Numeri 33

---

¹ Toto sú zastávky Izraelitov po tom, čo v usporiadaných zástupoch pod vedením Mojžiša a Árona vyšli z egyptskej krajiny.

² Mojžiš totižto na Pánov rozkaz zaznačil miesta, z ktorých sa po táborení pohýnali, a toto sú zastávky miest, odkiaľ tiahli ďalej:

³ Z Ramesesu sa pohli v pätnásty deň prvého mesiaca, v deň po pasche odišli Izraeliti pred očami všetkých Egypťanov pod Božou ochranou, a

⁴ kým Egypťania pochovávali všetkých prvorodených, ktorých Pán u nich usmrtil, lebo Pán vykonal aj nad ich bohmi odvetný súd.

⁵ Izraeliti sa pohli z Ramesesu a utáborili sa v Sokote.

⁶ Zo Sokotu tiahli ďalej a zastavili sa v Etame na okraji púšte.

⁷ Z Etarnu išli ďalej a obrátili sa iným smerom do Pihachirotu, ktorý je pred Belsefonom, a utáborili sa pred Magdalom.

⁸ Od Pihachirotu sa pohli ďalej a prešli stredom mora na púšť. Tri dni putovali púšťou Etam a zastavili sa v Máre.

⁹ Keď odišli z Máry, došli do Elimu. V Elime bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem i utáborili sa tam.

¹⁰ Z Elimu potom tiahli ďalej a utáborili sa pri Červenom mori.

¹¹ Od Červeného mora sa pobrali ďalej a zastali na púšti Sin.

¹² Keď odišli z púšte Sin, táborili v Dafke,

¹³ Odíduc z Dafky, zastavili sa v Aluši.

¹⁴ Z Aluša šli ďalej a utáborili sa v Rafidim; tu ľud nemal vody na pitie.

¹⁵ Z Rafidim šli ďalej a utáborili sa na púšti Sinaj. -

¹⁶ Keď odtiahli z púšte Sinaj, ostali v Kibrot-Hatave.

¹⁷ Z Kibrot Hatavy tiahli ďalej a utáborili sa v Haserote.

¹⁸ Z Haserotu išli ďalej a zastavili sa v Retme.

¹⁹ Z Retmy tiahli ďalej a táborili v Remon-Fáresi.

²⁰ Z Remon-Fáresu odišli a zastavili sa v Libne.

²¹ Z Libny tiahli a táborili v Rese.

²² Z Resy tiahli ďalej a utáborili sa v Kélate.

²³ Z Kélaty sa pohli ďalej a táborili pri vrchu Sefer.

²⁴ Keď sa pohli od vrchu Sefer, utáborili sa v Harade.

²⁵ Z Harady sa pohli a utáborili sa v Makelote.

²⁶ Keď odtiahli z Makelotu, táborili v Tahate.

²⁷ Z Tahatu sa pohli a táborili v Tare.

²⁸ Od Tary tiahli ďalej a utáborili sa v Metke.

²⁹ Keď odišli z Metky, táborili v Hesmone.

³⁰ Z Hesmonu sa pohli a táborili v Moserote.

³¹ Z Moserotu sa pohli a táborili v Bene-Jákane.

³² Keď odtiahli z Bene-Iakanu, táborili v Hor-Gadgade.

³³ Od Hor-Gadgadu odišli a táborili v Jebate.

³⁴ Z Jebaty odišli a utáborili sa v Abróne.

³⁵ Z Abróny sa pohli a táborili v Asiongaberi. -

³⁶ Keď odtiahli z Asiongaberu, táborili na púšti Sin, to jest v Kádeši.

³⁷ Z Kádeša sa pohli ďalej a utáborili sa pri vrchu Hor, na hraniciach edomskej krajiny.

³⁸ Na Boží rozkaz vyšiel kňaz Áron na vrch Hor a tam zomrel v štyridsiatom roku po odchode Izraelitov z Egypta, v prvý deň v piatom mesiaci.

³⁹ Áron mal stodvadsaťtri rokov, keď zomrel na vrchu Hor.

⁴⁰ Kanaánčan, kráľ Aradu, ktorý sídlil na juhu krajiny Kanaán, dopočul sa, že do krajiny prišli Izraeliti. -

⁴¹ Od vrchu Hor tiahli ďalej a táborili v Salmone.

⁴² Zo Salmony sa pohli a utáborili sa vo Funone.

⁴³ Z Funonu šli ďalej a táborili v Obote.

⁴⁴ Z Obotu sa pohli a utáborili sa v Jeabarime na moabských hraniciach.

⁴⁵ Z Jeabarimu odtiahli a táborili v Dibongade.

⁴⁶ Z Dibongadu pokračovali ďalej a táborili v Helmondeblataime.

⁴⁷ Z Helmondeblataimu odišli a táborili v pohorí Abarim naproti Nebu.

⁴⁸ Keď odtiahli z pohoria Abarim, utáborili sa na Moabských stepiach pri Jordáne naproti Jerichu.

⁴⁹ Táborili od Betsimotu až k Abelsatimu na Moabských stepiach.

⁵⁰ Pán hovoril Mojžišovi na Moabských stepiach pri Jordáne, naproti Jerichu:

⁵¹ "Hovor Izraelitom a povedz im: Keď vtiahnete cez Jordán do krajiny Kanaán,

⁵² vyžeňte pred sebou všetkých jej obyvateľov, zničte obrazy ich modiel, pováľajte ich liate sochy a spustošte ich výšiny!

⁵³ Potom zaujmite krajinu a bývajte v nej, lebo ja som vám dal krajinu do vlastníctva.

⁵⁴ Krajinu si medzi sebou rozdelíte lósom na dedičný majetok podľa vašich kmeňov: tomu, ktorý je väčší počtom, dáte väčšiu dedičnú čiastku, tomu, čo je počtom menší, dáte menšiu čiastku. Ako komu lós padne, to mu bude patriť. Podľa vašich otcovských kmeňov sa rozdelí medzi vás dedičný majetok.

⁵⁵ Ale ak nevyženiete pred sebou obyvateľov krajiny, tak tí, ktorých ponecháte, budú tŕním vo vašich očiach a ostňami vo vašich bokoch a budú vás utláčať v krajine, v ktorej budete bývať.

⁵⁶ A čo som si zaumienil urobiť im, urobím vám!"

Deuteronómium 32

---

¹ "Nebesá, čujte, rozprávať budem, zem nech načúva slovám mojich úst!

² Nech spŕcha ako dážď moje učenie, nech kvapká sťa rosa moja výrečnosť; ako dážď na zeleň, sťa kvapky na trávnik.

³ Lebo budem hlásať Pánovo meno: pripravte oslavu nášmu Pánovi!

⁴ Skalou je: dokonalé je jeho dielo, lebo všetky jeho cesty sú spravodlivé. Boh je verný a bez neprávosti, spravodlivý je a priamy.

⁵ Zle sa k nemu zachovali synovia nezdarní, pokolenie zlé a zaťaté.

⁶ Takto sa odplácate Pánovi, ľud zadubený a hlúpy?! A nie je on tvoj otec, ktorý �a stvoril, nie on �a stvárnil a pevne postavil?

⁷ Spomni si na dni zašlé dávno uvážte roky všetkých pokolení! Spýtaj sa svojho otca a on ti vyjaví, starcov svojich a rozpovedia ti:

⁸ kedy určoval Najvyšší kraje národom, kedy podelil Adamových synov, vymedzil národom hranice dľa počtu synov Izraelových.

⁹ Pánovým podielom je totiž jeho ľud, Jakub je údelom jeho dedičstva.

¹⁰ Našiel ho na pustej zemi, na mieste divokom, v revúcej pustine. Ujal sa ho a dával naň pozor, striehol ho ako zrenicu oka.

¹¹ Jak orol zobúdza svoje hniezdo, krúži nad svojimi mláďatami, tak rozpäl svoje krídla, chytil ho, niesol ho na svojich perutiach.

¹² Pán sám ho viedol, nijaký cudzí boh nebol mu na pomoc.

¹³ Doviedol ho na výšiny zeme, sýtil ho poľnými plodmi, sať mu dal med zo skaly a olej z tvrdého kremeňa;

¹⁴ maslo kravské i mlieko od oviec s tukom jahňacím a baraním. Býky a capy z Bášanu s mastným jadrom pšenice, a krv viniča si pil, vína prevzácne. III.

¹⁵ Jakub jedol a nasýtil sa, stučnel miláčik a spriečil sa, stučnel, vykŕmil, vypásol sa; zanechal Boha, svojho Tvorcu, pohrdol Skalou svojej spásy.

¹⁶ Dráždievali ho cudzími bohmi, rozhorčovali ho ohavnosťami.

¹⁷ Obetovali besom, čo nie sú bohmi, bohom, o ktorých nemali tušenia. Novým, čo prišli nedávno, ktorých si nectili vaši otcovia.

¹⁸ Skalu si zanedbal, ktorá ťa zrodila, a zabudol si na Boha, svojho Tvorcu. IV.

¹⁹ Pán to videl a pohrdol nimi, rozhnevaný svojimi synmi a dcérami.

²⁰ A povedal: "Svoju tvár ukryjem pred nimi, uvidím, ako skončia, veď sú zvrhlým pokolením, synovia, v ktorých viery niet.

²¹ Oni mňa dráždili tým, ktorý nie je boh, rozhorčovali ma svojimi klamnými modlami. Ja ich podráždim tým, ktorý nie je ľud - pochabým národom ich rozhorčím.

²² Bo oheň zažal sa od môjho hnevu a páľou prenikne až na dno podsvetia a zhltne zem i jej plody a do tla vypáli základy hôr;

²³ a nakopím im nešťastí na nešťastia a vypustím na nich všetky svoje šípy.

²⁴ Umoria sa hladom a spália horúčkou a nákazou odpornou. Aj zuby zverov poštvem na nich a plazy s jedom sa vlečúce po zemi.

²⁵ Vonku ich bude ničiť meč a hrôza v komorách: mladíka tak ako pannu, kojenca so starcom. V.

²⁶ Vyriekol by som: Vnivoč ich privediem, vyhladím pamiatku na nich u ľudu -

²⁷ keby som sa pýchy nepriateľa nebál, aby to ich protivníci nechápali zle, aby azda nevraveli: "Naša ruka sa vyvýšila, nič z toho neurobil Pán!"

²⁸ Lebo ten ľud je bezradný a vnímavosti v nich niet.

²⁹ Keby múdri boli, chápali by to, spoznali by, aký ich čaká koniec:

³⁰ Akože, jeden bude prenasledovať tisíce a dvaja zaženú desaťtisíc? Či nie zato, že ich vlastný Boh predal a Pán ich vydal?!"

³¹ Veď ich boh nie je naroveň nášmu Bohu, aj naši nepriatelia sami sú svedkami!

³² Naisto, z révy Sodomčanov je ich réva a z rolí gomorských; ich hrozno je hrozno otravné, strapce má zhorknuté.

³³ Dračí jed je ich víno a hadia žlč ukrutná.

³⁴ "Vari sa to u mňa neopatruje, zapečatené v mojich pokladniciach?

³⁵ Moja bude pomsta a odveta v deň, keď sa im podlomia nohy. Veď ich deň záhubný sa približuje a ich krutý osud je nablízku." VI.

³⁶ Lebo Pán uchránil právo svojho ľudu a milosrdný bude k svojim sluhom. Keď uzrie ochabovať ruku a hynúť otrokov i slobodných,

³⁷ povie: "Kdeže sú ich bohovia, skala, ku ktorej sa utiekali?

³⁸ Tí, čo z ich obetí jedávali tuk, obetné víno píjavali od nich? Nože, nech vstanú a nech vám pomôžu, nech sú vám záštitou!

³⁹ Pozrite: Ja som sám jediný a niet Boha okrem mňa; ja zabíjam, aj život navraciam, zraňujem, aj uzdravujem; a niet toho, kto by z mojej ruky vykĺzol! VII.

⁴⁰ Veru pozdvihujem k nebu svoju ruku a poviem: Žiť budem naveky,

⁴¹ keď naostrím si blýskavý svoj meč a priberie sa moja ruka k súdu, vrátim pomstu svojim protivníkom a poodplácam tým, čo ma nenávidia.

⁴² Napojím krvou svoje šípy a môj meč hltať bude mäso - z krvi pobitých a zajatých, z hlavy nepriateľských vodcov!"

⁴³ Plesajte, národy, nad jeho ľudom, -

⁴⁴ Mojžiš prišiel a hlasno predniesol všetky slová tejto piesne ľudu - on a Nunov syn Jozue.

⁴⁵ A keď Mojžiš dokončil všetky tieto slová, ktoré prednášal Izraelovi,

⁴⁶ povedal im: "Uložte si všetky tieto slová, ktoré vám dnes ohlasujem, do srdca a prikazujte ich zachovávať svojim synom, konať a plniť všetko, čo je predpísané v tomto zákone.

⁴⁷ Lebo sa vám neukladajú nadarmo, ale aby ste skrze ne žili. Keď ich splníte, budete dlho nažive v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju vlastnili, keď prejdete cez Jordán." -

⁴⁸ A v ten istý deň hovoril Pán Mojžišovi:

⁴⁹ "Vystúp tam na pohorie Abarim, na vrch Nebo, ktorý je v kraji Moab oproti Jerichu, pozri si krajinu Kanaán, ktorú chcem dať Izraelu do vlastníctva, a tam na vrchu zomri!

⁵⁰ Keď naň vystúpiš, pripojíš sa k svojmu ľudu tak, ako umrel tvoj brat Áron na vrchu Hor a pripojil sa k svojmu ľudu,

⁵¹ lebo ste sa previnili proti mne uprostred Izraela pri vode Meríba-Kádeš na púšti Sin; pretože ste ma neohlasovali ako Svätého uprostred Izraela.

⁵² Preto len zblízka uvidíš krajinu, ale do krajiny, ktorú dám synom Izraela, nevkročíš."

Žalm 118

---

¹ Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

² Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, že jeho milosrdenstvo trvá naveky.

³ Teraz nech hovorí dom Áronov: jeho milosrdenstvo trvá naveky.

⁴ Teraz nech hovoria všetci bohabojní: jeho milosrdenstvo trvá naveky.

⁵ V súžení som vzýval Pána a Pán ma vypočul a vyslobodil.

⁶ Pán je so mnou, nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek?

⁷ Pán je so mnou a pomáha mi; nemusím si všímať svojich nepriateľov.

⁸ Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na človeka.

⁹ Lepšie je utiekať sa k Pánovi, ako sa spoliehať na mocnárov.

¹⁰ Obkľúčili ma všetci pohania, ale v mene Pánovom som ich porazil.

¹¹ Obkľúčili ma zovšadiaľ, ale v mene Pánovom som ich porazil.

¹² Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia, ale v mene Pánovom som ich porazil.

¹³ Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, no Pán mi pomohol.

¹⁴ Moja sila a chvála je Pán, on sa mi stal záchrancom.

¹⁵ Hlas plesania nad záchranou znie v stánkoch spravodlivých:

¹⁶ "Pánova pravica mocne zasiahla, Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla."

¹⁷ Ja nezomriem, budem žiť a vyrozprávam skutky Pánove.

¹⁸ Prísne ma Pán potrestal, no nevydal ma smrti napospas.

¹⁹ Otvorte mi brány spravodlivosti, vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi.

²⁰ Toto je brána Pánova; len spravodliví ňou vchádzajú.

²¹ Ďakujem ti, že si ma vyslyšal a že si ma zachránil.

²² Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

²³ To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

²⁴ Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho.

²⁵ Pane, spas ma; Pane, daj mi úspech.

²⁶ Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Požehnávame vás z domu Pánovho.

²⁷ Boh, Pán, je naším svetlom. Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami až k rohom oltára.

²⁸ Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; ty si môj Boh, velebím ťa.

²⁹ Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.