Numeri 24 – 25

---

¹ Balám však poznal, že Pánovi sa zaľúbilo požehnať Izrael, preto neodišiel ako predtým za veštbou, ale obrátil sa tvárou k púšti.

² Keď Balám zdvihol oči a videl táboriť Izrael podľa jeho kmeňov, prišiel naň duch Boží

³ a (Balám) predniesol svoj oslavný spev a hovoril: "Výrok Baláma, Beorovho syna, hovorí muž s prenikavým zrakom;

⁴ takto hovorí ten, čo načúva slová Božie, ten, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

⁵ Jak krásne sú, Jakub, stany tvoje, tvoje príbytky, Izrael!

⁶ Ako potočné údolia, čo sa v diali tiahnu, ako záhrady pozdĺž potoka, sťa duby, čo zasadil Pán, sťa cédre pri vodách.

⁷ Voda sa rinie z jeho vedier a jeho semeno je v hojnej vlahe. Jeho kráľ bude vyvýšený nad Agaga a vezme mu kráľovstvo.

⁸ Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preň ako rohy zubrie. Pohltí národy, nepriateľov svojich, poláme im kosti, šípmi svojimi ich zničí.

⁹ Stočil sa, leží sťa lev, ako levica - ktože ho vyruší? Ten, kto ťa požehná, nech je požehnávaný, kto ťa prekľaje, nech bude prekliaty!"

¹⁰ Balak sa rozhneval na Baláma, spľasol rukami a povedal Balámovi: "Zavolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, a ty si ich už tri razy požehnal.

¹¹ Už sa aj ber domov! Chcel som ťa bohato odmeniť, ale Pán ťa pripravil o odmenu!"

¹² Balám však odvetil Balakovi: "A nehovoril som už tvojim poslom, ktorých si ku mne poslal:

¹³ "Aj keby mi dal Balak toľko striebra a zlata, koľko sa zmestí do jeho domu, nebudem môcť robiť proti Pánovmu rozkazu a vykonať niečo sám od seba, či dobré alebo zlé; smiem zvestovať iba to, čo mi zvestuje Pán!"?

¹⁴ A pretože už odchádzam k svojmu ľudu, poď, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcich dňoch."

¹⁵ I predniesol svoj oslavný spev a vravel: "Výrok Baláma, Beorovho syna, výrok muža s prenikavým zrakom.

¹⁶ Je to výrok toho, čo načúva slová Božie, toho, čo hľadí na tvár Všemohúceho, zajatý vytržením, no s otvorenými očami:

¹⁷ Jeho vidím, ale nie už teraz, hľadím na neho, no nie z poblízka. Hviezda vychádza z Jakuba, žezlo sa zdvíha z Izraela. On rozbije spánky moabské a temeno všetkým synom Seta.

¹⁸ Edom bude jeho vlastníctvom a Seir, jeho nepriateľ, jeho majetkom. Izrael sa však bude vzmáhať v moci,

¹⁹ Z Jakuba povstane panovník a zničí, čo zostalo z mesta."

²⁰ Keď uzrel Amalekitov, predniesol svoj slávnostný spev, hovoriac: "Prvým bol Amalek medzi národmi, no jeho koniec - je záhuba!"

²¹ Potom, keď uvidel Kenejcov, predniesol svoj slávnostný spev a povedal: "Pevné je tvoje sídlo. Hniezdo si si postavil na skale.

²² A predsa si, Kain, odsúdený na skazu, keď ťa Asýr odvlečie do zajatia!"

²³ A ešte predniesol slávnostný spev a vravel: "Beda, kto to prežije, keď to Boh urobí,

²⁴ lode prídu od Kitimu, pokoria Asýra, pokoria Hebera, ale aj on nakoniec zahynie!"

²⁵ Potom sa Balám pobral a vrátil sa do svojej vlasti. A Balak šiel tiež svojou cestou.

¹ Keď sa Izrael zdržiaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami.

² Ony volali ľud na svoje obety, ktoré prinášali svojim bohom,

³ a ľud sa zúčastňoval na ich hodoch, klaňal sa ich bohom, a takto Izrael slúžil Bélfegorovi. Tu vybúšil Pánov hnev proti Izraelovi.

⁴ Pán povedal Mojžišovi: "Zober všetkých zvodcov ľudu a povešaj ich kvôli Pánovi oproti slnku, aby sa hrozný Pánov hnev odvrátil od Izraela."

⁵ A Mojžiš rozkázal všetkým izraelským náčelníkom: "Každý nech zabije svojich ľudí, ktorí sa oddali Bélfegorovi!"

⁶ A tu práve prišiel jeden z Izraelitov k svojim súkmeňovcom a viedol si Madiánčanku pred Mojžišovými očami a pred očami celej pospolitosti Izraelových synov, ktorí nariekali pred vchodom do stánku zjavenia.

⁷ Keď to zbadal Finés, syn Eleazara, syna veľkňaza Árona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiu,

⁸ šiel za Izraelitom až do skrytého oddelenia stanu a oboch - Izraelitu i ženu - razom prebodol cez pohlavné ústroje. Tu sa razom odvrátila nákaza od Izraelitov.

⁹ Ale tých, čo pomreli na nákazu, bolo už dvadsaťštyritisíc.

¹⁰ Potom Pán hovoril Mojžišovi:

¹¹ "Finés, syn Áronovho syna Eleazara odvrátil môj hnev od Izraela, lebo horlil uprostred nich tak, ako ja horlím, a preto som nevyhubil vo svojej horlivosti všetkých Izraelitov.

¹² Preto mu povedz: Hľa, uzavriem s ním zmluvu pokoja

¹³ a podľa tejto zmluvy bude kňazstvo patriť jemu a jeho potomstvu po ňom naveky; za to, že horlil za svojho Boha a získal zmierenie Izraelitom."

¹⁴ Meno Izraelitu, ktorý bol usmrtený s Madiánčankou, bolo Zamri a bol to syn kniežaťa Šaluho z rodu Simeonovcov.

¹⁵ Meno zabitej Madiánčanky bolo Kozbi, bola to dcéra Sura, ktorý bol náčelníkom čeľade madiánskeho kmeňa.

¹⁶ Potom Pán povedal Mojžišovi:

¹⁷ "Považujte sa za nepriateľov Madiánčanov a bite ich!

¹⁸ Veď aj oni boli nepriateľskí a ľstiví voči vám v prípade Fogora a Kozbi, dcéry madiánskeho kniežaťa, ktorá bola ich príslušníčkou a ktorá bola zavraždená počas nákazy pre Fogorovu vec."

Deuteronómium 26

---

¹ Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, aby si ju vlastnil, a keď ju zaujmeš a budeš v nej bývať,

² vezmeš prvotiny všetkých svojich plodín, vložíš ich do koša a pôjdeš na miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby sa tam vzývalo jeho meno.

³ Pristúpiš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch (v službe), a povieš mu: "Dnes vyhlasujem pred Pánom, svojím Bohom, že som vošiel do krajiny, o ktorej on prisahal našim otcom, že nám ju dá."

⁴ Kňaz vezme kôš z tvojich rúk, položí ho na oltár Pána, tvojho Boha,

⁵ a ty povieš pred tvárou Pána, svojho Boha: "Môj otec bol blúdiaci Aramejčan, potom v malom počte zostúpil do Egypta a býval tam; a vzrástol na veľmi veľký, silný a početný národ.

⁶ Ale Egypťania nás trápili, prenasledovali a kládli na nás ťažké bremená.

⁷ My sme volali k Pánovi, Bohu našich otcov, ktorý nás vypočul a obrátil svoj zrak na naše poníženie, na náš trud a na našu úzkosť,

⁸ Pán nás silnou rukou a vystretým ramenom za veľkého strachu, znamení a zázrakov vyviedol z Egypta

⁹ a voviedol nás na toto miesto a dal nám krajinu, oplývajúcu mliekom a medom.

¹⁰ Preto teraz obetujem prvotiny plodov zeme, ktorú mi dal Pán." A necháš to pred Pánom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať Pánovi, svojmu Bohu.

¹¹ A tak sa v radosti hosti zo všetkých dobrôt, ktoré požehnal Pán, tvoj Boh, tebe a celému tvojmu domu, ty, levita i cudzinec, ktorý sa zdržiava u teba.

¹² Keď už budeš v treťom roku desiatkov hotový s desiatkami všetkých plodín a keď ich už odovzdáš aj levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, aby sa najedli a nasýtili v tvojom bydlisku,

¹³ povieš pred Pánom, svojím Bohom: "Vzal som zo svojho domu, čo bolo posvätené, a dal som to levitovi, cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi prikázal, neprestúpil som tvoje prikázania, ani som nezabudol na tvoje nariadenie.

¹⁴ Nejedol som z týchto vecí počas svojho smútku, nič z nich som neodložil, keď som bol nečistý, a nič som z toho neposkytol na pohrebný kar. Počúval som hlas Pána, svojho Boha, a robil som všetko tak, ako si mi prikázal.

¹⁵ Zhliadni zo svojej svätyne a z vysokého neba a požehnaj svoj izraelský ľud i zem, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom." -

¹⁶ V dnešný deň ti prikazuje Pán, tvoj Boh, aby si zachoval tieto ustanovenia a príkazy, aby si ich strážil a plnil z celého srdca a z celej svojej duše.

¹⁷ Dnes si vyhlásil, že Pán je tvoj Boh, že budeš kráčať po jeho cestách, že budeš zachovávať jeho ustanovenia, predpisy a príkazy a že budeš poslúchať jeho rozkazy.

¹⁸ Aj Pán dnes vyhlásil, že budeš jeho zvláštnym ľudom, ako ti povedal; že keď budeš zachovávať všetky jeho príkazy,

¹⁹ vyvýši ťa nad všetky národy, ktoré stvoril na svoju chválu, slávu a česť, aby si bol svätým ľudom Pána, svojho Boha, ako povedal."

Žalm 107

---

¹ Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

² Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, ktorých vykúpil z rúk protivníkových

³ a zhromaždil z rozličných krajín od východu i západu, od severu i od mora.

⁴ Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.

⁵ Mali hlad a smäd, ubúdalo v nich života.

⁶ V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.

⁷ Na správnu cestu ich priviedol, aby šli po nej k trvalému bydlisku.

⁸ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí,

⁹ lebo smädného napojil a hladného nakŕmil dobrotami.

¹⁰ V temnotách a v tieni smrti sedeli, sputnaní biedou a železom,

¹¹ lebo sa vzopreli Božím výrokom a zámery Najvyššieho zavrhli.

¹² Preto ich srdce útrapami pokoril, ostali nevládni a bez pomoci.

¹³ V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.

¹⁴ Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol a ich putá rozlomil.

¹⁵ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí,

¹⁶ lebo rozdrvil brány bronzové a rozlomil závory zo železa.

¹⁷ Na ceste neprávosti rozum stratili a trpeli za svoje priestupky.

¹⁸ Každý pokrm sa im sprotivil a priblížili sa až k bránam smrti.

¹⁹ V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.

²⁰ Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich a vyslobodil ich zo záhuby.

²¹ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

²² Obetu chvály nech mu prinesú, o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.

²³ Púšťali sa na lodiach po mori a na veľkých vodách robili obchody.

²⁴ Tam videli diela Pánove a na hlbočinách jeho zázraky.

²⁵ Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, až sa morské vlny vzdúvaIi;

²⁶ priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; duša im hrôzou zmierala.

²⁷ Knísali sa a tackali ako opití; boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.

²⁸ V súžení volali k Pánovi a on ich vyslobodil z úzkostí.

²⁹ Búrku premenil na vánok a morské vlny umĺkli.

³⁰ Tešili sa, že vlny utíchli, a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.

³¹ Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo a za zázraky v prospech ľudí.

³² V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia a nech ho chvália v zbore starších.

³³ Potoky na púšť premenil a na súš vodné pramene,

³⁴ úrodnú zem na soľnú step pre zlobu jej obyvateľov.

³⁵ A z púšte zasa urobil jazerá, z vyschnutej zeme vodné pramene.

³⁶ Hladujúcich tam usadil i založili si trvalé bydlisko.

³⁷ Obsiali polia a vysadili vinice a získali bohatú úrodu.

³⁸ I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi a nezmenšil im ani počet dobytka.

³⁹ A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy pod ťarchou nešťastia a bolesti.

⁴⁰ Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

⁴¹ Chudákov však z biedy povzniesol, ich rody ako stáda rozmnožil.

⁴² Spravodliví to uvidia a potešia sa, ničomníci všetci stratia reč.

⁴³ Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí a pochopí milosrdenstvo Pánovo?