Numeri 21

---

¹ Keď sa Kanaánčan, kráľ z Aradu, ktorý býval v Negebe, dozvedel, že Izraeliti tiahnu cestou popri Atarim, napadol Izraelitov a niekoľko z nich zajal.

² Vtedy Izrael urobil sľub a povedal: "Ak vydáš tento ľud do mojej moci, vykonám na ich mestách kliatbu zničenia."

³ Pán vypočul Izraelovu žiadosť a vydal mu Kanaánčanov a on rozšíril na nich a na ich mestá kliatbu zničenia. I nazvali to miesto Horma.

⁴ Od vrchu Hor tiahli ďalej smerom k Červenému moru, aby obišli edomskú krajinu. Cestou bol ľud netrpezlivý,

⁵ ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi: "Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Niet chleba, niet vody a tento biedny pokrm sa nám už hnusí!"

⁶ Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo.

⁷ Tu prišiel ľud k Mojžišovi a povedal: "Zhrešili sme, keď sme šomrali proti Pánovi a proti tebe. Pros za nás u Pána, aby od nás odňal hady!" A Mojžiš prosil za ľud.

⁸ Tu Pán povedal Mojžišovi: "Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý kto naň pozrie, ostane nažive.

⁹ Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.

¹⁰ Potom Izraeliti išli ďalej a táborili v Obote.

¹¹ Keď sa z Oboty vzdialili, utáborili sa v Jeabarime, na púšti východne od Moabska.

¹² Odtiaľ sa pobrali ďalej a táborili pri potoku Zared.

¹³ Keď sa odtiaľ pohli, utáborili sa zasa pozdĺž Arnonu, ktorý je v púšti a ktorý priteká z amorejského územia. Arnon je moabskou hranicou medzi Moabčai a Amorejčai.

¹⁴ Preto sa hovorí v "Knihe bojov Pánových":

¹⁵ "Vaheb v Sufe a údolia Arnonu, svahy údolí, čo sa tiahnu do krajiny Ar a opierajú sa o hranicu Moabska."

¹⁶ Odtiaľ tiahli k Bére. To je studnica, o ktorej hovoril Pán Mojžišovi: "Zhromaždi ľud, nech im dám vody!"

¹⁷ Vtedy Izrael spieval túto pieseň:

¹⁸ "Vyraz studnička! Prespevujte jej! Studnica, ktorú kopali kniežatá, vznešení ľudu ju vyhĺbili svojimi žezlami, svojimi palicami!" Z púšte potom tiahli do Matany,

¹⁹ z Matany do Nahalielu, z Nahalielu do Bamotu,

²⁰ z Bamotu do údolia v Moabských stepiach, na výšinu Fasgy, ktorá hľadí do pustatiny.

²¹ Izrael poslal poslov k amorejskému kráľovi Sehonovi a odkázal mu:

²² Chcel by som prejsť cez tvoju krajinu. Nevstúpime ti ani na pole, ani do vinice, nebudeme piť vodu z tvojich studníc. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvoje územie."

²³ Ale Sehon nedovolil Izraelitom prejsť cez svoje územie. Ba zhromaždil všetko svoje vojsko a vytiahol proti Izraelitom na púšť, a keď prišiel do Jasy, napadol Izrael.

²⁴ Ale Izrael ho bil ostrím meča a zaujal jeho krajinu od Arnonu až po Jabok, až po územie Amonitov. Amonskou hranicou bol Jezer.

²⁵ Izrael zaujal všetky tamojšie mestá a osadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Hesebone a vo všetkých dedinách.

²⁶ Hesebon bolo mesto amorejského kráľa Sehona. On predtým viedol vojnu s predchádzajúcim moabským kráľom a vyrval mu z rúk celú krajinu až po Arnon.

²⁷ Preto pospevovali (uštipačne) pesničkári:

²⁸ "Poďte do Hesebonu, vystavané a opevnené bude Sehonovo mesto! Veď z Hesebona vyšľahol oheň, plameň zo Sehonovho hradu, strávil moabský Ar dočista, popálil arnonské výšiny.

²⁹ Beda ti, Moabsko! Stratený si, Kamošov ľud! Opustil svojich synov na úteku a svoje dcéry v zajatí arnorejského kráľa Sehona.

³⁰ Lež my sme ho ničili strelami,

³¹ Keď sa Izraeliti osadili v krajine Amorejčanov,

³² Mojžiš poslal vyzvedieť sa o Jezeri. Potom ho zaujali aj s jeho osadami a vyhnali Aramejčanov, ktorí tam bývali.

³³ Nato sa obrátili a tiahli smerom k Bášanu. Tu pri Edrei vytiahol proti nim do boja so všetkým svojím vojskom bášanský kráľ Og.

³⁴ Pán však povedal Mojžišovi: "Neboj sa ho! Dám ti ho do rúk so všetkým jeho vojskom a s celou jeho krajinou a ty s ním naložíš, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone!"

³⁵ Zabili ho teda, aj jeho synov a všetko jeho vojsko, takže mu neostal nik, čo by bol utiekol, a jeho krajinu zaujali.

Deuteronómium 22

---

¹ Ak uvidíš stratené dobytča alebo ovcu svojho brata, neprejdi pomimo, ale priveď ich k svojmu bratovi,

² aj keď ti tento brat nie je rodinou; a keď ho nepoznáš, dovedieš ich do svojho domu a zostanú u teba, kým ich tvoj brat nenájde a neodvedie si ich.

³ To isté urobíš s oslom, s odevom a so všetkým, čo by tvoj brat stratil; keď to nájdeš, neobíď to ako cudziu vec.

⁴ Ak uvidíš, že osol alebo býk tvojho brata spadol na ceste, neobracaj oči inde, ale pomôž mu ich zdvihnúť.

⁵ Žena nech sa neoblieka do mužských šiat, ani muž do ženských, lebo kto robí také veci, oškliví sa Bohu.

⁶ Ak idúcky nájdeš na nejakom strome alebo na zemi vtáčie hniezdo s mláďatami alebo vajcami, keď na mladých a na vajciach sedí matka, nesmieš vybrať matku spolu s mláďatami;

⁷ necháš ju uletieť a mláďatá si zoberieš, aby ti bolo dobre a aby si dlho žil.

⁸ Ak si postavíš nový dom, na streche urobíš dookola ohradu, aby nebola v tvojom dome vyliata nevinná krv a aby si nebol vinný, keby niekto padol odtiaľ dolu.

⁹ Do svojej vinice nesej iné semeno, aby semeno, ktoré zaseješ, a s ním aj úroda celej vinice neprešli do majetku svätyne.

¹⁰ V jednom záprahu neor na býkovi a oslovi.

¹¹ Neobliekaj sa do šiat, ktoré sú utkané z vlny i ľanu.

¹² Na štyroch koncoch svojho plášťa, ktorým sa budeš odievať, urob si kystky! -

¹³ Ak si muž vezme ženu a vojde k nej, ale potom sa mu znepáči,

¹⁴ a preto hľadá zámienku, aby ju mohol zapudiť, roznáša o nej nehanebnosti a hovorí: "Keď som si túto vzal za manželku a keď som k nej vošiel, nenašiel som ju pannou!"

¹⁵ - nech ju jej otec a matka vezmú a privedú aj s dôkazom panenstva k starším mesta v bráne

¹⁶ a otec mladej ženy povie starším: "Svoju dcéru som dal tomuto za manželku, ale preto, že ju nenávidí,

¹⁷ roznáša o nej nehanebnosti, keď tvrdí: "Pri tvojej dcére nenašiel som panenstvo" - nuž, hľa, dôkazy panenstva mojej dcéry," a rozvinú šatu pred staršími mesta.

¹⁸ Starší mesta dajú toho muža chytiť a zbiť ho.

¹⁹ Potom ho odsúdia na peňažitú pokutu sto šeklov striebra, ktoré dá devinmu otcovi, lebo uviedol do zlého chýru izraelskú pannu, a musí ju mať za manželku a nebude ju môcť prepustiť po celý čas svojho života.

²⁰ Ale ak bude pravda, čo jej vyčíta, a ak sa nenájdu dôkazy devinho panenstva,

²¹ nech ju vyhodia z domu jej otca a mužovia toho mesta nech ju ukameňujú, nech zomrie, lebo sa dopustila nešľachetnosti v Izraeli, keď smilnila v otcovskom dome, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu. -

²² Ak bude spať niekto so ženou iného, nech obaja zomrú, tak cudzoložník ako cudzoložnica: odstrániš zlo z Izraela.

²³ Ak sa niekto zasnúbi s devou, pannou, a keď ju v meste nájde iný a bude s ňou spať,

²⁴ jedného i druhú privedieš k mestským bránam a budú ukameňovaní; deva preto, že nekričala keď bola v meste, muž zasa preto, že zneuctil ženu svojho blížneho, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu.

²⁵ Ale ak nejaký muž nájde v poli nejakú ženu, ktorá je zasnúbená, a násilne sa jej zmocní a bude s ňou spať, bude len on usmrtený.

²⁶ Dievča nebude trpieť, lebo tomuto dievčaťu sa stalo tak, ako keď sa zlodej postaví proti svojmu bratovi a zabije ho.

²⁷ Ono bolo samo v poli, volalo o pomoc, ale nemal ho kto obrániť.

²⁸ Ak sa niekto stretne s devou, pannou, ktorá nebude zasnúbená, a násilne ju schytí a bude s ňou spať, ak vec predložia súdu,

²⁹ ten, čo s ňou spal, dá jej otcovi päťdesiat šeklov striebra a musí si ju vziať za manželku, lebo ju ponížil, a nebude ju môcť zapudiť po celý čas svojho života.

³⁰ Nik si nesmie vziať za manželku ženu svojho otca, ani odhaliť otcovu prikrývku.

Žalm 102

---

¹ Modlitba utláčaného, ktorý v súžení prednáša Pánovi svoje žiale.

² Pane, vyslyš moju modlitbu a moje volanie nech dôjde ku tebe.

³ Neskrývaj svoju tvár predo mnou; v deň môjho súženia nakloň ku mne svoj sluch. Kedykoľvek ťa budem vzývať, čím skôr ma vypočuj.

⁴ Lebo moje dni sa tratia ako dym a kosti mám rozpálené sťa pahreba.

⁵ Moje srdce je zdeptané ako tráva a vysychá, takže zabúdam jesť svoj chlieb.

⁶ Od samého náreku som iba kosť a koža.

⁷ Som ako pelikán na púšti, ako kuvik uprostred zrúcanín.

⁸ Nemôžem spať a som ako osamelý vrabec na streche.

⁹ Moji nepriatelia ma potupujú každý deň, preklínajú ma tí, čo zúria proti mne.

¹⁰ Veď popol jedávam ako chlieb a nápoj miešam so slzami;

¹¹ to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

¹² Moje dni sú ako tieň, ktorý sa nakláňa, a ja schnem sťa tráva.

¹³ Ale ty, Pane, trváš večne a spomienka na teba z pokolenia na pokolenie.

¹⁴ Vstaň a zľutuj sa nad Sionom, lebo už je čas, aby si sa nad ním zľutoval, lebo už je tu ten čas.

¹⁵ Veď tvoji služobníci milujú jeho kamene a ľútostia nad jeho troskami.

¹⁶ Tvojho mena, Pane, budú sa báť pohania a tvojej slávy všetci zemskí králi;

¹⁷ lebo Pán vystaví Sion a zjaví sa vo svojej sláve.

¹⁸ Zhliadne na modlitbu núdznych a nepohrdne ich prosbami.

¹⁹ Nech sa to zaznačí pre pokolenie budúce a obnovený ľud oslávi Pána.

²⁰ Veď Pán hľadí zo svojej vznešenej svätyne a z nebies pozerá na zem;

²¹ čuje nárek zajatých a odsúdeným na smrť vracia slobodu,

²² aby na Sione hlásali meno Pánovo a v Jeruzaleme jeho slávu,

²³ keď sa tam zídu vospolok národy a kráľovstvá, aby slúžili Pánovi.

²⁴ Cestou mi sily podlomil a skrátil moje dni. Hovorím: "Bože môj,

²⁵ neber ma v polovici mojich dní; tvoje roky trvajú z pokolenia na pokolenie.

²⁶ Na začiatku si stvoril zem, aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

²⁷ Ony sa pominú, ale ty zostaneš; rozpadnú sa sťa odev, vymeníš ich ako rúcho a zmenia sa.

²⁸ Ale ty ostávaš vždy ten istý a tvoje roky sú bez konca.

²⁹ Deti tvojich služobníkov budú bývať v bezpečí a ich potomstvo bude pevné pred tebou."