Numeri 23

---

¹ Tu povedal Balám Balakovi: "Postav mi tu sedem oltárov a prichystaj sedem býčkov a sedem baranov!"

² A Balak urobil, ako si Balám žiadal. Nato Balak a Balám obetovali na každom oltári po jednom býčkovi a jednom baranovi.

³ Potom povedal Balám Balakovi: "Počkaj pri svojej zápalnej žertve, ja odídem, azda sa mi zjaví Pán. A čo mi dá vedieť, oznámim ti." I odobral sa na osamelé miesto

⁴ a Boh sa ozaj zjavil Balámovi, ktorý mu povedal: "Postavil som sedem oltárov a na každom oltári som obetoval býčka a barana."

⁵ Nato Pán vložil do Balámových úst slová a povedal mu: "Vráť sa k Balakovi a takto rozprávaj!"

⁶ Keď sa k nemu vrátil, videl, že Balak stojí ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom všetci moabskí predáci.

⁷ Tu predniesol svoj oslavný spev a hovoril: Z Aramu ma Balak priviedol, od vrchov východu moabský kráľ: Poď, prekľaj mi Jakuba, poď zlorečiť Izraelovi!

⁸ Akože môžem prekliať, koho nepreklína Boh? Akože môžem zlorečiť, komu nezlorečí Pán?

⁹ Veď ho vidím z vrchu skál, z výšin sa naň dívam: Hľa, ľud, čo osamote býva si a neráta sa medzi národy.

¹⁰ Kto len spočíta Jakubov (rod) ako prach?! Kto poráta čo len štvrtinu Izraela?! Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiežby moja budúcnosť bola ako jeho!"

¹¹ Tu povedal Balak Balámovi: "Čo si mi to urobil? Zavolal som ťa prekliať mojich nepriateľov, a ty ich bohato žehnáš!"

¹² Ale on mu odpovedal: "Či nemám dbať, aby som hovoril to, čo mi vložil do úst Pán?"

¹³ Potom vravel Balak Balámovi: "Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ho uvidíš celého. Teraz vidíš len poslednú časť. Potom mi ho odtiaľ prekľaješ!"

¹⁴ I vzal ho so sebou na strážne miesto na končiar Fasgy, postavil sedem oltárov a na každom obetoval po jedno býčkovi a jednom baranovi.

¹⁵ Nato povedal Balakovi: "Ostaň tu pri svojej zápalne žertve, ja počkám na zjavenie."

¹⁶ Balámovi sa zjavil Pán, vložil mu do úst slová a povedal: "Vráť sa k Balakovi a takto hovor!"

¹⁷ Keď došiel k nemu, on stál ešte pri svojej zápalnej žertve a pri ňom moabskí náčelníci. Balak sa ho opýtal: "Čo hovoril Pán?"

¹⁸ Tu on predniesol svoj oslavný spev a vravel: "Vstaň, Balak, a počúvaj! Nakloň ku mne sluch, Seforov syn!

¹⁹ Boh nie je ako človek, že by luhal, ani ako syn človeka, že by ľutoval! Azda by povedal, a nevykonal, hovoril var', a nesplnil?

²⁰ Hľa, dostal som rozkaz požehnať, nuž požehnávam a nezmením to:

²¹ Nevidno nešťastia v Jakubovi a nebadať strasti v Izraelovi. Pán, jeho Boh, je s ním a jasot, patriaci kráľovi, je v ňom.

²² Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preň ako zubrie rohy.

²³ Veď niet hádačstva v Jakubovi a niet veštectva v Izraelovi. Keď je na to čas, oznamuje sa Jakubovi a Izraelovi, čo urobí Boh.

²⁴ Hľa, ten ľud sa dvíha sťa levica, ako lev vstáva. Neľahne, pokým korisť nezhltne a nevypije krv zabitých."

²⁵ Balak povedal Balámovi: "Keď mu nemôžeš zlorečiť, aspoň mu nežehnaj,"

²⁶ Balám mu odpovedal: "Nevravel som ti: "Všetko, čo povie Pán, musím urobiť?"

²⁷ Potom Balak povedal Balámovi: "Poď, zavediem ťa ešte na iné miesto. Možnože zaľúbi sa Bohu aby si mi ho odtiaľ preklial."

²⁸ A Balak zobral Baláma na vrch Fegor, ktorý sa dvíha nad pustatinou.

²⁹ Tu Balám povedal Balakovi: "Vystav mi tu sedem oltárov a prichystaj mi sedem býčkov a sedem baranov!"

³⁰ Balak urobil ako si želal Balám, a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.

Deuteronómium 24 – 25

---

¹ Ak si muž vezme ženu a bude ju mať a ona sa mu potom pre niečo odporné znepáči, napíše jej priepustný list, dá jej ho do ruky a pošle ju z domu preč.

² Keď odíde a vydá sa za iného muža

³ a on k nej bude mať tiež odpor, dá jej priepustný list a pošle ju zo svojho domu, alebo zomrie,

⁴ prvý muž si ju nebude môcť opäť vziať za ženu, lebo je poškvrnená a bola by to ohavnosť pred Pánom: teda neprivádzaj hriech na krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, za podiel. -

⁵ Ak sa niekto len nedávno oženil, nemusí ísť na vojnu, ani nech sa mu nedáva nejaká verejná povinnosť, ale bez viny zostane doma, aby sa mohol rok tešiť so svojou manželkou.

⁶ Nevezmeš do zálohu ani spodnú, ani vrchnú časť ručného mlyna, lebo taký (človek) by vzal do zálohu život.

⁷ Ak bude niekto pristihnutý, že sa násilne zmocnil svojho brata, Izraelitu, a predal ho za peniaze (ako otroka), nech zomrie; tak odstrániš zlo zo svojho stredu.

⁸ Buď opatrný, aby si nedostal chorobu malomocenstva lež správaj sa podľa toho, čo ťa naučia kňazi z kmeňa Léviho, podľa toho, čo som ti nariadil, a dodržuj to bedlivo.

⁹ Pamätaj na to, čo Pán, tvoj Boh, urobil Márii na ceste, keď ste vychádzali z Egypta.

¹⁰ Keď budeš od svojho blížneho požadovať, čo ti je dlžen, nevojdeš do jeho domu, aby si si vzal záloh,

¹¹ ale budeš stáť vonku a on ti vynesie, čo bude mať.

¹² Ak je však chudobný, záloh nesmie ostať u teba cez noc,

¹³ ale vrátiš mu ho ešte pred západom slnka, aby spal vo svojom odeve a dobrorečil ti, a ty budeš mať spravodlivosť pred Pánom, svojím Bohom.

¹⁴ Neodopri plácu biednemu a chudobnému, či už je brat alebo cudzinec, ktorý býva s tebou v krajine a v tvojom bydlisku.

¹⁵ Vyplatíš mu mzdu ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je chudobný a závisí od nej jeho život, aby nevolal k Pánovi a aby sa ti to nepočítalo za hriech.

¹⁶ Nebudú zomierať otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech!

¹⁷ Neprekrúcaj právo cudzinca a siroty, ani neber vdove odev do zálohu!

¹⁸ Pamätaj, že si ťažko robil v Egypte a že ťa odtiaľ vyviedol Pán, tvoj Boh. Preto ti nariaďujem, aby si robil toto:

¹⁹ Keď budeš kosiť obilie na svojom poli a zabudneš tam snop, nevráť sa vziať si ho, ale nechaj ho cudzincovi, sirote a vdove, aby ťa Pán, tvoj Boh, požehnal v každom podujatí tvojich rúk.

²⁰ Keď budeš oberať plody olivy, nevrátiš sa obrať, čo ostalo na strome, ale necháš to cudzincovi, sirote a vdove.

²¹ Keď budeš oberať svoju vinicu, nepozbieraš aj posledné strapce, ale ostanú cudzincovi, sirote a vdove!

²² Pamätaj, že aj ty si bol otrokom v Egypte, a preto ti prikazujem, aby si toto robil.

¹ Ak vznikne medzi dvoma spor a obrátia sa na sudcov, oni ospravedlnia toho, ktorého uznajú za nevinného, a previnilca odsúdia.

² Keď uvidia, že si vinník zasluhuje bitku, sudca ho dá natiahnuť a dá ho biť vo svojej prítomnosti; množstvo úderov bude podľa veľkosti jeho viny,

³ ale tak, aby sa neprekročila štyridsiatka, aby tvoj brat neodišiel pred tvojimi očami hrozne dosekaný.

⁴ Nedávaj náhubok býkovi, čo mláti na humne. -

⁵ Ak budú bývať bratia spolu a jeden z nich zomrie bezdetný, manželka zomrelého sa nevydá za cudzieho, ale vezme si ju druhý brat a dá potomstvo zomrelému bratovi:

⁶ prvorodeného syna, ktorého bude mať od nej, pomenuje po zomrelom bratovi, aby jeho meno nebolo vytreté z Izraela.

⁷ Ak si nebude chcieť vziať ženu svojho brata za manželku, ako je podľa zákona povinný, nech žena ide k mestskej bráne, nech sa obráti na starších mesta a nech povie: "Brat môjho muža nechce oživiť meno svojho brata v Izraeli, nechce si ma vziať za manželku,"

⁸ Starší ho dajú predvolať a opýtajú sa ho. Ak povie: "Nechcem ju za manželku,"

⁹ žena k nemu pristúpi, zobuje mu obuv z nohy, napľuje mu do tváre a povie: "Tak nech sa stane mužovi, ktorý nechce postaviť dom svojmu bratovi!"

¹⁰ A jeho meno nech je v Izraeli: dom zobutého! -

¹¹ Ak sa budú dvaja mužovia vadiť a dôjde k bitke medzi nimi a žena jedného muža v snahe vyslobodiť svojho muža z rúk silnejšieho natiahne ruku a chytí ho za prirodzenie,

¹² odsekni jej ruku a nedaj sa pohnúť k nijakému zľutovaniu s ňou! -

¹³ Nemaj vo svojom vrecúšku dvojaké závažie, jedno väčšie, druhé menšie!

¹⁴ Nemaj v dome dvojakú efu, jednu väčšiu, druhú menšiu!

¹⁵ Maj pravé a správne závažie i pravú a správnu efu, aby si mohol dlho žiť v krajine, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.

¹⁶ Veď Pánovi, tvojmu Bohu, oškliví sa ten, kto robí také veci, a protiví sa mu každá nespravodlivosť. -

¹⁷ pamätaj na to, čo ti urobili Amalekiti na ceste, keď si vychádzal z Egypta;

¹⁸ ako vyrazili proti tebe a porúbali tvoje voje, ktoré sa oneskorili pre únavu, keď si bol zmorený hladom a námahou, a nebáli sa Boha.

¹⁹ Keď ti teda Pán, tvoj Boh, dá odpočinok a podmaní ti všetky národy naokolo v krajine, ktorú ti prisľúbil, vytrieš jeho meno spopod neba. Nezabudni na to!

Žalm 106

---

¹ ALELUJA. Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

² Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, kto všetku jeho chválu rozhlási?

³ Blažení sú tí, čo zachovávajú právo a konajú spravodlivo v každý čas.

⁴ Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, navštív nás svojou spásou,

⁵ aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu a boli hrdí na teba so všetkými tvojimi dedičmi.

⁶ Hrešili sme ako naši otcovia, konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

⁷ Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, zabudli na tvoje veľké dobrodenia a popudzovali ťa, keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

⁸ Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, aby ukázal svoju moc.

⁹ Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; po morskom dne ich previedol ako po púšti.

¹⁰ Vyslobodil ich z rúk nevraživca a vymanil z rúk nepriateľa.

¹¹ Ich utláčateľov voda zaliala, ani jeden z nich nezostal nažive.

¹² Až potom uverili jeho slovám a pieseň chvály mu spievali.

¹³ No onedlho na jeho skutky zabudli a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

¹⁴ Na púšti sa oddali žiadostivosti a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

¹⁵ Dal im, čo si žiadali, ba dopustil, že sa presýtili.

¹⁶ V tábore zanevreli na Mojžiša a na Árona, posväteného Pánovho.

¹⁷ Otvorila sa zem a pohltila Dátana a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

¹⁸ I vzbĺkol oheň v ich zástupe a bezbožníkov spálili plamene.

¹⁹ Urobili si teľa na Horebe a klaňali sa soche uliatej;

²⁰ i zamenili svoju slávu za podobu býka, ktorý trávu požiera.

²¹ Zabudli na Boha, svojho záchrancu, ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

²² zázraky v Chámovej krajine, v Červenom mori skutky úžasné.

²³ Už povedal, že ich vyhubí, keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. On si stal v prielome pred neho, aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

²⁴ Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, neverili jeho slovám.

²⁵ Vo svojich stanoch šomrali, nepočúvali Pánov hlas.

²⁶ Vtedy zdvihol ruku proti nim, že ich zničí na púšti.

²⁷ A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi a že ich rozoženie do cudzích krajín.

²⁸ I pridali sa k Beélfegorovi, jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

²⁹ popudzovali Boha svojou podlosťou, až skaza na nich doľahla.

³⁰ Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok a pohroma prestala.

³¹ K dobru sa mu to pripočítalo z pokolenia na pokolenie naveky.

³² Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

³³ tak ho rozčúlili, že nerozvážne slová vyslovil.

³⁴ Nevyhubili národy, ako im Pán bol rozkázal.

³⁵ Ale zmiešali sa s pohanmi a osvojili si ich správanie.

³⁶ Uctievali sošky ich bôžikov a tie sa im stali osídlom.

³⁷ Synov a dcéry obetovali zlým duchom.

³⁸ Prelievali krv nevinnú, krv svojich synov a dcér obetovali modlám Kanaánu. A zem bola poškvrnená krvou;

³⁹ znečistili sa svojimi skutkami a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

⁴⁰ Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

⁴¹ vydal ich do rúk pohanov; vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

⁴² Nepriatelia ich trápili, pokorili a uvrhli do svojho područia.

⁴³ Častejšie ich vyslobodil; no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

⁴⁴ Ale on zhliadol na ich súženie, keď počul ich náreky.

⁴⁵ Rozpamätal sa na svoju zmluvu a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

⁴⁶ A vzbudil k nim súcit u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

⁴⁷ Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždí nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť.

⁴⁸ Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, od vekov až naveky. A všetok ľud nech privolá: "Staň sa. Amen."