

14 Tu povedala Debora Barakovi: "Hor' sa! Lebo toto je deň, keď Pán vydá Sisaru do tvojej ruky. Či nepôjde sám Pán pred tebou?" Barak teda zostúpil z vrchu Tábor a desaťtisíc mužov za ním.

15 A Pán uviedol do zmätku Sisaru, všetky jeho bojové vozy a všetko jeho vojsko (mečom) pred Barakom. Sisara zoskočil z voza a utekal peši.

16 Ale Barak prenasledoval vozy a vojsko až do pohanského Haroseta, a tak celé Sisarovo vojsko padlo ostrím meča. Neostal ani jediný. -

17 Sisara utekal peši ku stanu manželky Kenejca Hebera Jahel. - Bol totiž mier medzi asorským kráľom Jabinom a medzi domom Kenejcu Hebera.

18 Jahel vyšla Sisarovi v ústrety a prihovorila sa mu: "Vojdi, môj pane, vojdi ku mne! Neboj sa!" Vošiel teda k nej do stanu a zakryla ho prikrývkou.

19 Požiadal ju: "Daj sa mi napiť trochu vody, lebo som smädný." I otvorila mech s mliekom a dala sa mu napiť. A zase ho prikryla. -

20 Potom jej povedal: "Postav sa ku vchodu do stanu! Keď niekto príde a opýta sa ťa: "Je tu voľakto?" - odpovieš: "Nie je!"

21 Tu Heberova manželka Jahel vzala stanový kolík, do ruky vzala kladivo, potichu vošla k nemu a vrazila mu kolík do slúch tak, že prenikol až do zeme. - Od únavy totiž zaspal. - A tak zomrel.

22 Ako Barak prenasledoval Sisaru, vyšla mu v ústrety Jahel a povedala mu: "Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš!" Vošiel teda k nej a hľa, Sisara ležal mŕtvy a kolík mal v sluchách.

23 Tak Boh v ten deň uponížil kanaánskeho kráľa Jabina pred Izraelovými synmi.

24 A ruka Izraelových synov čoraz tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jabina, až kanaánskeho kráľa Jabina zničili.

1 V ten deň Debora a Abinoemov syn Barak spievali:

2 "Za to, že išli v čele Izraela vodcovia, za to, že ľud prejavoval ochotu: chváľte Pána!

3 Počúvajte, králi, napnite sluch, vodcovia! Ja by som rada Pánovi, ja by som spievať rada, rada by som hrať Pánovi, Izraelovmu Bohu.

4 Pane, keď si vyšiel zo Seira, keď si kráčal z polí edomských, zem sa otriasala, nebo lialo, mraky cedili vodu.

5 Vrchy sa knísali pred Pánom, Sinaj pred Pánom, Izraelovým Bohom.

6 Za čias Anatovho syna Samgara, za čias Jahel boli opustené cesty; tí, čo chodievali chodníčkami, uhýbali na kľukaté cesty.

7 Zmizol vodca v Izraeli, zmizol, dokiaľ som nepovstala ja, Debora, nepovstala sťa matka v Izraeli.

8 Vyhľadával nových bohov, zápäť v bránach vojna. Nebolo zrieť ani štítu, ani kopije medzi štyridsiatimi tisícmi Izraela.

9 Vodcom Izraela patrí moja chvála i tým, čo sa ukázali ochotnými v ľude: chváľte Pána!

10 Vy, čo jazdievate na beloňoch-osloch, vy, čo hoviete si na kobercoch, aj vy, ktorí putujete po cestách, vyspevujte!

11 Na krik strelcov pri vodných nádržiach pochvalne sa vyslovujte o Pánovom víťazstve, o víťazných činoch jeho vodcov v Izraeli! Vtedy zostúpi Pánov ľud k bránam...

12 Hor' sa, hor' sa, Debora, hor' sa, hor' sa, zanôť pieseň! Vstaňže, Barak, zajmi zajatcov, syn Abinoemov!

13 Zostúp, zvyšok vodcov, ty, Pánov ľud, na hrdinov taký bohatý, zostúp ku mne!

14 Z Efraima najvyberanejší v údolí, v tvojom tyle, Benjamín, sú za tvojimi húfmi. Z Machira sa poschodili kniežatá, zo Zabulona zas držitelia žezla.

15 Isacharské kniežatá sú s Deborou, Neftali je ako Barak: rútil sa do údolia za nimi. V krajoch Rubenových o vojne sú dlhé porady.

16 Čože sedíš medzi košiarmi, aby si sa započúval do bľakotu stád? V krajoch Rubenových o vojne sú dlhé porady.

17 Galaád si za Jordánom hovie. A Dan - čo tak ďaleko sa baví pri lodiach? Aser sedí na morskom pobreží, pokojne si býva na zátokách svojich.

18 Zabulon, ľud, vydáva sa na smrť, Neftali takisto na výšinách poľa.

19 Prichádzajú králi do boja. Ruvú sa kanaánski králi v Tanaku, tam pri megidských vodách, kúsok striebra nenesú sťa korisť.

20 Bojujú boj hviezdy z neba, bojujú z dráh svojich proti Sisarovi.

21 Potok Kišon ich odnáša, potok Kišon, potok od vekov. Dupni, duša moja, od radosti mocne!

22 Dupotajú konské kopytá, keď ich hrdinovia trielia cvalom.

23 preklínajte Meroz - rečie anjel Pánov, preklínajte jeho byvateľov! Neprišli, ver', pomôcť Pánovi, pomôcť Pánovi jak hrdinovia.

24 Nech je nado všetky ženy požehnaná Jahel, žena to Kenejca Hebera! Nech je požehnaná nado všetky ženy v stane!

25 Vodu žiada. Podáva mu mlieko. V čaši pre vznešených smotanu mu dáva.

26 Ruka sa jej načahuje po kolíku, po kováčskom kladive jej pravica. Rozháňa sa na Sisaru. Preráža mu hlavu. Roztrieskava, prebíja mu sluchy.

27 K nohám sa jej kláti, padá, dokonáva... k nohám sa jej kláti, padá; tam, kde klesol, leží zabitý.

28 Oknom vyzerá a volá matka Sisarova cez mreže: "Prečo len tak dlho neprichádza jeho voz? Prečo sa tak oneskoruje dupot jeho záprahu?"

29 Najmúdrejšia medzi jeho kňažnami jej odpovedá, sama si tiež vetí stále tieto slová:

30 "Isto nahabali, rozdeľujú korisť, po dievčati, po dvoch dievkach pre každého muža! Korisť: pestré rúcha Sisarovi! Korisť: pestré šaty, vyšívanú šatku - odedzu, dve vyšívané šatky na môj krk - Korisť ..."

31 Tak zhynú všetci tvoji nepriatelia, Pane! No tí, čo milujú jeho, sú sťa východ slnka v jeho sile!" Potom mala krajina štyridsať rokov pokoj.

Rút 2


1 Podľa svojho muža mala Noemi istého príbuzného, ktorý bol veľmi zámožným mužom z Elimelechovho rodu; volal sa Bóz.

2 Moabka Rút povedala Noemi: "Dovoľ mi ísť na pole a zbierať tam klásky po tých (žencoch), u ktorých nájdem milosť!" Ona jej odvetila: "Choď, dcéra moja!"

3 Šla teda, prišla na pole a zbierala (klasy) po žencoch. Náhodou zbierala na poli Bózovom, ktorý bol z Elimelechovho príbuzenstva.

4 A Bóz prišiel z Betlehema (na pole) a pozdravil žencov: "Pán nech je s vami!" Oni mu odpovedali: "Požehnaj ťa Pán!"

5 Bóz sa pýtal svojho služobníka, ktorý mal dozor nad žencami: "Čia je to deva?"

6 Služobník, dozorca žencov, mu povedal: "To je moabské dievča, ktoré prišlo spolu s Noemi z Moabskej roviny.

7 Aj ma požiadala: "Chcela by som zbierať klasy a paberkovať medzi snopmi po žencoch." Prišla a od včasného rána je na nohách, ani chvíľku nepobudla doma." -

8 Bóz sa prihovoril Rút: "Dcéra moja, počúvaj ma! Nechoď zbierať klásky na iné pole, ani neprechádzaj stadiaľto, ale drž sa mojich služobníc!

9 Oči (maj upreté) na pole, na ktorom žnú, a zbieraj za nimi! Svojim sluhom som rozkázal, aby ti nik nekrivdil. Ak zacítiš smäd, zájdi k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia!"

10 Ona pred ním padla na tvár, poklonila sa po zem a povedala mu: "Ako to, že som našla priazeň v tvojich očiach a že sa staráš o mňa, hoci som cudzinka?"

11 Bóz jej odpovedal: "Hlásili mi všetko, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela: ako si opustila svojho otca, svoju matku a svoju vlasť, kde si sa narodila, a prišla si medzi ľud, ktorý si predtým nepoznala.

12 Pán nech ti odplatí za tvoj skutok! Nech sa ti dostane plnej odmeny od Pána, Izraelovho Boha, ku ktorému si pristúpila, aby si sa uchýlila pod ochranu jeho krídel!"

13 Ona mu odpovedala: "Pane, našla som priazeň v tvojich očiach, lebo si potešil svoju služobnicu a hovoril si k jej srdcu, hoci nie som ani tvojou služobnicou."

14 A keď prišiel čas jedla, Bóz jej povedal: "Poď sem a jedz z chleba a omoč si krajec v octe!" Sadla si teda vedľa žencov a on jej nadelil praženého zrna, takže sa najedla do sýtosti a ešte jej aj zvýšilo.

15 Keď vstala zbierať klásky, Bóz rozkázal svojim sluhom: "Nech si zbiera klásky aj medzi snopmi a vy na ňu nebuďte za to mrzutí!

16 Ba (náročky) vypúšťajte (klasy) zo svojich hrstí a nechajte pre ňu, aby nazbierala, a nehrešte ju za to!" -

17 Tak zbierala klásky do večera a keď mlátila, čo nazbierala, mala z toho asi efu jačmeňa.

18 Keď jej svokra videla, koľko nazbierala, a keď okrem toho vyňala a podala, čo jej zvýšilo, keď sa nasýtila,

19 vravela jej svokra: "Kdeže si zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný človek, ktorý sa staral o teba!" Vtedy oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: "Meno muža, u ktorého som dnes pracovala, je Bóz."

20 Noemi povedala svojej neveste: "Nech Pán požehná človeka, ktorý neodoprel svoju dobrotu ani živým, ani mŕtvym!" A vravela ďalej: "Ten človek je naším príbuzným, jedným z tých, čo sú zaviazaní konať za nás krvnú pomstu."

21 A Moabka Rút rozprávala ďalej: "Aj to mi ešte povedal: "Drž sa mojich služobníkov, kým nedokončia celú moju žatvu!"

22 Noemi povedala svojej neveste: "Dobre je to, dcéra moja. Chodievaj von s jeho služobnicami a nik ťa nebude hrešiť na poli niekoho iného."

23 Tak sa držala pri zbieraní klasov Bózových služobníc až do ukončenia žatvy jačmeňa a žatvy pšenice. Potom bývala pri svojej svokre.

Žalm 134


1 Pútnická pieseň. Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, čo bdiete v noci v dome Pánovom.

2 Zdvíhajte svoje ruky k svätyni a zvelebujte Pána.

3 Nech ťa žehná Pán zo Siona, ktorý stvoril nebo i zem.