Biblia za rok - 9. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 9. deň: Genezis 18 – 19, Jób 7 – 8, Príslovia 2,1 – 5
Genezis 18 – 19
1 A znova sa mu zjavil Pán pri terebintoch Mamreho, keď za najväčšej horúčavy dňa sedel pri vchode do stanu.
2 Keď zdvihol oči, videl neďaleko seba stáť troch mužov. Len čo ich zbadal, utekal im od vchodu svojho stanu v ústrety, poklonil sa až k zemi
3 a povedal: "Pane, ak nachádzam milosť v tvojich očiach, neobíď svojho služobníka;
4 donesie sa trochu vody, umyte si nohy a odpočiňte si pod stromom!
5 Prinesiem kúsok chleba a posilníte sa. Potom pôjdete ďalej. Veď prečože by ste mali prejsť popri svojom služobníkovi?!" Oni odpovedali: "Urob, ako vravíš!"
6 Abrahám sa poponáhľal do Sáriinho (oddelenia) stanu a povedal: "Zober rýchlo tri miery jemnej múky, zamies a napeč podplamenníkov!"
7 Potom Abrahám bežal k stádu vybral pekné mladé teľa, dal ho sluhovi a on sa poponáhľal pripraviť ho.
8 Potom priniesol maslo, sladké mlieko i teľa, ktoré dal pripraviť, a predložil im to. Sám však ostal stáť opodiaľ pod stromom, kým oni jedli.
9 Tu sa ho opýtali: "Kde je tvoja žena Sára? On odpovedal: "Tu v stane."
10 Vtedy mu on povedal: "O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna. Sára načúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za jej chrbtom.
11 Abrahám a Sára boli starí, pokročilí vekom; Sáre sa už nestávalo čo sa stáva ženám.
12 Preto sa Sára sama v sebe zasmiala; mysliac si: "Teraz, keď som stará, budem mať rozkoš? A môj pán je tiež už starec!"
13 Tu Pán povedal Abrahámovi: "Prečo sa Sára smeje a myslí si pri tom: "Mohla by som naozaj ešte porodiť, takáto starena?"
14 Je azda Pánovi nejaká vec nemožná. O rok v tomto čase sa vrátim k tebe a Sára bude mať syna!"
15 Sára zapierala: "Ja som sa nesmiala!" Bála sa totiž. On však povedal: "Nie. Smiala si sa."
16 Mužovia sa potom odtiaľ pobrali a zamierili k Sodome. Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil.
17 A Pán prehovoril: "Mám pred Abrahámom tajiť, čo chcem urobiť?!
18 Veď z Abraháma sa má stať veľký a mocný národ a v ňom majú byť požehnané všetky národy zeme.
19 Nuž oznámim mu to, lebo on prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe zachovávať Pánovu cestu, konať podľa spravodlivosti a práva, aby tak Pán splnil Abrahámovi všetko, čo mu prisľúbil."
20 Preto Pán povedal: "Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký.
21 Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť."
22 Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom.
23 Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: "Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným?
24 Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom?
25 Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!"
26 Pán mu povedal: "Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu."
27 Abrahám však začal znova a povedal: "Hľa opovážil som sa rozprávať s Pánom hoci som len prach a popol.
28 Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?" On odpovedal: "Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť."
29 A on mu ďalej hovoril: "A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?" On odpovedal: "Neurobím to kvôli štyridsiatim."
30 Potom povedal: "Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?" Odpovedal: "Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať."
31 A zasa povedal: "Hla, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?" A on odvetil: "Nezahubím (ich) kvôli dvadsiatim."
32 A ešte povedal: "Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?" On odpovedal: "Nezahubím kvôli desiatim." Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.
1 Keď dvaja anjeli došli do Sodomy, Lot sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lot uvidel, vstal a šiel im oproti. Poklonil sa tvárou k zemi
2 a povedal: "Prosím vás, páni moji, zabočte do domu svojho služobníka a prenocujte tam. Umyjete si nohy a včasráno vstanete a budete pokračovať vo svojej ceste." Oni však odpovedali: "Nie! Prenocujeme vonku."
3 Ale on na nich nástojil, aby zostali u neho. I vošli do domu. Pripravil im pohostenie, dal napiecť nekvaseného chleba a najedli sa.
4 Ale skôr, ako si ľahli, mužovia mesta, mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom,
5 vyvolali Lota a povedali mu: "Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali!"
6 Tu Lot vyšiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou
7 a povedal im: "Bratia moji, nože nerobte hriech!
8 Mám dve dcéry, ktoré ešte nepoznali muža. Vyvediem vám ich, robte s nimi, čo sa vám páči. Týmto mužom však nerobte nič také, veď oni sa uchýlili do tieňa mojej strechy!"
9 Oni však volali: "Prac sa preč!" A dodali: "Prišiel sem ako cudzinec a chcel by súdiť. Teraz ti vyvedieme horšie ako tým." Veľmi dorážali na Lota a pokúšali sa vylomiť dvere.
10 Vtedy tí mužovia načiahli ruky, vtiahli Lota dnu a zamkli dvere.
11 Mužov však, veľkých aj malých, čo boli pri vchode do domu, ranili slepotou, takže sa márne namáhali nájsť vchod.
12 Potom mužovia povedali Lotovi: "Ak tu máš nejakého zaťa, syna alebo dcéru a ak niekto z mesta patrí k tebe, vyveď ich preč z tohoto mesta,
13 lebo zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom. Pán nás poslal zničiť ho.
14 Vtedy Lot vyšiel von a povedal svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry: "Vstaňte, poďte preč z tohoto miesta, lebo Pán mesto zničí!" Jeho zaťovia si však mysleli, že robí žarty.
15 Keď svitol deň, anjeli nútili Lota, aby sa ponáhľal. Hovorili: "Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si nezahynul pre neprávosť mesta!"
16 A keď váhal, chytili ho obaja mužovia za ruku, aj jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ich chcel zachrániť, vyviedli ich von a nechali ich za mestom.
17 Keď ich vyvádzali von, jeden z nich povedal: "Zachráň si život! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okolí Jordánu Ponáhľaj sa na vrchy, aby si nezahynul!
18 Lot im povedal: "Ach, nie, Pane!
19 Zaiste tvoj služobník našiel milosť pred tebou, veď si mi preukázal veľké milosrdenstvo, keď si zachoval môj život, ale na vrchoch sa nebudem môcť zachrániť! Aby ma azda nestihlo nešťastie, aby som nezomrel.
20 Pozri, tu neďaleko je mesto, tam môžem utiecť.
21 Ono je len malé a ja sa v ňom zachránim! Malé je a ja ostanem nažive!" I povedal mu: "Dobre teda vyslyším ťa aj v tejto veci a mesto, o ktorom hovoríš, nezničím.
22 Rýchle ta teda utekaj, lebo kým ta nedôjdeš, nemôžem nič robiť." Preto sa mesto volá Segor.
23 Slnko vyšlo nad zem, keď Lot došiel do Segoru.
24 A Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána
25 a zničil tie mestá i celé okolie Jordánu so všetkými obyvateľmi mesta a so všetkým poľným rastlinstvom.
26 Keď sa jeho žena za ním obzrela, premenila sa v soľný stĺp.
27 Abrahám sa vybral zavčas rána na miesto, na ktorom predtým stál pred Pánom.
28 Keď sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na celú okolitú krajinu, videl vystupovať zo zeme dym ako dym z pece.
29 Boh teda pamätal na Abraháma keď Boh zničil mestá a okolie a Lota vyviedol zo záhuby, keď zničil mestá, v ktorých Lot býval.
30 Potom Lot vyšiel hore a osadil sa na vrchu spolu s oboma svojimi dcérami. Bál sa totiž bývať v Segore a býval s oboma svojimi dcérami v jaskyni.
31 Tu povedala staršia mladšej: "Náš otec je už starý a na zemi niet muža, ktorý by s nami obcoval, ako je to zvykom na celom svete.
32 Poď, opojíme nášho otca vínom a ľahneme si k nemu, aby sme zachovali od nášho otca potomstvo."
33 Dali mu teda v tú noc napiť sa vína. Potom vošla staršia a spala so svojím otcom. On však nevedel, ani keď si ľahla, ani keď vstala.
34 Na druhý deň povedala zasa staršia mladšej: "Pozri, ja som minulej noci spala s otcom. Dáme mu aj v tento večer napiť sa vína. Potom pôjdeš ty dnu a ľahneš si k nemu, aby sme si zachovali od nášho otca potomstvo!"
35 Dali teda aj v túto noc svojmu otcovi piť víno. Potom mladšia vstala a ľahla si k nemu. On však nevedel, ani keď si ľahla, ani keď vstala.
36 Takto počali obe Lotove dcéry zo svojho otca.
37 Staršia porodila syna a dala mu meno Moab. On je praotcom dnešných Moabčanov.
38 Ale aj mladšia porodila syna a dala mu meno Amon. On je praotcom dnešných Amončanov.
Jób 7 – 8
1 Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?
2 Ako otrok, čo prahne po chládku, jak nádenník, čo čaká na zárobok,
3 tak aj ja mám šialivé mesiace a noci strastí odpočítavam.
4 Keď líham, vzdychám: Kedyže už vstanem? Keď vstávam, zasa: Kedy zotmie sa? a do súmraku iba zmietam sa.
5 Telo mi šatia červíky a chrasty a koža puká, rozpadáva sa.
6 Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.
7 Však rozpomeň sa: Jak dych je môj život, viac moje oko blaho neuzrie.
8 Už nezočí ma toho zrak, čo vídal ma, obzrieš sa po mne, už ma nebude.
9 Jak mizne oblak, celkom porozchádza sa, tak nepríde späť, kto šiel do záhrobia,
10 už do svojho domu nikdy nevráti sa a jeho bydlo viac ho neuzrie.
11 Nuž preto nechcem ústa držať na uzde a prehovorím v ducha súžení, ponariekam si v duše trpkosti.
12 vari som ja more alebo morská obluda, že si nado mnou stráže postavil?
13 Keď myslím: Však ma moje lôžko obodrí, posteľ sa podelí so mnou o môj plač,
14 aj vtedy mi strach naháňaš snami a vo videniach desom stíhaš ma.
15 Preto si moja duša volí obesenie, radšej smrť než tie útrapy.
16 Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.
17 Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,
18 že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku?
19 Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť!
20 Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?
21 Prečo nestrpíš moje neprávosti a priestupky mi nechceš prehliadnuť?
22 Nuž do prachu sa teraz pohrúžim, budeš ma hľadať, no už ma nebude."
1 Tu prehovoril Šuachčan Bildad a vravel: B
2 Dokedy budeš vravieť také veci a slová tvojich úst budú ako víchor?
3 Azda Boh prevracia súdne právo, alebo Všemohúci porušuje spravodlivosť?
4 Ak ti deti zhrešili proti nemu, vydal ich napospas vlastnej vine.
5 Ale ak sa ty obrátiš k Pánovi, vyprosíš si milosť Všemocného.
6 Ak budeš nevinný a spravodlivý, on bude hneď bedliť o teba a obnoví príbytok tvojej spravodlivosti.
7 Ak tvoj počiatok aj bude malý, tvoja budúcnosť veľmi narastie.
8 Len sa spýtaj pokolení minulých, na skúsenosť predkov pozor daj.
9 My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.
10 Či nie oni učia ťa a hovoria ti, zo svojich sŕdc vynášajú slová?
11 Pučí azda rákosie, kde niet bahna, abo rastie tŕstie, kde vlahy niet?
12 Hoc je v kvete ešte a nezrezané, pred všetkými bylinami usychá.
13 To cesta je každého hriešnika, takto hynie nádej bezbožníka.
14 Skladá svoju dôveru do prázdnej kapsy, svoju zábezpeku do pavučiny.
15 Chce sa oprieť o svoj dom, no nevydrží, chce sa ho pridržať, neobstojí však.
16 Stojí plné šťavy pred východom slnka, výhonkami čnie nad svojím sadom,
17 lenže jeho korene sú v hŕbe skál, v príbytku kamenistom žije si.
18 Keď však vytrhnú ho z jeho miesta, zaprie ho a povie: Nikdy som ťa nevidelo!
19 A hľa, tu je rozpadnutý na ceste, iní zasa vyrastajú z prachu.
20 Boh nezavrhne bezúhonného, ani svojou rukou nepodoprie zlých.
21 Ešte ústa naplní ti smiechom a tvoje pery jasotom radostným.
22 Tvojich nenávistníkov pokryje hanba a stánky hriešnikov sa pominú."
Príslovia 2,1 – 5
1 Syn môj, ak prijmeš moje výroky a moje prikázania schováš u seba,
2 ak budeš napínať ucho za múdrosťou a nakloníš si srdce k umnosti,
3 keď budeš vzývať rozumnosť, dovolávať sa svojím hlasom umnosti,
4 ak ju budeš hľadať ako strieborniak a sliediť za ňou ako za skrytými pokladmi,
5 vtedy porozumieš bázni pred Pánom a získaš Božie poznanie.
