Numeri 12 – 13

---

¹ Mária a Áron hovorili však zle o Mojžišovi pre Kušiťanku, ktorú si vzal za ženu. Oženil sa totižto s kušitskou ženou.

² Vraveli tiež: "Vari Pán len Mojžišovi hovoril? A nehovoril aj nám?" Pán to však počul.

³ Kým Mojžiš bol veľmi tichý muž, (tichší) ako všetci ostatní ľudia na svete.

⁴ A Pán hneď hovoril Mojžišovi, Áronovi a Márii: Choďte všetci traja k stánku zjavenia!" Keď oni traja prišli,

⁵ Pán zostúpil v oblačnom stĺpe, vstúpil do vchodu stánku a zavolal Árona a Máriu. Oni dvaja predstúpili

⁶ a riekol im: "Počúvajte moje slová: Ak je medzi vami prorok, tak sa mu zjavujem ja, Pán, vo videní a hovorím s ním vo sne!

⁷ No nie tak s mojím služobníkom, Mojžišom! On je v celom mojom dome najvernejší.

⁸ Ja sa s ním rozprávam od úst k ústam, otvorene a nie v hádankách - a on môže hľadieť na Pánovu podobu. Prečo ste sa teda nebáli hovoriť proti môjmu služobníkovi Mojžišovi?"

⁹ I vybúšil proti nim Pánov hnev a odišiel.

¹⁰ Keď sa oblak vzdialil od stánku, Mária razom obelela malomocenstvom ako sneh. A keď sa Áron k nej obrátil, videl, že, je malomocná.

¹¹ Vtedy Áron povedal Mojžišovi: "Pán môj, nedaj nám trpieť za hriech, ktorého sme sa dopustili vo svojej nerozumnosti!

¹² Nedopusť, aby bola ako mŕtve dieťa, ktorého telo býva pri východe z materského života napoly zhnité!"

¹³ Tu Mojžiš volal k Pánovi: "Bože, uzdrav ju, prosím!"

¹⁴ A Pán mu odpovedal: "Keby jej otec napľul do tváre, nemusela by sa sedem dní červenať? Nech je teda sedem dní vylúčená z tábora! Potom sa vráti zasa späť."

¹⁵ Mária teda bola sedem dní vylúčená z tábora. Ľud sa však nepohýnal ďalej, kým Máriu nepriviedli späť.

¹ Potom sa ľud pohol z Haserotu a utáboril sa na púšti Fáran.

² Tam Pán hovoril Mojžišovi:

³ "Pošli mužov, nech sa prezvedia o krajine Kanaán, ktorú chcem dať Izraelitom. Z každého kmeňa pošli po jednom, všetci nech sú poprední mužovia."

⁴ A Mojžiš ich na Pánov rozkaz poslal z púšte Fáran, všetko mužov, ktorí boli pohlavármi Izraelitov. Ich mená sú:

⁵ Z Rubenovho kmeňa Zechurov syn Samua,

⁶ zo Simeonovho kmeňa Huriho syn Safat,

⁷ z Júdovho kmeňa Jefonov syn Kaleb,

⁸ z Isacharovho kmeňa Jozefov syn Igal,

⁹ z Efraimovho kmeňa Nunov syn Osé,

¹⁰ z Benjamínovho kmeňa Rafuho syn Falti,

¹¹ zo Zabulonovho kmeňa Sodiho syn Gediel,

¹² z Jozefovho kmeňa, čiže z kmeňa Manassesovho, Susiho syn Gadi,

¹³ z Danovho kmeňa Gemaliho syn Amiel

¹⁴ z Aserovho kmeňa Michaelov syn Stur,

¹⁵ z Neftaliho kmeňa Vapsiho syn Nahabi

¹⁶ a z Gadovho kmeňa Machiho syn Guel.

¹⁷ To sú mená mužov, ktorých poslal Mojžiš, aby preskúmali krajinu. Vtedy dal Mojžiš Nunovmu synovi Osému meno Jozue.

¹⁸ Keď ich Mojžiš poslal preskúmať kanaánsku krajinu, povedal im: "Choďte do Negebu, potom vystúpte na vrchy

¹⁹ a zistite, aká je to krajina a či ľud, ktorý tam býva, je mocný alebo slabý, či je ho veľa alebo málo,

²⁰ či je zem dobrá alebo zlá. Aké sú mestá, v ktorých býva, či sú to dediny alebo opevnené mestá.

²¹ Či je pôda žírna alebo planá, či tam rastú stromy a či nie. Buďte udatní a prineste nám aj z plodín tej krajiny!" Bolo to v čase, keď už možno jesť včasné hrozno.

²² Odišli teda a prezreli krajinu od púšte Sin až po Rohob, ktorý je pri vchode do Ematu.

²³ Keď prešli Negebom, prišli do Hebronu, kde žili Achiman, Sisaj a Tolmaj, Enakovi potomkovia; Hebron bol totiž postavený o sedem rokov prv, ako egyptské mesto Tanis.

²⁴ Tak došli až do údolia Eskol. Tu odrezali ratolesť s hroznovým strapcom, ktorý museli niesť dvaja mužovia na tyči. Vzali tiež niekoľko granátových jabĺk a fíg.

²⁵ Toto miesto pomenovali Nachal-Eskol, to jest Údolie hrozna, lebo tam Izraeliti odrezali ten hroznový strapec.

²⁶ Po štyridsiatich dňoch, keď prezreli celú krajinu, vrátili sa späť.

²⁷ Prišli k Mojžišovi, Áronovi a celej izraelskej pospolitosti na púšť Fáran do Kádeša a rozprávali im aj celej pospolitosti a ukazovali im plody tejto krajiny.

²⁸ Hovorili im: "Prišli sme do krajiny, do ktorej si nás poslal. Naozaj oplýva mliekom a medom. A toto sú z nej plody!

²⁹ Lenže ľud, čo v krajine býva, je mocný. Mestá sú opevnené a veľmi veľké. Aj Enakových potomkov sme tam videli.

³⁰ V Negebe bývajú Amalekiti, na vrchoch sídlia Hetejci, Jebuzejci a Amorejčania. Pri mori a na brehoch Jordána bývajú zasa Kanaánčania."

³¹ Tu sa Kaleb usiloval utíšiť ľud, ktorý brojil oproti Mojžišovi a zvolal: "Poďme hneď a zaujmime krajinu, lebo ju môžeme dobyť!"

³² Ale mužovia, čo šli s ním, vraveli: "Nie, nemôžeme ísť proti tomu ľudu veď je silnejší ako my!

³³ A rozprávali Izraelitom nepravdy o krajine, ktorú prezreli: "Krajina, ktorú sme krížom-krážom prešli, aby sme ju prezreli, je krajinou, ktorá požiera svojich obyvateľov, a všetok ľud, ktorý sme tam videli, je vysokého vzrastu.

³⁴ Ba aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky!"

Deuteronómium 11

---

¹ Miluj teda Pána, svojho Boha, a zachovávaj jeho pravidlá, zákony, nariadenia a príkazy v každý čas!

² Spoznajte dnes, čo nebolo dožičené vašim synom, ktorí nepoznajú a ani nevideli naučenia Pána, vášho Boha, ani jeho veľkosť, jeho silnú ruku a jeho vystreté rameno,

³ ani jeho znamenia, ani činy, ktoré robil uprostred Egypta na egyptskom kráľovi, faraónovi, na celom jeho území

⁴ a na všetkom egyptskom vojsku, na jeho koňoch a vozoch; ako ich zalial vodami Červeného mora, keď vás prenasledovali, a Pán ich ničil až po tento deň.

⁵ A čo vám robil na púšti, kým ste neprišli na toto miesto,

⁶ čo urobil Dátanovi a Ábironovi, synom Eliaba, ktorý bol Rubenovým synom: ako ich prehltla zem, keď otvorila svoj pažerák, aj s ich domami, stanmi a so všetkým, čo mali, uprostred Izraela.

⁷ Keďže ste videli na vlastné oči všetky veľké Pánove činy, ktoré urobil,

⁸ máte zachovávať všetky príkazy, ktoré vám ja dnes nariaďujem, aby ste boli silní, aby ste vtiahli a zaujali krajinu, do ktorej chcete vojsť, aby ste ju vlastnili;

⁹ aj preto, aby ste dlho zostali v krajine, o ktorej prisahal Pán vašim otcom, že ju dá im, aj ich potomstvu, krajinu, oplývajúcu mliekom a medom. -

¹⁰ Krajina, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, nie je taká ako egyptská krajina, z ktorej ste vytiahli, kde si sial svoje semeno a zvlažoval svojimi nohami ako zeleninovú záhradu.

¹¹ Krajina, do ktorej tiahneš, aby si ju vlastnil, je krajinou vrchov a rovín a zavlažovaná je z neba dažďami,

¹² krajinou, o ktorú sa stará Pán, tvoj Boh, a sú na ňu ustavične upreté oči Pána, tvojho Boha, od začiatku roka až do konca.

¹³ A ak budete poslúchať moje príkazy, ktoré vám dnes ukladám, ak budete milovať Pána, svojho Boha, a slúžiť mu celým srdcom a celou dušou,

¹⁴ tak dá vašej zemi dažďa na svoj čas, včasný dážď i neskorý dážď, aby ste mohli pozbierať obilie, mušt a olej,

¹⁵ aj trávu vašich polí pre svoj dobytok, aby ste sa aj vy mali z čoho najesť dosýta.

¹⁶ Dávajte si pozor, aby vaše srdce nepoblúdilo, aby ste neodbočili a neslúžili cudzím bohom a neklaňali sa pred nimi;

¹⁷ ináč by vzbĺkol Pánov hnev proti vám, zatvoril by nebesá a dážď by vôbec nepadal, zem by nepriniesla svoje plody a vy by ste zakrátko vyhynuli z krásnej krajiny, ktorú vám dá Pán. -

¹⁸ Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenie na ruku a nech sú ako znaky medzi vašimi očami.

¹⁹ Poúčajte o nich svoje deti, aby o nich uvažovali, či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo budeš na ceste, ži budeš ležať alebo stáť.

²⁰ Napíš ich na veraje svojho domu a na svoje dvere,

²¹ aby sa zmnohonásobili tvoje dni a dni tvojich synov v krajine, ktorú vašim otcom pod prísahou prisľúbil až dovtedy, kým bude nebo nad zemou.

²² Lebo ak budete zachovávať všetky tieto príkazy, ktoré vám ja prikazujem plniť, ak budete milovať Pána, svojho Boha, a kráčať po všetkých jeho cestách a ak mu budete oddaní,

²³ Pán vyženie všetky tieto národy pred vami a vy prevezmete vlastníctvo od národov, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako vy.

²⁴ Každé miesto, na ktoré vstúpi vaša noha, bude vaše: od púšte a od Libanonu, od veľkej rieky Eufrat až po západné more budú siahať vaše hranice.

²⁵ Nik vám nebude môcť odporovať: Pán, váš Boh, rozšíri pred nimi strach a hrôzu na celú krajinu, do ktorej vstúpite, ako vám povedal.

²⁶ Hľa, dnes vám predkladám požehnanie a kliatbu:

²⁷ požehnanie, ak budete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, ktoré vám dnes ukladám,

²⁸ kliatbu, keď nebudete poslúchať príkazy Pána, svojho Boha, odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte.

²⁹ Keď ťa Pán, tvoj Boh, vovedie do krajiny, do ktorej sa uberáš, aby si ju vlastnil, požehnanie položíš na vrchu Garizim a kliatbu na vrchu Hebal.

³⁰ Ony sú na druhej strane Jordánu, za cestou, čo ide z východu do krajiny Kanaánčanov, ktorí bývajú v Arabe naproti Gilgale blízo duba Moreho.

³¹ Keďže sa chystáte prekročiť Jordán, aby ste vlastnili krajinu, ktorú vám dáva Pán, váš Boh, nuž vlastnite ju a bývajte v nej,

³² a preto zachovávajte zákony a nariadenia, ktoré vám dnes predkladám!

Žalm 94

---

¹ Bože odplaty, Pane, Bože odplaty, zjav sa.

² Povstaň, ty, ktorý súdiš zem, odplať pyšným, čo si zaslúžili.

³ Dokedy ešte hriešnici, Pane, dokedy ešte budú hriešnici jasať?

⁴ Dokedy budú rečniť a opovážlivo hovoriť a chvastať sa tí, čo páchajú zločiny?

⁵ Pane, šliapu po tvojom ľude a tvoje dedičstvo týrajú.

⁶ Vraždia vdovy a cudzincov a zabíjajú siroty.

⁷ A hovoria si: "Pán to nevidí, nevie o tom Boh Jakubov."

⁸ Pochopte to, vy, nerozumní v národe, kedy to porozumiete, hlupáci?

⁹ Že by ten, čo vsadil ucho, nepočul, alebo ten, čo oko stvoril, že by nevidel?

¹⁰ Že by netrestal ten, čo vychováva národy, čo učí ľud múdrosti?

¹¹ Pán pozná ľudské myšlienky a vie, aké sú márne.

¹² Blažený človek, ktorého ty, Pane, vzdelávaš a poúčaš o svojom zákone,

¹³ aby si mu uľavil v dňoch nešťastných, kým pre hriešnika nevykopú jamu.

¹⁴ Lebo Pán neodvrhne svoj ľud a neopustí svoje dedičstvo.

¹⁵ Súd sa zasa navráti k spravodlivosti a spravodlivosťou sa budú riadiť všetci statoční.

¹⁶ Proti ničomníkom ktože mi pomôže a kto sa ma zastane proti páchateľom zla?

¹⁷ Keby mi Pán nebol pomohol, už by som bol býval v ríši mlčania.

¹⁸ Ledva poviem: "Noha sa mi potkýna," hneď ma, Pane, podopiera tvoja dobrota.

¹⁹ A keď sa v mojom srdci kopia starosti, vzpružuje ma tvoja potecha.

²⁰ Veď či je zlučiteľný s tebou trón bezprávia, čo vysluhuje násilie, a nie zákon?

²¹ Na život spravodlivého sa vrhajú a odsudzujú krv nevinnú.

²² Mne sa však Pán stal pevnosťou a skalou útočišťa môj Boh.

²³ On im odplatí za ich neprávosť a ich vlastnou zlobou ich vyhubí,

²⁴ Vyhubí ich Pán, Boh náš.