Genezis 14 – 15

---

¹ V tom čase senaársky kráľ Amrafel, elasarský kráľ Arioch, elamský kráľ Chodorlahomer a kráľ národov Tadal

² boli vo vojne so sodomským kráľom Barom, s gomorským kráľom Bersom, s adamským kráľom Senaábom, so seboimským kráľom Semeberom a s balamským, čiže segorským kráľom.

³ Títo všetci sa spojili v údolí Sidim, čo je teraz Soľné more.

⁴ Dvanásť rokov boli poddaní Chodorlahomerovi, ale v trinástom roku sa vzbúrili.

⁵ V štrnástom roku však prišiel Chodorlahomer a králi, čo boli s ním, a porazili Refaimcov pri Astorot-Karnaime, Zuzimov pri Hame, Emitov na rovine Kirjataim

⁶ a Chorejcov na vrchoch od Seiru až k výbežku Fáranu, ktorý je na púšti.

⁷ Potom sa obrátili a prišli do En Misfaty, čiže do Kádeša, a zničili celý kraj Amalekitov a Amorejčanov, ktorí sídlili v Asason-Tamare.

⁸ Tu vytiahol sodomský kráľ, gomorský kráľ, adamský kráľ, seboimský kráľ a balamský, čiže segorský kráľ, a v údolí Sidim sa postavili proti nim do boja,

⁹ totižto proti elamskému kráľovi Chodorlahomerovi, kráľovi národov Tadalovi, senaárskemu kráľovi Amrafelovi a elasarskému kráľovi Ariochovi. Štyria králi proti piatim.

¹⁰ V údolí Sidim bolo plno asfaltových jám; a keď sodomský a gomorský kráľ utekali, padli do nich, ostatní utiekli do hôr.

¹¹ Tamtí vzali zo Sodomy a Gomory všetok majetok i všetky potraviny a odtiahli.

¹² So sebou vzali aj Abramovho synovca Lota i jeho majetok býval totiž v Sodome a odtiahli.

¹³ I prišiel jeden z tých, čo utiekli, a oznámil to Hebrejovi Abramovi. On býval pri terebintoch Amorejčana Mamreho, brata Eschola a Anera. Oni boli spojení zmluvou s Abramom.

¹⁴ Keď sa Abram dozvedel, že jeho synovec je zajatý, zvolal svojich tristoosemnástich osvedčených mužov, ktorí sa narodili v jeho dome, a hnal sa za nimi až po Dan.

¹⁵ V noci rozdelil tých, čo boli s ním, prepadol ich so svojimi sluhami a hubil ich a prenasledoval až po Hobu, ktorá je severne od Damasku.

¹⁶ Takto priviedol späť všetok majetok i svojho brata Lota; aj jeho majetok priviedol späť, aj ženy a ľud.

¹⁷ Keď sa vracal po víťazstve nad Chodorlahomerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vyšiel mu v ústrety sodomský kráľ do údolia Save, čiže do Kráľovského údolia.

¹⁸ A salemský kráľ Melchizedech priniesol chlieb a víno; bol totiž kňazom najvyššieho Boha.

¹⁹ Požehnal ho a povedal: "Buď požehnaný, Abram, od najvyššieho Boha, Stvoriteľa neba a zeme!

²⁰ Nech je zvelebený najvyšší Boh, ktorý ti dal do rúk tvojich nepriateľov!" A on mu dal desatinu zo všetkého.

²¹ Sodomský kráľ zasa vravel Abramovi: "Daj mi ľudí a majetok si vezmi!"

²² Abram odvetil sodomskému kráľovi: "K Pánovi, najvyššiemu Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, dvíham svoju ruku,

²³ že nevezmem ani nitku či remienok z obuvi, vôbec nič z toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: "Ja som urobil Abrama bohatým!"

²⁴ Nechcem nič, len to, čo zjedlo služobníctvo a podiely pre mužov Anera, Eschola a Mamreho, ktorí išli so mnou. Oni nech dostanú svoje podiely!"

¹ Po týchto udalostiach sa Pán prihovoril vo videní Abramovi takto: "Neboj sa Abram, ja som tvoj štít. Tvoja odmena bude veľmi veľká!"

² Abram odpovedal: "Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný a dedičom môjho domu bude damašský Eliezer."

³ A Abram pokračoval: "Veď si mi nedal potomstvo a môj domorodý sluha bude mojím dedičom!"

⁴ Ale Pán mu povedal: "On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z tvojho lona."

⁵ Vyviedol ho von a povedal mu: "Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš!" A uistil ho: "Také bude tvoje potomstvo!"

⁶ Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.

⁷ Potom mu povedal: "Ja som Pán. Ja som ťa vyviedol z Chaldejského Uru, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu."

⁸ On odpovedal: "Pane, Bože, podľa čoho poznám, že ju, budem vlastniť?"

⁹ Pán mu, odpovedal: "Vezmi pre mňa trojročnú kravu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holubicu!"

¹⁰ On to všetko vzal, rozsekol ich na polovice a polovice položil jednu oproti druhej, vtáky však nerozsekal.

¹¹ Keď zlietali vtáky na mŕtve telá, Abram ich odoháňal.

¹² A keď zapadalo slnko, padol na Abrama tvrdý spánok. Prepadla ho hrôza a veľká tma.

¹³ A (Pán) povedal Abramovi: "Dobre si uvedom, že tvoje potomstvo bude prišelcom v cudzej krajine, zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zaobchádzať.

¹⁴ Ale národ, ktorému budú otročiť, budem ja súdiť. Potom vyjdú s veľkým majetkom.

¹⁵ Ty však v pokoji odídeš k svojim otcom a pochovajú ťa vo vysokom veku.

¹⁶ Ale vo štvrtom pokolení sa sem vrátia, lebo ešte nie sú dovŕšené neprávosti Amorejčanov."

¹⁷ Keď zapadlo slnko a zotmilo sa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie čiastky.

¹⁸ V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu a povedal: "Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku Eufrat;

¹⁹ Kenejcov, Kenezejcov, Kadmoncov,

²⁰ Hetejcov, Ferezejcov a Refaimcov,

²¹ Amonitov, Kanaánčanov, Gergezejčanov a Jebuzejcov."

Jób 3 – 4

---

¹ Potom Jób otvoril ústa a preklínal svoj deň:

² Takto bedákal:

³ Bár by zhynul deň, v ktorom som sa narodil, aj noc, keď povedali: "Chlapca počala!"

⁴ Bár by sa ten deň zaraz v temravy obrátil a Pán naň z nebies nepohliadol viac a svetlo slnca mu už nesvitlo!

⁵ Bár by ho zmohli tône smrti, temnoty a čierny oblak (bár) by ho prikvačil i schvátili ho hrôzy zatmenia!

⁶ Bár by ten deň (navždy) pojali mrákavy, by ku dňom rokov vôbec nepatril a do počtu mesiacov neprišiel!

⁷ Bár by oná noc bola celkom neplodná, by nezaznel v nej jasot radostný!

⁸ A bodaj by ju zaklínači prekliali, hoc krokodíla schopní vydráždiť.

⁹ Bár by zhasli hviezdy za jej súmraku, by na lúč svetla darmo čakala, ba ani zora (čo) by jej nevzišla!

¹⁰ Veď neprimkla mi brány z lona matere a spred očí mi biedy neskryla!

¹¹ Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel, buď po pôrode zaraz nezhynul?!

¹² Nač ma pritúlili kolená (otcove), načo ma prsia (matkine) kojili?!

¹³ Mal by som pokoj, keby som bol hneď zadriemal, a odpočinok, keby som bol usnul

¹⁴ tam spolu s kráľmi, s poradcami krajiny, čo samoty si vopred stavali;

¹⁵ s kniežatmi, ktoré zlata mali dosť a hroby svoje striebrom plnili.

¹⁶ Že ma nezahrabali jak nedochôdča, jak nemluvniatko, ktoré nezazrelo svit!

¹⁷ Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl;

¹⁸ aj zajatci tam život nájdu pokojný a dozorcov hlas nepočujú viac.

¹⁹ Tam malí-veľkí sebe celkom rovní sú a otrok pána pozbavený je.

²⁰ Prečo len dal svetlo úbožiakovi a život takým, čo sú zatrpklí?!

²¹ Oni smrť si žičia, a ona nechodí, hoc jak skrytý poklad ju hľadajú;

²² jasavú by pocítili radosť a plesali by, že už našli hrob.

²³ Načo je život človeku, ktorému je skrytá jeho cesta a Pán ho koldokola ohradil?

²⁴ Ja vzlykať musím, keď sa pozriem na chlieb; ako voda plynie moje utrpenie,

²⁵ bo pred čím mám strach, to práve postihne ma, a čo ma desí, to ma zachváti.

²⁶ Ja nemám pokoja ani istoty; ni odpočinku, iba súženie..."

¹ Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:

² "Možno s tebou hovoriť? Veď skleslý si! Kto však mohol by sa zdržať slova?

³ Mnohých si zaiste poučoval, utužoval ochabnuté ruky,

⁴ posilňoval chvejúce sa nohy, obodroval slovom nestálych.

⁵ Keď to prišlo na teba, mrzíš sa, keď sa ťa to dotklo, si skľúčený.

⁶ Nádej v bázeň pred Bohom neskladáš už, na život dobrý nespoliehaš sa?

⁷ Len si spomeň: Nevinný var' zhynul? A či dobrí vyhubení boli?

⁸ Sám som videl, tí, čo orú zlobu, neprávosti sejú, tí ich zožnú aj.

⁹ Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.

¹⁰ Leva rev, vysk levice (umĺknu hneď), zuby ich levíčat sa vylámu.

¹¹ Lev hynie, keď nieto koristi mladé levíčatá sa rozpŕchnu.

¹² Do sluchu mi slovo prišlo úchytkom, moje uši zachytili čosi...

¹³ Raz dumal som v ľaku nočných preludov, keď na ľudí tuhý spánok chodí.

¹⁴ Strach a triaška prišli na mňa vzápätí, až mi rozochveli všetky kosti.

¹⁵ A potom mi vietor zavial kolo tváre, na hlave mi vlasy dupkom vstávali.

¹⁶ Zastal... Podobu jeho nepoznal som, pred zrakom mi stála dáka vidina, tichulinko hlas jej šepkať čul som:

¹⁷ "Kto spravodlivý je v očiach Pána, kto pred svojím Tvorcom čistý je?"

¹⁸ Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,

¹⁹ tým skôr na tých, čo len v domoch z hliny sú, iba v prachu majú postať svoju, bývajú jak mole rozmliaždení.

²⁰ Od svitania do mrku rozpadnú sa, ani netušia ako - navždy hynú.

²¹ Povrázky ich stanu im roztrhajú, musia zomrieť, no nie v múdrosti.

Príslovia 1,8 – 19

---

⁸ Počúvaj, syn môj; napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere,

⁹ bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom.

¹⁰ Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!

¹¹ Keby vraveli: "Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy;

¹² Pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu.

¹³ Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou.

¹⁴ Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný."

¹⁵ Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka!

¹⁶ Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv.

¹⁷ Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov!

¹⁸ Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku.

¹⁹ Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť ho pripravuje o život