Numeri 31

---

¹ Pán hovoril Mojžišovi:

² Ešte pomsti Izraelitov na Madiánčanoch a potom sa pripojíš k svojmu ľudu."

³ Vtedy Mojžiš povedal svojmu ľudu: "Vystrojte spomedzi seba mužov do boja, pôjdu proti Madiánčanom, aby na Madiánčanoch vykonali Pánovu pomstu.

⁴ Z každého kmeňa pošlite do boja tisíc mužov, z každého Izraelovho kmeňa!"

⁵ Takto postavili z tisícov Izraela z každého kmeňa jednu tisícku, teda dvanásťtisíc bojovníkov.

⁶ A Mojžiš ich poslal - jednu tisícku z každého kmeňa - do boja a s nimi poslal do poľa Finésa, syna kňaza Eleazara. On mal so sebou posvätné veci a zvučné poľnice.

⁷ I tiahli proti Madiánčanom, ako Mojžišovi prikázal Pán, a pobili všetkých mužov.

⁸ Medzi tými, ktorých pobili, boli aj madiánski králi: Evi, Rekem, Sur, Hur a Rebe, päť madiánskych kráľov. Aj Beorovho syna Baláma zabili mečom.

⁹ Madiánske ženy a deti odviedli Izraeliti do zajatia. Všetok ich dobytok, všetky ich stáda a všetok ich majetok vzali so sebou ako korisť.

¹⁰ Všetky ich mestá, bydliská a stanové tábory podpálili.

¹¹ Potom vzali všetku korisť a všetko, čoho sa zmocnili z ľudí i z dobytka,

¹² a priviedli zajatcov aj ulúpenú korisť k Mojžišovi, kňazovi Eleazarovi a celej izraelskej pospolitosti do tábora na Moabskej stepi pri Jordáne oproti Jerichu. -

¹³ Mojžiš, kňaz Eleazar a všetky kniežatá ľudu im vyšli z tábora v ústrety.

¹⁴ Mojžiš sa však rozhneval na veliteľov vojsk, na vodcov, na tisícnikov a stotníkov, ktorí sa vracali z bojovej výpravy.

¹⁵ Mojžiš im vyčítal: "Prečo ste nechali všetky ženy nažive?!

¹⁶ Veď to práve ony na Balámovu radu zviedli Izraelitov, aby kvôli Fogorovi odpadli od Pána, za čo stihla Pánov ľud nákaza!

¹⁷ Preto teraz pobite všetkých chlapcov a pozabíjajte aj všetky ženy, ktoré už obcovali s mužom.

¹⁸ Ale všetky devy, ktoré ešte neobcovali s mužom, nechajte nažive pre seba!

¹⁹ Vy ostanete sedem dní von z tábora. Vy všetci, ktorí ste zabili človeka alebo ste sa dotkli zabitého, musíte sa na tretí a siedmy deň očisťovať; vy, aj vaši zajatci.

²⁰ Aj všetko šatstvo, všetky kožené veci, všetko, čo je zhotovené z kozej srsti a všetky drevené nádoby musíte očistiť."

²¹ Kňaz Eleazar hovoril bojovníkom, ktorí sa zúčastnili na vojnovej výprave: "Toto je zákonný predpis, ktorý dal Pán Mojžišovi:

²² Zlato, striebro, meď, železo, olovo a cín,

²³ všetko, čo odoláva ohňu, musíte prečistiť v ohni: A bude to čisté; keď sa to očistí ešte aj očistnou vodou. Ostatné, čo neodolá ohňu, musíte očistiť vodou.

²⁴ Potom na siedmy deň si vyperte šatstvo a budete čistí. Nato môžete prísť do tábora." -

²⁵ Pán hovoril Mojžišovi:

²⁶ "Spočítaj s kňazom Eleazarom a s kniežatami ľudu všetko, čo sa nazbieralo ako korisť z ľudí a dobytka!

²⁷ Korisť potom rozdeľ napoly medzi tých, čo sa zúčastnili na boji a tiahli do poľa a medzi celú pospolitosť.

²⁸ Potom vyber od bojovníkov, čo tiahli do boja, dávku pre Pána: po jednom z päťsto ľudí, býkov, oslov a oviec.

²⁹ Vezmi to z ich polovice a odovzdaj to kňazovi Eleazarovi ako pozdvihovanú obetu pre Pána.

³⁰ Z polovice, ktorá patrí Izraelitom, oddeľ každého päťdesiateho človeka, býka, osla, ovcu, vôbec z dobytka, a daj to levitom, ktorí konajú službu pri Pánovom stánku."

³¹ A Mojžiš a kňaz Eleazar urobili tak, ako Mojžišovi nariadil Pán.

³² Koristi, čiže toho, čo ostalo a čoho sa vojsko zmocnilo, bolo šesťstosedemdesiatpäťtisíc oviec (a kôz),

³³ sedemdesiatdvatisíc kusov hovädzieho dobytka

³⁴ a šesťdesiatjedentisíc oslov;

³⁵ ľudských duší zo žien, ktoré nepoznali obcovanie s mužom, bolo dovedna tridsaťdvatisíc.

³⁶ Polovičná čiastka, ktorá pripadla tým, čo boli vo vojne, činila tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec

³⁷ a dávka pre Pána z oviec bola šesťstosedemdesiatpäť kusov,

³⁸ ďalej tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka a dávka z toho sedemdesiatdva kusov pre Pána,

³⁹ k tomu tridsaťtisícpäťsto oslov a dávka z toho pre Pána šesťdesiatjeden kusov

⁴⁰ a napokon šestnásťtisíc ľudí a dávka z toho pre Pána tridsaťdva duší.

⁴¹ Mojžiš to odovzdal kňazovi Eleazarovi ako dávku na pozdvihovanú obetu, ako Pán prikázal Mojžišovi.

⁴² V polovici, čo pripadla Izraelitom, ktorú Mojžiš oddelil od čiastky bojovníkov,

⁴³ polovici, ktorá bola čiastkou pospolitosti, bolo tristotridsaťsedemtisícpäťsto oviec,

⁴⁴ tridsaťšesťtisíc kusov hovädzieho dobytka,

⁴⁵ tridsaťtisícpäťsto oslov

⁴⁶ a šestnásťtisíc ľudí;

⁴⁷ z tejto polovice, ktorá pripadla Izraelitom, vzal Mojžiš každé päťdesiate z ľudí i z dobytka a odovzdal to levitom, ktorí konali službu pri Pánovom stánku, ako prikázal Pán Mojžišovi. -

⁴⁸ Tu predstúpili pred Mojžiša velitelia vojenských skupín, vodcovia tisícok a stotín

⁴⁹ a povedali Mojžišovi: "Tvoji služobníci vykonali sčítanie bojovníkov, ktorí sú pod naším velením, a nechýba z nás ani jeden muž.

⁵⁰ Preto prinášame - aby sme sa zbavili viny pred Pánom - ako obetný dar pre Pána, čo každý z nás ukoristil zo zlatých okrás: náramnice, sponky, prstene, náušnice a náhrdelníky."

⁵¹ A Mojžiš i kňaz Eleazar prijali od nich zlato, všelijaké umelecky zhotovené predmety.

⁵² Všetkého zlata, ktoré priniesli velitelia tisícok a stotín ako pozdvihovanú obetu pre Pána, bolo šestnásťtisícsedemstopäťdesiat šeklov.

⁵³ Ale aj jednoduchí bojovníci si doniesli korisť každý pre seba.

⁵⁴ Mojžiš a kňaz Eleazar prevzali zlato od veliteľov tisícok a stotín a zaniesli ho do stánku zjavenia, aby pripamätúvalo Izraelitov u Pána.

Deuteronómium 30

---

¹ Keď sa na tebe vyplnia všetky tieto slová, požehnanie alebo kliatba, ktoré som ti predložil, a pripustíš si ich k srdcu - medzi všetkými národmi, kam ťa zaženie Pán, tvoj Boh -,

² a keď sa zasa obrátiš k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš mu poslušný z celého srdca a z celej svojej duše aj so svojimi synmi tak, ako ti to dnes prikazujem,

³ Pán zmení tvoj údel, zľutuje sa nad tebou a zozbiera ťa spomedzi národov, kam ťa rozprášil.

⁴ A keby si bol zahnaný až na kraj nebies, aj odtiaľ ťa Pán, tvoj Boh, pritiahne späť a dovedie nazad;

⁵ Pán, tvoj Boh, ťa privedie do krajiny, ktorú prevzali tvoji otcovia do vlastníctva, a ty ju zasa zaujmeš a on ťa požehná a rozmnoží ťa viac ako tvojich otcov.

⁶ Potom Pán obreže tebe a tvojmu potomstvu srdce, aby si miloval Pána svojho Boha, z celého srdca a z celej svojej duše, aby si mohol žiť.

⁷ A všetky tieto kliatby Pán zošle na tvojich nepriateľov a odporcov, ktorí ťa prenasledovali.

⁸ Ty sa však vrátiš a budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a vyplníš všetky jeho príkazy, ktoré ti ja dnes ukladám.

⁹ A Pán, tvoj Boh, ti dá oplývať pri každom podujatí tvojich rúk potomstvom tvojho života, prírastkom tvojho dobytka, úrodou tvojej zeme a nadbytkom všetkých vecí, lebo Pán bude mať zasa radosť z teba v (tvojom) šťastí tak, ako sa radoval z tvojich otcov:

¹⁰ ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a zachováš jeho príkazy a nariadenia, ktoré sú napísané v tomto zákone, ak sa vrátiš opäť k Pánovi, svojmu Bohu, z celého srdca a celej svojej duše. -

¹¹ Veď tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie je pre teba vysoký ani ďaleký;

¹² nie je v nebesách, aby si mohol vravieť: "Ktože vystúpi za nás do neba a kto nám ho znesie a dá nám ho počuť, aby sme ho plnili?"

¹³ Ani za morom nie je, aby si sa nevyhováral a nepovedal: "Ktože prejde za nás cez more a kto nám ho prinesie, aby sme ho mohli počuť a zachovať?!"

¹⁴ Naopak, veľmi blízko sú tie slová; (sú) v tvojich ústach, v tvojom srdci, aby si ich uskutočnil. -

¹⁵ Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie

¹⁶ a prikazujem ti, aby si miloval Pána, svojho Boha, kráčal po jeho cestách a zachovával jeho príkazy, ustanovenia a nariadenia. Potom budeš žiť a rozmnožíš sa - a Pán, tvoj Boh, ťa bude žehnať v krajine, do ktorej sa uberáš, aby si ju prevzal do vlastníctva.

¹⁷ Ale ak sa tvoje srdce odvráti, ak nebudeš poslúchať a dáš sa zviesť a budeš sa klaňať iným bohom a uctievať ich,

¹⁸ tak ti dnes oznamujem, že naisto zahynieš a nepobudneš dlho v krajine, do ktorej po prechode cez Jordán vojdeš, aby si ju zaujal.

¹⁹ Za svedkov proti vám volám nebo i zem: Predložil som vám život i smrť, požehnanie i kliatbu! Vyvoľ si život, aby si zostal nažive ty aj tvoje potomstvo,

²⁰ keď budeš milovať Pána, svojho Boha, a poslušne a verne sa vinúť k nemu; lebo pre teba to znamená život a dlhodobé prebývanie v krajine, o ktorej prisahal Pán, tvoj Boh, Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že im ju dá."

Žalm 116

---

¹ ALELUJA. Milujem Pána, lebo vypočul môj prosebný hlas,

² lebo svoj sluch naklonil ku mne, kedykoľvek som ho vzýval.

³ Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, keď som sa ocitol v súžení a trápení,

⁴ vzýval som meno Pánovo: "Pane, zachráň môj život!"

⁵ Milostivý a spravodlivý je Pán, náš Boh sa zľutúva.

⁶ Pán ochraňuje maličkých; pomohol mi, keď som bol v biede.

⁷ Znova sa, duša moja, upokoj, lebo Pán ti dobre urobil,

⁸ lebo môj život zachránil od smrti, moje oči od sĺz a moje nohy pred pádom.

⁹ Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine žijúcich.

¹⁰ Dôveroval som, aj keď som povedal: "Som veľmi pokorený."

¹¹ V rozrušení som vyriekol: "Všetci ľudia klamú."

¹² Čím sa odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal?

¹³ Vezmem kalich spásy a budem vzývať meno Pánovo.

¹⁴ Pánovi splním svoje sľuby pred všetkým jeho ľudom.

¹⁵ V Pánových očiach má veľkú cenu smrť jeho svätých.

¹⁶ Pane, som tvoj sluha, som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. Ty si mi putá rozviazal:

¹⁷ obetu chvály ti prinesiem a budem vzývať meno Pánovo.

¹⁸ Splním svoje sľuby Pánovi pred všetkým jeho ľudom

¹⁹ v nádvoriach domu Pánovho, uprostred teba, Jeruzalem.