Numeri 14

---

¹ Tu sa dal všetok ľud do kriku a národ nariekal cez celú noc,

² všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vravela: "Ach, keby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli mŕtvi!

³ Prečo nás chce Pán voviesť do tejto krajiny?! Aby sme pohynuli mečom? Či sa majú naše ženy a malé deti stať korisťou? Nebude vari pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta?"

⁴ A hovorili si: "Vyvoľme si vodcu a vráťme sa do Egypta!"

⁵ Keď to Mojžiš a Áron počuli, vrhli sa pred celou izraelskou pospolitosťou tvárou na zem.

⁶ Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb, ktorí boli tiež na výzvedách v krajine, roztrhli si odev

⁷ a povedali celej izraelskej pospolitosti: "Krajina, ktorú sme poprechodili, aby sme ju prezreli, je veľmi dobrá krajina.

⁸ Ak je nám Pán naklonený, vovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju. Je to krajina, ktorá oplýva mliekom a medom.

⁹ Nedvíhajte sa proti Pánovi a nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ich môžeme zničiť! Ich ochrana ich opustila, s nami je však Pán. Nebojte sa!"

¹⁰ Keď sa celá pospolitosť chystala ukameňovať ich, zjavila sa nad stánkom zjavenia všetkým Izraelitom Pánova sláva.

¹¹ A Pán hovoril Mojžišovi: "Ako dlho ma ešte bude tento ľud tupiť? Dokedy mi bude odopierať vieru popri všetkých znameniach, ktoré som medzi vami urobil?

¹² Budem ho biť morom a vyničím ho! Teba však urobím národom väčším a početnejším, ako je tento!"

¹³ Ale Mojžiš vravel Pánovi: "Egypťania počuli, že ty si z ich stredu vyviedol tento ľud svojou mocou;

¹⁴ a obyvatelia tejto krajiny hovoria, že ty, Pán, bývaš uprostred tohoto ľudu, že ideš pred ním cez deň vo svojom oblačnom stĺpe a za noci v stĺpe ohnivom.

¹⁵ Ak jedným úderom zabiješ tento národ, tak národy, ktoré počuli zvesť o tebe, povedia:

¹⁶ "Pretože Pán nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im prísahou prisľúbil, pobil ich na púšti!"

¹⁷ Nech sa ukáže moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si hovoril:

¹⁸ Pán je zhovievavý a veľmi milostivý, odpúšťa hriechy a poklesky. Nikoho však nenechá bez trestu, navštevuje hriechy otcov na deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia.

¹⁹ Nuž odpusť hriech tomuto ľudu podľa svojho milosrdenstva, ako si tomuto ľudu odpúšťal od odchodu z Egypta až doteraz!"

²⁰ Pán odpovedal: "Odpustím, ako si prosil.

²¹ Ale ako žijem a ako Pánova sláva napĺňa celú zem,

²² tak všetci mužovia, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som robil v Egypte a na púšti, a pritom ma pokúšali desať ráz a nepočúvali môj hlas,

²³ neuvidia krajinu, ktorú som prísahou sľúbil vašim otcom.

²⁴ Svojho služobníka Kaleba však vovediem do krajiny - do ktorej už vkročil - za odmenu, že bol naplnený iným duchom a že mi ostal verný. Jeho potomstvo ju prevezme do vlastníctva.

²⁵ Amalekiti a Kanaánčania ostanú však bývať na rovine. Preto sa ráno pohnite a vráťte sa na púšť cestou k Červenému moru!"

²⁶ Ďalej Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi:

²⁷ "Dokedy ešte bude tento naničhodný ľud proti mne reptať? Počul som tupenie Izraelitov, ktorým sa previnili voči mne.

²⁸ Povedz im teda: Tak, ako žijem - to je Pánov výrok -, naložím s vami tak, ako ste si otvorene odo mňa žiadali.

²⁹ Tu na púšti popadajú vaše telá. Vy všetci, čo ste boli prehliadnutí, vy všetci bez výnimky od dvadsiateho roku nahor, lebo ste reptali proti mne.

³⁰ Nik z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou sľúbil, že vám ju dám, okrem Jefonovho syna Kaleba a Nunovho syna Jozueho.

³¹ Vaše malé deti však, o ktorých ste vraveli, že budú korisťou, tie tam vovediem a ony spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli.

³² Vaše mŕtve telá sa rozpadnú tu na púšti

³³ a vaši synovia budú štyridsať rokov blúdiť po púšti a budú pykať za váš odpad, kým ich telá nepohynú na púšti.

³⁴ Bude to podľa počtu dní v ktorých ste sa vyzvedali o krajine, štyridsať dní, rátajúc deň za rok, budete pykať za svoje pochybenie. Teda štyridsať rokov, aby ste poznali, čo znamená, keď sa ja vzdialim.

³⁵ To som povedal ja, Pán! Naozaj toto urobím celému tomuto naničhodnému ľudu, ktorý sa proti mne spolčil. Tu na púšti pohynú, tu oni pohynú!"

³⁶ Mužovia, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí po svojom návrate popudili celú pospolitosť na reptanie tým, že rozprávali o krajine nepravdy,

³⁷ tí mužovia, čo rozprávali zlomyseľne o krajine, pomreli náhlou smrťou pred Pánom.

³⁸ Iba Nunov syn Jozue a Jefonov syn Kaleb ostali nažive z tých, čo boli preskúmať krajinu.

³⁹ Keď Mojžiš oznámil celému ľudu tieto slová, ľud veľmi zosmutnel.

⁴⁰ Na druhý deň zavčas rána vstali, išli na temeno vrchu a vraveli: "Sme ochotní tiahnuť na miesto, o ktorom hovoril Pán, lebo sme zhrešili."

⁴¹ Mojžiš im však odvrával: "Prečo chcete prestúpiť Pánov rozkaz?! To sa vám nepodarí!

⁴² Nevystupujte, lebo Pán nie je uprostred vás a vaši nepriatelia vás porazia.

⁴³ Veď tam budú proti vám Amalekiti a Kanaánčania a vy padnete mečom. Odvrátili ste sa od Pána, preto ani Pán nebude s vami!"

⁴⁴ Oni však boli zaslepení a tiahli na temeno vrchu. Ale Pánova archa zmluvy a Mojžiš neopustili táborisko.

⁴⁵ Tu zostúpili Amalekiti a Kanaánčania a bili ich a prenasledovali ich až po Hormu.

Deuteronómium 12

---

¹ Toto sú zákony a nariadenia, ktoré máte zachovať v krajine, ktorú vám dá Pán, Boh vašich otcov, aby si ju vlastnil po všetky dni, kým budete žiť na zemi.

² Zničte všetky miesta, kde národy, ktorých vlastníctvo prevezmete, uctievajú svojich bohov: na vysokých vrchoch, na kopcoch a pod každým zeleným stromom.

³ Pováľajte ich oltáre, porozbíjajte ich sochy, popáľte ich modly a polámte ich vytesaných bohov a takto vyničte ich meno z tých miest!

⁴ Vy tak nebudete robiť Pánovi, svojmu Bohu!

⁵ Ale nájdete miesto, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, zo všetkých kmeňov, aby tam uložil svoje meno a tam prebýval. Ta budete prichádzať.

⁶ Tam obetujete svoje celostné žertvy a svoje obety, svoje desiatky a ponuky svojich rúk, svoje sľuby i svoje dary a prvotiny svojho dobytka a svojich oviec.

⁷ A tam máte jesť pred tvárou Pána, svojho Boha, a máte sa tešiť zo všetkého, k čomu priložíte ruky vy sami i vaše rodiny, lebo Pán, váš Boh, vás bude požehnávať.

⁸ Nebudete nič robiť tak, ako to robíme teraz tu, každý podľa svojej predstavy.

⁹ Veď doteraz ste nedošli k odpočinku a k vlastníctvu, ktoré vám dá Pán, váš Boh.

¹⁰ Ale keď prejdete cez Jordán a budete bývať v krajine, ktorú vám dá Pán, váš Boh, do dedičstva, a keď vám zaistí pokoj pred všetkými nepriateľmi, ktorí vás obkľučujú, a keď už budete bývať bezpečne,

¹¹ vtedy budete na mieste, ktoré si vyvolí Pán, váš Boh, aby tam spočívalo jeho meno, prinášať všetko, čo vám prikazujem: žertvy celostné, obete, desiatky, ponuky svojich rúk a všetko, čo je najlepšie zo sľubov, ktoré urobíte Pánovi.

¹² Tam budete hodovať pred Pánom, svojím Bohom; vy, vaši synovia a dcéry, vaši sluhovia a slúžky, i levita, ktorý býva vo vašom meste, lebo on nemá iného podielu ani vlastníctva medzi vami.

¹³ Chráň sa obetovať svoje celostné žertvy na hocakom mieste, ktoré uvidíš;

¹⁴ svoje celostné žertvy budeš obetovať na tom mieste, ktoré si v jednom z tvojich kmeňov vyvolí Pán, a tam budeš robiť všetko, čo ti prikazujem. -

¹⁵ Všetko, čo ti len duša zažiada, zabíjaj a jedz, mäso podľa požehnania Pána, svojho Boha, ktoré ti dá v tvojich bydliskách; môže z toho jesť čistý i nečistý ako gazelu alebo jeleňa.

¹⁶ Len krv nesmiete jesť, vylejte ju na zem ako vodu!

¹⁷ Vo svojich bydliskách nesmieš jesť desiatky zo svojho obilia a zo svojho muštu a svojho oleja, ani prvotiny svojho dobytka a oviec, ani nič, čo zasvätíš ako sľub, teda ani svoje dary, ani ponuky svojej ruky.

¹⁸ Len pred Pánom, svojím Bohom, budeš jesť takéto veci na mieste, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh; ty aj tvoj syn, tvoja dcéra, tvoj sluha i tvoja slúžka ako i levita, ktorý býva v tvojom bydlisku a teší sa pred Pánom, svojím Bohom, zo všetkého, k čomu priložíš ruku.

¹⁹ Chráň sa opustiť levitu po celý čas, čo budeš vo svojej krajine! -

²⁰ Keď Pán, tvoj Boh, rozšíri tvoje hranice, ako ti prisľúbil, a ty si povieš: "Jedol by som mäso," lebo sa ti žiada jesť mäso, jedz mäso, koľko sa ti žiada.

²¹ Keby bolo miesto, ktoré si vyvolí Pán, tvoj Boh, aby tam bolo jeho meno, veľmi ďaleko od teba, môžeš zabíjať zo svojho dobytka a oviec, ktoré ti dá Pán, ako som ti prikázal, a môžeš jesť vo svojich bydliskách, ako sa ti zapáči.

²² Môžeš z toho jesť tak, ako sa jedáva gazela alebo jeleň; nečistý to môže jesť tak ako čistý.

²³ Len sa chráň jesť krv, lebo krv je život, a preto nesmieš jesť život s mäsom,

²⁴ nesmieš ju jesť, vyleješ ju na zem ako vodu;

²⁵ nebudeš ju jesť, aby ti bolo dobre, aj tvojim synom po tebe, keď budeš konať to, čo je správne v Pánových očiach.

²⁶ Ale zasvätené veci, ktoré ty dáš, ako i veci sľúbené, tie vezmeš a prinesieš na miesto, ktoré si vyvolí Pán,

²⁷ a vykonáš celostnú žertvu s mäsom i krvou na oltári Pána, svojho Boha; krv pri krvavých žertvách vyleješ na oltár Pána, svojho Boha, a ich mäso môžeš jesť.

²⁸ Zachovávaj a počúvaj všetky tieto slová, ktoré ti prikazujem, aby bolo vždy dobre tebe i tvojim synom po tebe, lebo si konal to, čo je dobré a čnostné v očiach Pána, tvojho Boha. -

²⁹ Keď Pán, tvoj Boh, vyhubí pred tebou národy, ku ktorým prídeš, aby si ich opanoval, a keď sa ich zmocníš a budeš bývať v ich krajine,

³⁰ dávaj si pozor, aby si sa nechytil do osídla, keby si ich nasledoval, keď budú pred tebou zničení, aby si nevyhľadáva ich bohov a nepovedal: "Ako tieto národy slúžili svojim bohom, tak urobím aj ja."

³¹ Nerob tak Pánovi, svojmu Bohu, lebo všetko, čo je Pánovi ohavné, čo on nenávidí, robili svojim bohom, veď aj svojich synov a svoje dcéry spaľovali svojim bohom v ohni.

Žalm 95

---

¹ Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

² Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár a oslavujme ho žalmami.

³ Lebo Pán je veľký Boh a nad všetkými bohmi veľký kráľ.

⁴ V jeho moci sú zemské hlbiny a jemu patria aj nebotyčné štíty.

⁵ Jeho je more, veď on ho stvoril, i pevnina, ktorú stvárnili jeho ruky.

⁶ Poďte, klaňajme sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril.

⁷ Lebo on je náš Boh a my sme ľud jeho pastviny a ovce, ktoré vedie svojou rukou.

⁸ Čujte dnes jeho hlas: "Nezatvrdzujte svoje srdcia.

⁹ ako v Meríbe, ako v dňoch Massy na púšti, kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci moje skutky videli.

¹⁰ Štyridsať rokov sa mi priečilo toto pokolenie i povedal som: Je to ľud s blúdiacim srdcom;

¹¹ tí veru moje cesty neznajú. Preto som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja."