Jozue 5 – 7
1 Keď sa dopočuli všetci amorejskí králi, ktorí sídlili na druhej strane Jordánu na západe, aj všetci kanaánski králi, ktorí vládli pri Mori, že Pán vysušil pred Izraelovými synmi vody Jordánu, pokým neprešli, srdce im ochablo a všetka ich odvaha proti Izraelitom zmizla.
2 V tom čase povedal Pán Jozuemu: "Narob si kamenných nožov a obrež druhý raz Izraelových synov!"
3 A Jozue si narobil kamenných nožov a obrezal Izraelových synov na pahorku Aralot.
4 S obriezkou, ktorú previedol Jozue, to bolo totiž takto: Všetci, ktorí vyšli z Egypta, mužovia, všetci bojovníci, pomreli na púšti na ceste po východe z Egypta.
5 Všetci, ktorí vyšli, boli obrezaní; ale nik z tých, čo sa narodili na púšti - na ceste po východe z Egypta -, obrezaný nebol.
6 Štyridsať rokov putovali Izraelovi synovia po púšti, kým nevymrel všetok ľud, všetci bojovníci, ktorí vyšli z Egypta. Keďže neposlúchali Pánov hlas, Pán sa im zaprisahal, že neuvidia krajinu - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom -, ktorú nám chcel dať Pán, ako pod prísahou sľúbil ich otcom.
7 Teraz Jozue obrezal ich synov, ktorí nastúpili na ich miesto. Boli totiž neobrezaní, lebo po ceste ich neobrezali.
8 Keď obrezali všetok ľud, zostali na tom istom táborišti, až kým sa nevyhojili.
9 A Pán povedal Jozuemu: "Dnes som odňal od vás egyptskú potupu." Preto sa to miesto nazýva Galgala až dodnes. -
10 Zatiaľ, čo Izraelovi synovia táborili v Galgale, slávili na štrnásty deň (prvého) mesiaca, podvečer, na Jerišských stepiach Veľkú noc.
11 A v deň po Veľkej noci, práve v ten istý deň, jedli z plodov krajiny nekvasený chlieb a pražené zrno.
12 Nasledujúci deň prestala manna, lebo sa mohli živiť plodmi krajiny. Potom už Izraeliti mannu nemali; v tom roku sa živili plodmi kanaánskej krajiny. -
13 Keď bol raz Jozue pred Jerichom, pozdvihol zrak a videl pred sebou stáť muža, ktorý držal v ruke vytasený meč! Jozue k nemu pristúpil a opýtal sa ho: "Patríš k nám alebo k našim nepriateľom?"
14 I odpovedal: "Nie! Som vodca Pánovho vojska. Práve teraz som prišiel."
15 Jozue padol tvárou na zem a poklonil sa. Potom sa ho opýtal: "Čo chce môj Pán povedať svojmu služobníkovi?"
16 Vodca Pánovho vojska povedal Jozuemu: "Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté!" A Jozue to urobil.
1 Jericho zatvorilo brány a bolo uzavreté pred Izraelovými synmi. Nik nemohol ani vyjsť, ani vojsť.
2 Tu Pán povedal Jozuemu: "Hľa, do tvojich rúk som dal Jericho, aj jeho kráľa s udatnými mužmi!
3 Všetci bojovníci tiahnite okolo mesta! Jeden raz obídete mesto. Tak to urobíš po šesť dní.
4 Siedmi kňazi nech nesú pred archou sedem trúb. Na siedmy deň obídete mesto sedemkrát a kňazi nech trúbia (na trúbach)!
5 Až zaznie znamenie rohu a začujete hlas trúby, všetok ľud nech zakričí mohutným hlasom, mestské múry sa zosunú a ľud vnikne dovnútra, každý z toho miesta, kde je." -
6 Nunov syn Jozue zvolal kňazov a povedal im: "Neste archu zmluvy a siedmi kňazi nech nesú sedem trúb pred Pánovou archou!"
7 A ľudu povedal: "Choďte a obíďte mesto! Bojovníci nech idú pred Pánovou archou!" -
8 Keď Jozue dal ľudu tento rozkaz, vyšli siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb pred Pánom, a trúbili. Archa Pánovej zmluvy išla za nimi.
9 Bojovníci tiahli pred kňazmi, ktorí trúbili, a ostatný ľud išiel za archou za stáleho hlaholu trúb.
10 Ľudu Jozue nariadil: "Nerobte krik, nech nepočuť váš hlas a z vašich úst nech nevyjde ani jedno slovo až do dňa, keď vám zavelím: "Kričte!" Potom zakričíte!"
11 Tak Pánova archa obchádzala mesto. Obišli raz, potom sa vrátili do tábora a cez noc zostali v tábore.
12 Jozue vstal včasráno, kňazi niesli Pánovu archu
13 a siedmi kňazi, ktorí niesli sedem trúb, kráčali pred Pánovou archou a ustavične trúbili. Bojovníci tiahli pred nimi a ostatný ľud išiel za Pánovou archou za stáleho hlaholu trúb.
14 Aj na druhý deň obišli raz mesto; potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní. -
15 Ale na siedmy deň vstali zavčasu, pri východe zorničky, a obišli mesto sedemkrát podľa doterajšieho spôsobu. Sedemkrát obišli mesto len v tento deň.
16 Keď zatrúbili kňazi pri siedmej obchôdzke, Jozue zavelil ľudu: "Zakričte, lebo Pán vám mesto dal. -
17 Ale mesto i so všetkým, čo je v ňom, nech je pod kliatbou zasvätené Pánovi! Len neviestka Rachab nech ostane nažive - ona a všetci, ktorí sú s ňou v dome -, lebo ukryla vyzvedačov, ktorých sme vyslali.
18 Len sa chráňte toho, čo je pod kliatbou, aby ste (nezatúžili a) nevzali niečo z toho, čo je prekliate. Tým by ste zvolali na izraelský tábor kliatbu a priviedli ho do nešťastia.
19 Ale všetko striebro i zlato a medené i železné náradie nech je zasvätené Pánovi a uložené do Pánovho pokladu!" -
20 Ľud kričal a trúby zvučali. Keď ľud začul zvuk trúb, všetci zakričali mohutným hlasom. Múry sa zosuli a ľud vnikal do mesta, každý z toho miesta, kde bol. Tak zaujali mesto.
21 Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi. -
22 Obidvom mužom, ktorí boli v krajine na výzvedách, Jozue nariadil: "Choďte do domu neviestky a vyveďte odtiaľ ženu i všetkých jej príslušníkov, ako ste jej pod prísahou sľúbili!"
23 Mladí mužovia, vyzvedači, šli a priviedli Rachabu, jej otca i matku, jej bratov a všetkých jej príslušníkov. Tak doviedli všetkých jej príbuzných a umiestili ich vedľa izraelského tábora.
24 Mesto však, i so všetkým, čo bolo v ňom, spálili ohňom. Len striebro, zlato a medené i železné náradie vložili do Pánovho pokladu.
25 Ale neviestku Rachab a jej rodinu so všetkými príslušníkmi ponechal Jozue nažive a zostala medzi Izraelitmi až podnes, lebo ona ukryla poslov, ktorých vyslal Jozue do Jericha na výzvedy. -
26 Vtedy Jozue zaviazal (ľud) touto prísahou: "Nech je zlorečený pred Pánom muž, ktorý by sa odvážil postaviť mesto Jericho! Za cenu prvorodeného syna bude klásť jeho základy a za cenu najmladšieho syna nasadzovať jeho brány!"
27 A Pán bol s Jozuem a jeho meno sa nieslo celou krajinou.
1 Izraelovi synovia sa prehrešili vierolomnosťou proti kliatbe: Achan totiž, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho z Júdovho kmeňa, vzal niečo z prekliateho. Preto vzbĺkol Pánov hnev proti Izraelovým synom. -
2 Jozue vyslal niekoľko mužov z Jericha do Haia pri Bethavene, východne od Betela, a vravel im: "Choďte ta hore a preskúmajte kraj!" Mužovia vystúpili a preskúmali Hai.
3 Potom sa vrátili k Jozuemu a povedali mu: "Nech nevystupuje všetok ľud! Stačí, keď na dobytie Haia vytiahne dve alebo tritisíc mužov. Neunúvaj tam všetok ľud! Veď ich je málo!"
4 I vytiahlo tam z ľudu asi tritisíc mužov. Ale boli prinútení dať sa na útek pred haiským obyvateľstvom.
5 Pritom Haičania z nich zabili asi tridsaťšesť mužov a prenasledovali ich od mestskej brány až po Sabarim. Padali ešte aj na svahu (pri úteku). -
6 Jozue si roztrhol odev a ležal tvárou na zemi pred Pánovou archou až do večera, on i starší Izraela, a sypali si prach na hlavu.
7 Potom Jozue povedal: "Ach, Pane, Bože prečo si previedol tento ľud cez Jordán, keď si nás vydal do rúk Amorejčanov, aby nás zničili? Kiežby sme sa boli rozhodli zostať na druhej strane Jordánu!
8 Prosím, Pane, čo mám povedať, keď sa dal Izrael na útek pred svojím nepriateľom?
9 Dozvedia sa to Kanaánčania i všetci obyvatelia krajiny, obrátia sa proti nám a vyhubia naše meno zo zeme. A čo ty urobíš pre svoje veľké meno?" -
10 Pán povedal Jozuemu: "Vstaň! Načo ležíš na tvári?
11 Izrael zhrešil. Porušili moju zmluvu, ktorou som ich zaviazal: vzali niečo z prekliateho. Veď nielenže kradli, ale to aj ukryli a zaradili medzi svoje veci.
12 Izraelovi synovia neodolajú svojim nepriateľom. Dajú sa na útek pred svojimi nepriateľmi, lebo zvolali na seba kliatbu. Nebudem s vami, kým neodstránite zo svojho stredu prekliate.
13 Vstaň! Posväť ľud a povedz im: Posväťte sa na zajtrajšok! Lebo toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Uprostred teba je prekliate, Izrael! Neodoláš svojim nepriateľom, kým neodstránite prekliate zo svojho stredu.
14 Ráno sa dostavte po svojich kmeňoch! A kmeň, ktorý označí Pán, nech predstúpi po rodoch! A rod, ktorý označí Pán, nech predstúpi po rodinách! A rodina, ktorú označí Pán, nech predstúpi po mužoch!
15 Kto bude označený ako držiteľ prekliatej veci, nech je spálený ohňom - on i všetko, čo je jeho -, pretože prestúpil Pánovu zmluvu a dopustil sa ohavnosti v Izraeli." -
16 Ráno Jozue vstal a dal nastupovať Izraelu po kmeňoch. Označený bol Júdov kmeň.
17 Potom dal nastúpiť Júdovým rodom a bol označený rod Zarchitov. Potom dal nastúpiť rodu Zarchitov po rodinách a bol označený Zabdi.
18 Nato dal nastúpiť jeho rodine po mužoch a bol označený Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zerachovho z Júdovho kmeňa. -
19 Tu povedal Jozue Achanovi: "Syn môj, vzdaj česť a chválu Pánovi, Izraelovmu Bohu! Priznaj sa mi, čo si urobil; nezamlčuj nič predo mnou!"
20 Achan odvetil Jozuemu: "Áno ja som sa prehrešil proti Pánovi, Izraelovmu Bohu. Tak a tak som to urobil.
21 Videl som totiž medzi korisťou krásny plášť senaársky, dvesto šeklov striebra a zlatý jazyk o váhe päťdesiat šeklov. Zabažil som po tom i vzal som si to. Mám to ukryté v zemi v stane a striebro pod tým."
22 Jozue vyslal poslov, bežali do stanu a bolo to ukryté v jeho stane a striebro pod tým!
23 I vzali to zo stanu, priniesli to k Jozuemu a ku všetkým Izraelovým synom a položili to pred Pána. -
24 Jozue a celý Izrael s ním vzal Zerachovho syna Achana - (striebro, plášť a zlatý jazyk), i jeho synov a dcéry, jeho rožný dobytok, osly a ovce, jeho stan a všetko, čo bolo jeho - a zaviedli ich do údolia Achor.
25 Potom Jozue povedal: "Pretože si nás priviedol do nešťastia, dnes uvrhne Pán do nešťastia teba." Všetci Izraeliti hádzali na neho kamene a keď ich ukameňovali, spálili ich.
26 Potom naniesli na nich veľkú hromadu kamenia, ktorá jestvuje až dodnes. A Pánov prudký hnev prestal. Preto sa to miesto nazýva Údolie Achor až dodnes. Joz
Žalm 125
1 Pútnická pieseň. Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: nehýbe sa, trvá naveky.
2 Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.
3 Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.
4 Pane, dobre rob dobrým a tým, čo majú srdce úprimné.
5 Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom! V
