Biblia za rok - 65. deň

Texty k podcastu Biblia za rok - 65. deň: Numeri 16, Deuteronómium 15 – 16, Žalm 97

Numeri 16


1 A Kore, syn Isaara, syna Kaátovho, syna Léviho, získal Rubenovcov, Eliabových synov Dátana a Ábirona a Feletovho syna Hona, pre svoju vec.

2 Oni sa vzbúrili proti Mojžišovi spolu s dvestopäťdesiatimi mužmi z Izraela, boli to vodcovia pospolitosti, zástupcovia v zhromaždení, mužovia zvučného mena,

3 spolčili sa proti Mojžišovi a Áronovi a povedali im: "Už je toho dosť, čo robíte! Veď celá pospolitosť, všetci sú svätí a Pán je uprostred nich. Prečo sa teda vyvyšujete nad Pánovu pospolitosť?!"

4 Keď to Mojžiš počul, padol na tvár.

5 Potom povedal Koremu a celej jeho skupine: "Ráno Pán oznámi, ktorí sú jeho a kto je svätý, aby sa k nemu približoval. Koho si on vyvolí, ten sa smie približovať k nemu.

6 Urobte teda toto: Vezmite si kadidelnice, Kore a celá jeho skupina,

7 ráno naberte ohňa a položte naň kadidlo pred Pánom! Koho si Pán vyvolí, ten bude zasvätený (Bohu). Nech vám to stačí, synovia Léviho!"

8 A Mojžiš hovoril Koremu ďalej: "Počúvajte, synovia Léviho!

9 Málo vám je, že vás Izraelov Boh oddelil od izraelskej pospolitosti, aby ste sa mohli k nemu približovať a konať službu v Pánovom stánku, stáť pred celou pospolitosťou a slúžiť jej?

10 Dovolil priblížiť sa tebe a všetkým tvojim bratom levitom s tebou a teraz žiadate aj kňazstvo?!

11 Preto ste sa ty a celá tvoja skupina spikli proti Pánovi! Veď, ktože je Áron, že proti nemu brojíte?"

12 Potom dal Mojžiš zavolať Eliabových synov Dátana a Ábirona. Oni však odpovedali: "Nejdeme!

13 Je ti to málo, že si nás vyviedol z krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom, aby si nás nechal pohynúť na púšti? Chceš nad nami ešte aj neobmedzene vládnuť?

14 V skutočnosti si nás nevoviedol do nijakej krajiny, ktorá by oplývala mliekom a medom, a nedal si nám do vlastníctva nijaké pole ani vinicu! Chceš tu ľuďom ešte aj oči vylúpiť? My nejdeme!"

15 Tu sa Mojžiš veľmi nahneval a hovoril Pánovi: "Neobráť sa k ich obetám! Veď som im nevzal ani len osla a nikdy nikomu z nich nič zlé neurobil!"

16 Nato Mojžiš povedal Koremu: "Zajtra sa postavíš pred Pána, aj tvoja skupina: ty a tvoji a Áron.

17 Každý z vás vezme svoju kadidelnicu a vloží do nej kadidlo. Potom každý z vás prinesie svoju kadidelnicu pred Pána, dvestopäťdesiat kadidelníc, aj ty, aj Áron, každý bude mať svoju kadidelnicu."

18 Tu vzal každý svoju kadidelnicu, nakládli ohňa, naložili kadidlo a postavili sa pri vchode do stánku zjavenia, Mojžiš a Áron tiež.

19 Kore však zhromaždil proti nim celú pospolitosť pri vchode do stánku zjavenia. Tu sa celej pospolitosti zjavila Pánova sláva

20 a Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi:

21 "Oddeľte sa od tohoto ľudu, lebo ja ich v okamihu zničím!"

22 Tu oni padli na tvár a vraveli: "Pane, ty Boh životného dychu každého tela, keď len jediný zhreší, chceš svoj hnev vyliať na všetkom ľude?!"

23 Pán odpovedal Mojžišovi:

24 "Povedz ľudu: Vzdiaľte sa z okruhu stanu Koreho, Dátana a Ábirona!"

25 Mojžiš sa zobral a, šiel k Dátanovi a Ábironovi a starší Izraela ho nasledovali.

26 A povedal ľudu: "Vzdiaľte sa od stanov týchto zlosynov a netýkajte sa ani najmenšieho z toho, čo im prináleží, aby ste neboli zachvátení spolu s nimi za všetky ich hriechy!"

27 I odstúpili z okruhu stanov Koreho, Dátana a Ábirona. Medzitým Dátan a Ábiron vyšli von a stáli pri vchode do svojich stanov so svojimi ženami a s väčšími i s menšími deťmi.

28 Tu Mojžiš povedal: "Po tom poznáte, že ma poslal Pán, aby som urobil všetky tieto činy, a že som nič nerobil sám od seba:

29 Ak títo zomrú tak, ako umierajú ostatní ľudia, a ak ich zastihne to, čo zastihúva ostatných ľudí, tak ma Pán neposlal.

30 Ale ak Pán urobí niečo nezvyčajné, ak zem otvorí svoj pažerák a prehltne ich so všetkým, čo majú, ak zaživa zostúpia do podsvetia, vedzte, že sa títo mužovia rúhali Pánovi!"

31 A sotva dokončil tieto slová, rozpukla sa pod nimi pôda,

32 zem otvorila svoj pažerák a prehltla ich aj s ich rodinami a so všetkými ľuďmi, čo boli pri Korem, aj so všetkým ich majetkom.

33 Takto zostúpili zaživa do podsvetia so všetkým čo mali, a zem sa nad nimi zavrela, a tak zmizli spomedzi svojej pospolitosti.

34 Všetok Izrael však, ktorý stál okolo nich, utekal na ich krik preč a hovoril: "Aby aj nás nepohltila zem!"

35 Potom vyšiel od Pána oheň a usmrtil dvestopäťdesiat mužov, ktorí priniesli kadidlo.

36 Pán hovoril Mojžišovi:

37 "Prikáž synovi kňaza Árona Eleazarovi, aby pozbieral kadidelnice z pohoreniska a oheň odpratal na istú vzdialenosť. Veď ony sú sväté.

38 Kadidelnice tých, čo zhrešili proti svojmu životu, nech sa vytiahnu na plech a nech sa ním obtiahne oltár. Veď ich priniesli Pánovi, a preto sú posvätené. Nech sú Izraelitom na výstrahu!"

39 I vzal kňaz Eleazar medené kadidelnice, ktoré si tí spálení priniesli, a vykoval ich na oplechovanie oltára

40 ako výstražné znamenie pre Izraelitov, že nik nepovolaný, kto nepatrí k Áronovmu potomstvu, nesmie pristúpiť, aby pálil pred Pánom kadidlo, aby sa mu nestalo tak ako Koremu a jeho skupine - celkom tak, ako prostredníctvom Mojžiša prikázal Pán.

41 Na druhý deň celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi: "Vy ste zabili Pánov ľud!"

42 Keď sa ľud búril proti Mojžišovi a Áronovi, oni sa utiahli do stánku zjavenia, tu ich zakryl oblak a zjavila sa Pánova sláva!

43 Keď Mojžiš a Áron vošli do stánku zjavenia,

44 Pán povedal Mojžišovi:

45 "Odíďte od tohoto ľudu lebo ja ho okamžite zničím!" Tu oni padli na tvár

46 a Mojžiš povedal Áronovi: "Vezmi kadidelnicu, naber do nej z oltára ohňa a nalož kadidla! Potom ho rýchlo zanes k ľudu a sprostredkuj mu zmierenie, lebo Pánov hnev už vyšľahol a mor už prepukol."

47 Áron zobral (všetko) tak, ako nariadil Mojžiš, a utekal medzi ľud a mor naozaj už začal zúriť medzi ľudom. I okiadzal a zmieroval ľud.

48 A ako tak stál medzi mŕtvymi a živými, morová rana prestala.

49 Tých, čo zahynuli na mor, bolo štrnásťtisícsedemsto, okrem tých, ktorí zahynuli pre Koreho.

50 Keď mor prestal, Áron sa vrátil k Mojžišovi ku vchodu do stánku zjavenia.

Deuteronómium 15 – 16


1 Siedmy rok zachováš úľavu, ktorá sa vykoná takto:

2 Veriteľ, ktorému je dlžen jeho priateľ, blížny a brat, nebude môcť vymáhať dlhy, lebo je ohlásená úľava na Pánovu česť.

3 Od cudzinca môžeš požadovať, ale dlh od súkmeňovca a blížneho nebudeš mať právo požadovať.

4 A vôbec nech niet medzi vami chudobného ani žobráka, lebo Pán, tvoj Boh, ťa požehná v krajine, ktorú ti dá do vlastníctva.

5 Ale iba ak budeš poslúchať Pána, svojho Boha, a zachovávať všetko, čo ti prikázal a čo ti ja nariaďujem dnes, bude ťa požehnávať, ako sľúbil.

6 Mnohým národom budeš požičiavať, sám si však nepožičiaš nič, od nikoho, budeš panovať nad mnohými národmi, ale nad tebou nebude panovať nijaký.

7 Ak sa niekto z tvojich bratov stane chudobným v nejakom bydlisku tvojej krajiny, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh, nezatvrdíš si srdce a nezatvoríš ruku,

8 lež otvoríš ju chudobnému a požičiaš mu, čoho má nedostatok.

9 Daj pozor, aby ťa nenadišla bezbožná myšlienka, žeby si si povedal: "Blízko je siedmy rok úľavy" - a odvrátil by si oči od svojho chudobného brata a nepožičal by si mu, čo žiada; on by volal proti tebe k Pánovi a bolo by to pre teba hriech.

10 Štedro mu daj a nerob nič ľstivé, keď mu budeš pomáhať v biede, aby ťa požehnával Pán, tvoj Boh, vo všetkej tvojej práci a v každom tvojom podujatí.

11 Chudobní nebudú chýbať v krajine, kde budeš bývať, preto ti nariaďujem, aby si otváral svoju ruku núdznemu a svojmu chudobnému bratovi, ktorý bude s tebou bývať v krajine.

12 Ak sa ti predá tvoj brat, Hebrej alebo Hebrejka, nech ti slúži šesť rokov, ale v siedmom roku ho prepustíš na slobodu.

13 A keď ho prepustíš,, nepustíš ho s prázdnymi rukami,

14 ale dáš mu na cestu zo svojich oviec, zo svojho humna a zo svojho lisu, čím ťa požehnal Pán, tvoj Boh.

15 Pamätaj, že Pán, tvoj Boh, ťa vyslobodil, keď si bol otrokom v egyptskej krajine, preto ti ja dnes prikazujem toto.

16 Keby sa stalo, že by ti povedal: "Nechcem odísť," lebo má rád teba i tvoj dom a má sa u teba dobre,

17 vezmi šidlo a pribodni mu ucho o dvere svojho domu a nech je tvojím sluhom navždy. Takisto urobíš aj so slúžkou.

18 Neodvracaj od nich svoje oči, keď ich budeš prepúšťať, veď ti slúžili šesť rokov dvojnásobne za nádennícku mzdu - potom ťa Pán, tvoj Boh, požehná vo všetkom, čo budeš konať. -

19 Všetko prvorodené, čo sa ti uliahne z tvojho dobytka a oviec, mužského pohlavia, zasvätíš Pánovi, svojmu Bohu. Na prvorodenom býkovi nebudeš pracovať a prvorodenú ovcu nebudeš strihať.

20 Pred tvárou Pána, svojho Boha, ich budeš z roka na rok jesť ty aj tvoj dom na mieste, ktoré si vyvolí Pán.

21 Ale ak bude mať nejakú chybu, ak bude krivé alebo slepé, alebo nejako znetvorené a dokaličené, nesmieš ho obetovať Pánovi, svojmu Bohu.

22 Zjedz ho vo svojom bydlisku; môže ho jesť čistý i nečistý ako gazelu a jeleňa.

23 Iba jeho krv nejedz, vyleješ ju na zem ako vodu.

1 Dbaj na mesiac abíb, aby si slávil paschu Pánovi, svojmu Bohu, lebo v mesiaci abíb ťa vyviedol Pán, tvoj Boh, nočným časom z Egypta.

2 Ako paschu prinesieš žertvu Pánovi, svojmu Bohu, z oviec i dobytka na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno.

3 Nebudeš s tým jesť kysnutý chlieb; šesť dní budeš jesť osúšky ako chlieb utrpenia - lebo v strachu si vyšiel z Egypta -, aby si sa rozpamätal na deň svojho odchodu z Egypta po všetky dni svojho života.

4 Sedem dní nech nevidno kvas na celom tvojom území a do rána nesmie zostať nič z mäsa, ktoré sa obetovalo večer prvého dňa.

5 Paschu nebudeš môcť obetovať v každom svojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh,

6 ale iba na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno, budeš môcť obetovať paschu večer, keď zachodí slnko, v čase, v akom si vyšiel z Egypta.

7 Upečieš to a zješ na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ráno však môžeš odísť do svojich stanov.

8 Šesť dní budeš jesť osúšky; na siedmy deň, pretože je sviatočné zhromaždenie Pána, tvojho Boha, nebudeš konať nijakú prácu. -

9 Sedem týždňov rátaj odo dňa, keď si priložil kosák k obiliu,

10 a potom sláv sviatok Pánovi; svojmu Bohu, a dobrovoľne prines obetu svojich rúk, podľa toho, ako ťa Pán; tvoj Boh, požehná.

11 Pred Pánom, svojím Bohom, potom hoduj ty i tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka, aj levita, ktorý býva v tvojom bydlisku, cudzinec, sirota i vdova, ktorí bývajú s vami, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno.

12 A pamätaj, že si bol otrokom v Egypte, preto zachovávaj a plň tieto ustanovenia! -

13 Aj slávnosť Stánkov budeš sláviť sedem dní, keď zoberieš úrodu z humna a z lisu.

14 Na svoj sviatok hoduj ty, tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha, tvoja slúžka, levita, cudzinec, sirota i vdova, ktorí sa zdržujú v tvojom bydlisku.

15 Sedem dní budeš sláviť sviatky Pána, svojho Boha, na mieste, ktoré si vyvolí Pán, a Pán, tvoj Boh, ťa požehná na všetkej tvojej úrode a na každom tvojom podujatí a ty sa budeš radovať.

16 Tri razy do roka sa každý tvoj muž ukáže pred Pánom, svojím Bohom, na mieste, ktoré si on vyvolí: na slávnosť Nekvasených chlebov, na slávnosť týždňov a na slávnosť Stánkov, ale neukáže sa pred Pánom s prázdnymi rukami.

17 Donesie na obetu, čo bude mať, podľa toho, ako ho požehná Pán, tvoj Boh. -

18 Vo všetkých bydliskách, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, ustanovíš podľa kmeňov sudcov a pisárov, aby súdili ľud spravodlivým súdom.

19 Nech sa nechýlia na jednu stranu, nebudeš brať ohľad na osobu a dary neprijmeš, lebo dar zaslepuje oči múdrych a prevracia reči spravodlivých.

20 Statočne vyhľadávaj spravodlivosť, aby si ostal nažive a aby si si mohol udržať vo vlastníctve krajinu, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.

21 Nevysadíš háj a nijaký strom pri oltári Pána, svojho Boha, ktorý mu urobíš.

22 Ani nepostavíš sochu, lebo Pán, tvoj Boh, to nenávidí.

Žalm 97


1 Pán kraľuje, jasaj, zem; radujte sa, všetky ostrovy.

2 Vôkol neho oblaky a mrákavy, spravodlivosť a právo sú základom jeho trónu.

3 Predchádza ho oheň, čo navôkol spaľuje jeho nepriateľov.

4 Jeho blesky ožarujú zemekruh: zem to vidí a chveje sa.

5 Ako vosk sa topia vrchy pred tvárou Pánovou, pred Pánom celej zeme.

6 Jeho spravodlivosť ohlasujú nebesia a jeho slávu vidia všetky národy.

7 Nech sa hanbia všetci, čo uctievajú modly drevené a honosia sa svojimi sochami. Klaňajte sa mu, všetci jeho anjeli.

8 Sion to počuje a teší sa a dcéry Júdove plesajú, Pane, nad tvojimi súdmi.

9 Lebo ty, Pane, si Najvyšší na celej zemi, nesmierne prevyšuješ všetky božstvá.

10 Vy, čo milujete Pána, majte zlo v nenávisti, veď on ochraňuje svojich svätých a vyslobodzuje ich z rúk hriešnika.

11 Vychádza svetlo spravodlivému a radosť tým, čo majú srdcia úprimné.

12 Radujte sa, spravodliví, v Pánovi a oslavujte jeho sväté meno.