Genezis 16 – 17

---

¹ Abramova žena Sarai neporodila mu dieťa. Mala však ona aj egyptskú slúžku menom Agar.

² Sarai povedala Abramovi: "Pozri, Pán ma uzavrel, že nemôžem porodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno, že aspoň z nej dostanem synov." Abram počúvol jej radu.

³ I vzala Abramova žena Sarai svoju služobnicu, Egypťanku Agar - Abram vtedy býval už desať rokov v kanaánskej krajine -, a dala ju za ženu svojmu mužovi Abramovi.

⁴ On k nej vošiel a ona počala. Keď však spozorovala, že počala, s opovrhnutím sa dívala na svoju paniu.

⁵ Vtedy povedala Sarai Abramovi: "Na mojej krivde máš aj ty účasť. Ja sama som dala svoju slúžku do tvojho lona a teraz, keď vidí, že počala, pozerá na mňa s opovrhnutím. Nech Pán súdi medzi mnou a tebou.

⁶ Abram odvetil Sarai: "Veď je tvoja slúžka v tvojej moci! Nalož s ňou ako uznáš za dobré!" Sarai však s ňou nakladala tvrdo, takže ona od nej utiekla.

⁷ Pánov anjel ju však našiel pri prameni vody na púšti, na ceste do Suru,

⁸ a povedal jej: "Odkiaľ ideš, Agar, Saraina slúžka a kam sa uberáš?" A ona odpovedala: "Utekám pred svojou paňou Sarai."

⁹ Tu jej Pánov anjel povedal: "Vráť sa k svojej panej a podrob sa jej moci!"

¹⁰ Pánov anjel jej hovoril ďalej: "Tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že sa pre množstvo nedá ani spočítať."

¹¹ A ešte jej Pánov anjel hovoril: "Hľa, počala si a porodíš syna a nazveš ho menom Izmael, lebo Pán vypočul tvoje vzdychy;

¹² bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých proti nemu a bude bývať nablízku všetkých svojich bratov."

¹³ Potom nazvala Pána, ktorý k nej hovoril: "Ty si Boh, ktorý si ma videl, lebo" povedala "či som azda nevidela toho, ktorý sa na mňa díval?"

¹⁴ Preto studňu nazvala studňou Lachaj roi (studňa Živého, ktorý ma vidí). To je tá medzi Kádešom a Baradom.

¹⁵ Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktorého mu porodila Agar, Izmael.

¹⁶ Abram mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Agar porodila Izmaela.

¹ Keď mal Abram deväťdesiatdeväť rokov, zjavil sa mu Pán a povedal mu: "Ja som všemohúci Boh, chodievaj predo mnou a buď dokonalý.

² Uzavrel som svoju zmluvu medzi mnou a tebou a rozmnožím ťa prenáramne."

³ Tu padol Abram na tvár

⁴ a Boh s ním hovoril: "To som ja, čo mám zmluvu s tebou, že budeš otcom mnohých národov.

⁵ A tvoje meno nebude už viac Abram, ale Abrahám, lebo ťa urobím otcom mnohých národov.

⁶ Dám sa ti rozrásť prenáramne, rozmnožím ťa v národy, i králi z teba vzídu.

⁷ A uzavieram zmluvu medzi mnou a tebou a medzi tvojím potomstvom po tebe vo všetkých pokoleniach ako zmluvu večnú, že budem Bohom tvojím a tvojho potomstva po tebe.

⁸ A tebe i tvojmu potomstvu po tebe dám krajinu, v ktorej si ako prišelec, celú zem Kanaán do večného vlastníctva; a budem vaším Bohom."

⁹ Potom Pán hovoril Abrahámovi: "Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj Tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach!

¹⁰ Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia!

¹¹ Obrežete mäso svojej predkožky a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami.

¹² Na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie, aj (otrok), čo sa ti narodil v dome, i taký, ktorý bol od cudzinca kúpený za peniaze a ktorý nie je tvojím potomstvom.

¹³ Obrezaný musí byť aj ten, čo sa narodil v tvojom dome, i taký, ktorý bol kúpený za peniaze. Moja zmluva na vašom tele bude zmluvou večnou.

¹⁴ Muž, ktorému nebude obrezané mäso predkožky, nech je vylúčený zo svojho ľudu. Porušil moju zmluvu."

¹⁵ A Boh povedal Abrahámovi aj toto: "Svoju manželku Sarai už nebudeš volať Sarai, ale Sára bude jej meno.

¹⁶ Veď ťa požehnám a dám ti z nej syna. Aj ju požehnám: Z nej budú pochádzať národy a králi národov."

¹⁷ Tu padol Abrahám na tvár a smial sa; myslel si totižto: "Vari sa môže storočnému niečo narodiť a deväťdesiatročná Sára môže ešte porodiť?!"

¹⁸ A Abrahám povedal Bohu: "Keby aspoň Izmael žil z tvojej priazne!"

¹⁹ Ale Pán opakoval: "Tvoja žena Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák a svoju zmluvu s ním urobím zmluvou večnou preň i pre jeho potomstvo po ňom.

²⁰ Aj čo sa týka Izmaela, som ťa vypočul: Požehnám ho a rozmnožím a rozšírim ho prenáramne. Dvanásť kniežat sa z neho narodí a urobím z neho veľký národ.

²¹ Ale svoju zmluvu potvrdím s Izákom, ktorého ti porodí Sára do roka v tomto čase."

²² A keď Boh prestal s ním hovoriť, vystúpil od Abraháma hore.

²³ Potom vzal Abrahám svojho syna Izmaela, aj všetkých, čo sa narodili v jeho dome, i všetkých, čo boli kúpení za peniaze, všetkých mužov Abrahámovho domu a v ten istý deň obrezal mäso z predkožky, ako mu prikázal Boh.

²⁴ Abrahám mal deväťdesiatdeväť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky.

²⁵ Jeho syn Izmael mal trinásť rokov, keď mu bolo obrezané mäso predkožky.

²⁶ V ten istý deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael a s ním boli obrezaní všetci muži jeho domu, tak tí, čo sa narodili v jeho dome, ako aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze.

Jób 5 – 6

---

¹ Krič, či niekto odpovie ti! Na ktorého z duchov sa obrátiš?

² Pošetilca ničí roztrpčenosť, blázna zasa žiarlivosť zabije.

³ Pošetilca koreň pustiť zrel som, ale hneď som preklial jeho príbytok.

⁴ Jeho deti blaho nedosiahnu, v bránach zdeptajú ich, zástancu nemajú.

⁵ Čo sebe nažali, poje hladný, ba aj sprostred tŕnia uchváti to; smädní vyčerpajú ich imanie.

⁶ Veď nešťastie z prachu nevyrastá, ani bieda nevypučí z pôdy.

⁷ Človek si sám plodí trápenie, ako z ohňa vyletujú iskry.

⁸ Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo.

⁹ Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet!

¹⁰ Povrchu zemskému on dažde dáva, zosiela tiež rosu na tvár polí.

¹¹ Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí.

¹² Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu.

¹³ Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia.

¹⁴ Aj za dňa bieleho do tmy rútia sa, napoludnie tápu ako v noci.

¹⁵ Úbožiaka chráni pred mečom ich úst, pred zlými rukami bedára,

¹⁶ takže človek ubitý môže dúfať, ničomnosť však ústa zavrie si.

¹⁷ Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj!

¹⁸ On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj.

¹⁹ Zo šiestich súžení ťa vyslobodí, siedme zlo ťa už nestihne.

²⁰ Za hladu ťa zachráni od smrti, pred ostrím meča za vojny.

²¹ Pred šľahmi jazyka sa skryješ, neľakneš sa skazy, keď ťa stihne.

²² Vysmeješ sa z nešťastia, z hladomoru, ani zemskej zveri sa báť nebudeš.

²³ Ale aj s poľným kamením budeš zmluvu mať, aj poľná zverina bude žiť s tebou v pokoji.

²⁴ Uvidíš, že tvoj stan je bez poruchy, a keď prídeš domov, nepochybí tam nič.

²⁵ Spoznáš, že tvoje potomstvo je početné a tvojich výhonkov je ako bylín na poli.

²⁶ Do hrobu zostúpiš vo vysokom veku, ako keď vŕšia snopy v pravom čase.

²⁷ Pozri, toto sme skúsili a tak to je. Počúvni a vezmi si to k srdcu!"

¹ Jób odpovedal:

² Bár by môj nárek presne odmeraný bol, s ním biedu moju bár, by zvážili!

³ Veru by ona morský piesok prevážila, nuž preto moje slová roztrpčené sú.

⁴ Veď vo mne šípy Všemocného (utkveli), že môj duch saje ich jed do seba a Božie hrôzy bojujú proti mne.

⁵ Či zamýšľate iba slová súdiť? Var' vetru platia kriky zúfalca?

⁶ Čo chuti nemá, možno jesť bez soli? A bielko vajca má chuť nejakú?

⁷ Tak sa moja duša nechce dotknúť toho a moje srdce si pokrm zhnusilo.

⁸ Bár by sa mi moja žiadosť splnila (raz) a čo dúfam, Pán mi dožičil!

⁹ Bár by sa Pánovi rozmliaždiť ma chcelo a rukou hybkou vyrvať z koreňov!

¹⁰ Tak by mi radosť akási ostala a jasal bych aj v mukách ukrutných, že nezaprel som slová Svätého.

¹¹ Kde silu beriem, že schopný som vydržať? A načo ešte život držím si?

¹² Je moja sila akoby zo skaly a moje telo ako zo spieže?

¹³ Či niet pre mňa už nijakej záchrany a odňatá mi je každá opora?

¹⁴ Veď nešťastného musí priateľ ľutovať, hoci pred Všemocným bázeň potratil.

¹⁵ Jak riava prudká, tak bratia sklamali ma, keď koryto jej vody opustia,

¹⁶ ktoré ľadmi skalené bývajú a snehy v sebe skryté mávajú,

¹⁷ lež v horúčavách zaraz opľasnejú a v čase pále stadiaľ tratia sa.

¹⁸ To pre ne cesty pomýlia si pocestní a púšťou blúdia, zhynú napokon.

¹⁹ Vyzerajú ich pocestní temanskí a tlupy sábske na ne čakajú.

²⁰ Jak zamrzí ich, že na ne spoľahli sa, že došli až k nim, sklamali sa však.

²¹ Aj vy ste teraz práve takí voči mne, ste preľaknutí, hrôzu cítite.

²² Či vravel som vám: Dajte mi voľačo, darujte mi čosi z imania!?

²³ Alebo: Vysloboďte ma z rúk nepriateľa a vykúpte ma z moci zlostníka!?

²⁴ poučte ma a ja budem mlčať. Ak som v niečom schybil, vysvetlite mi!

²⁵ Veď priame slová sú také pôsobivé, lež vaše hany čože dokážu?

²⁶ Či zamýšľate iba slová súdiť? Var' vetru platia kriky zúfalca?

²⁷ Aj o sirotu by ste losovali a priateľa by ste predali.

²⁸ Nuž ráčte a obráťte sa teraz ku mne, nebudem vám luhať do očí.

²⁹ Len poďte sem a nech sa krivda nedeje! Len poďte, tu je ešte moja statočnosť!

³⁰ Či nepravda väzí na mojom jazyku? Či moje ďasno nerozlíši zlobu?

Príslovia 1,20 – 33

---

²⁰ Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,

²¹ na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:

²² "Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!

²³ Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady!

²⁴ pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala a nik si nevšímal,

²⁵ a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie,

²⁶ ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,

²⁷ keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie).

²⁸ Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.

²⁹ Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom,

³⁰ o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním,

³¹ nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.

³² Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.

³³ Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí)."