Numeri 11

---

¹ Ľud začal volať k Pánovi, že sa mu zle vodí. Keď to Pán začul, zahorel hnevom. Vyšľahol oproti nim Pánov oheň a strávil okraj tábora.

² Tu ľud volal o pomoc k Mojžišovi. A keď Mojžiš orodoval u Pána, oheň uhasol.

³ Preto nazvali to miesto Tabera, lebo tam vzbĺkol proti nim Pánov oheň.

⁴ Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá a potom sa začali aj Izraeliti opätovne žalovať a hovorili: "Kto nám dá jesť mäso?

⁵ Rozpamätúvame sa na ryby, ktoré sme zadarmo jedávali v Egypte, na uhorky a dyne, na pór, cibuľu a cesnak.

⁶ Teraz nám ide do zahynutia. Ničoho tu niet. Okrem manny nevidia naše oči nič!"

⁷ Manna bola ako koriandrové semiačko a podobala sa bdéliu.

⁸ Ľud chodil sem-tam a zbieral ju, mlel ju na ručných mlynoch alebo ju tĺkol v mažiaroch. Potom ju varil v hrnci alebo piekol z nej osúchy. Chutilo to ako olejové koláče.

⁹ Keď za noci padala na tábor rosa, padala naň aj manna.

¹⁰ Keď Mojžiš počul nariekať ľud, rodinu za rodinou, každého pri vchode do svojho stanu - lebo sa veľmi rozhorel Pánov hnev -, Mojžišovi sa nepáčila táto vec

¹¹ a Mojžiš povedal Pánovi: "Prečo tak zle zaobchodíš so svojím služobníkom? Prečo som nenašiel milosť v tvojich očiach, že na mňa kladieš celú ťarchu starosti o všetok tento ľud?

¹² Či som ja nosil všetok tento ľud vo svojom lone? Ja som ho priniesol na svet, že odo mňa žiadaš: "Zanes ho na svojich prsiach ako dojka nosí dojča, do krajiny, ktorú si ty prisahal dať ich otcom?"

¹³ Kde vezmem mäso, aby som ho mohol dať všetkému tomuto ľudu? Nariekajú a volajú predo mnou: "Daj nám jesť mäso!"

¹⁴ Ja sám nie som schopný niesť ťarchu všetkého tohoto ľudu. Je to pre mňa priťažké.

¹⁵ Ak mieniš aj naďalej takto nakladať so mnou, tak ma radšej zabi - ak som našiel milosť v tvojich očiach -, aby som nemusel dlhšie hľadieť na svoju biedu!"

¹⁶ Tu Pán povedal Mojžišovi: "Zavolaj mi sem sedemdesiat mužov zo starších Izraela o ktorých vieš, že sú ozaj starší a že sú vedúcimi ľudu. Priveď ich ku stánku zjavenia, nech tam stoja s tebou,

¹⁷ pokým ja nezostúpim. Tam sa porozprávam s tebou a vezmem niečo z tvojho ducha, ktorý je na tebe, a položím ho na nich, aby niesli spolu s tebou ťarchu ľudu, aby si ju nemusel niesť ty sám.

¹⁸ Ľudu však prikáž: Na zajtra sa posväťte! Budete jesť mäso, lebo ste hlasno nariekali pred Pánom a hovorili ste: "Kto nám dá jesť mäso? V Egypte sme ho mali nadostač!" Teraz vám Pán dá mäso a najete sa.

¹⁹ A nebudete ho jesť iba jeden deň, ani dva, päť, desať alebo dvadsať dní,

²⁰ ale celý mesiac, že ho nebudete môcť už ani cítiť, až pokým sa vám nesprieči. Veď ste opovrhli Pánom, ktorý uprostred vás býva, a nariekali ste: "Prečo sme len vyšli z Egypta?"

²¹ Mojžiš odpovedal: "Šesťstotisíc mužov, pešiakov, má tento ľud, medzi ktorým žijem, a ty hovoríš: "Dám im mäsa, že ho budú jesť celý mesiac."

²² Či je možné zabiť pre nich toľko oviec a býkov, aby im stačilo?! Je možné vychytať pre nich všetky ryby mora, aby bolo pre nich dosť?!"

²³ Lenže Pán riekol Mojžišovi: "Je azda Pánova ruka prislabá? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní pred tebou a či nie!"

²⁴ Potom Mojžiš vyšiel von a oznámil Pánove slová ľudu. Nato vzal sedemdesiat starších z ľudu a rozostavil ich okolo stánku.

²⁵ Tu Pán zostúpil v oblaku a zhováral sa s ním. Potom vzal z jeho ducha, ktorý bol na ňom, a rozdelil ho medzi sedemdesiatich mužov. Keď na nich duch zostúpil, boli zachvátení prorockým duchom. Neskoršie sa to s nimi už nestalo.

²⁶ Dvaja mužovia z nich ostali v tábore. Jeden sa volal Eldad a druhý Medad. Aj na nich zostúpil duch: Aj oni patrili k tým zaznačeným, ale nevyšli načas. Ich zachvátil prorocký duch v tábore.

²⁷ Vtedy istý sluha utekal a oznámil to Mojžišovi: "Eldad a Medad sú zachvátení prorockým duchom v tábore!"

²⁸ Tu sa ujal slova Nunov syn Jozue, ktorý bol od svojej mladosti Mojžišovým služobníkom, a povedal: "Pane môj, Mojžiš, zakáž im to!"

²⁹ Mojžiš mu však odvetil: "Prečo sa hneváš na mňa? Kiežby všetok Pánov ľud pozostával z prorokov! Kiežby Pán zoslal na všetkých svojho ducha.

³⁰ Nato sa Mojžiš odobral so staršími Izraela späť do tábora.

³¹ Potom od Pána vyšiel vietor, ktorý priniesol od mora prepelice; a zhodil ich na tábor v okruhu na dennú cestu na všetky strany od tábora. I poletovali na dva lakte od zeme.

³² A ľud sa dal do chytania prepelíc. Celý deň a celú noc, ba aj nasledujúci deň. A ten, kto málo nachytal, mal ich desať chomerov. A porozkladali ich okolo celého tábora.

³³ Ale ešte mali mäso medzi zubami, keď vzplanul voči ľudu Pánov hnev a Pán zasiahol ľud veľmi veľkou ranou.

³⁴ Preto nazvali to miesto Kibrot-Hatava (Hroby pažravosti); tam totiž pochovali pažravý ľud.

³⁵ Od Kibrot-Hatava ľud tiahol do Haserotu a v Haserote ostali.

Deuteronómium 10

---

¹ V tom čase mi Pán prikázal: "Vykreš si dve tabule, podobné prvým, vystúp ku mne na vrch a urob si drevenú archu.

² Ja ti na tabule napíšem slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil, a uložíš ich do archy."

³ I urobil som z akáciového dreva archu a vykresal som dve kamenné tabule, podobné prvým, a vystúpil som na vrch s oboma tabuľami v rukách.

⁴ On na tabule napísal, čo bolo napísané na prvých, tých desať príkazov, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu, a potom mi ich Pán odovzdal.

⁵ Potom som opäť zostúpil z vrchu a tabule som uložil do archy, ktorú som urobil, a ony sú tam, ako mi rozkázal Pán.

⁶ Izraeliti odtiahli z Bérot Jakanitov do Mosery. Tam zomrel Áron a tam ho aj pochovali. Kňazom namiesto neho sa stal jeho syn Eleazar.

⁷ Odtiaľ prešli do Gadgady a z Gadgady do Jeteboty, kraja potokov a vôd.

⁸ V tom čase Pán oddelil kmeň Léviho, aby nosil Pánovu archu zmluvy, aby stál pred Pánom v jeho službe a aby v jeho mene žehnal, ako to robí dodnes.

⁹ Preto Léviho kmeň nedostal nijaký podiel ani vlastníctvo so svojimi bratmi, lebo Pán je jeho dedičným podielom, ako mu prisľúbil Pán, tvoj Boh.

¹⁰ Ja som však stál štyridsať dní a štyridsať nocí na vrchu ako prvý raz a Pán ma aj tentoraz vyslyšal a Pán ťa nezahubil.

¹¹ A Pán mi povedal: "Vstaň a choď pred ľudom, nech vojdú a nech zaujmú krajinu, o ktorej som prisahal ich otcom, že im ju dám." -

¹² A teraz, Izrael, čo žiada od teba Pán, tvoj Boh, ak nie to, aby si sa bál Pána, svojho Boha, aby si kráčal po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a slúžil Pánovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou,

¹³ aby si zachoval Pánove príkazy a zákony, ktoré ti ja dnes prikazujem, aby ti bolo dobre!

¹⁴ Hľa, Pánovo je nebo a nebesia nebies, zem a všetko, čo je na nej!

¹⁵ A predsa Pán našiel zaľúbenie v tvojich otcoch a prilipol k nim, a preto si vyvolil aj vás, ich potomstvo, zo všetkých národov, ako je to v tento deň.

¹⁶ Obrežte si teda predkožku svojho srdca a nezatvrdzujte si už šiju!

¹⁷ Lebo Pán, váš Boh, je Boh nad všetkými bohmi a Pán nad všetkými pánmi, Boh veľký, mocný a hrozný, ktorý neberie ohľad na osoby a dary neprijíma.

¹⁸ Vysluhuje právo sirote a vdove a miluje cudzinca; dáva mu jedlo a odev.

¹⁹ Aj vy majte radi cudzinca, lebo aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine!

²⁰ Pána, svojho Boha, sa budeš báť a jemu budeš slúžiť, k nemu sa budeš vinúť a v jeho mene budeš prisahať!

²¹ On je tvoja chvála, on je tvoj Boh, ktorý kvôli tebe urobil tie veľké a hrozné veci, ktoré si videl na vlastné oči.

²² Sedemdesiat duší ich bolo, keď zostúpili tvoji otcovia do Egypta, a teraz ťa Pán, tvoj Boh, rozmnožil ako hviezdy na nebi.

Žalm 33

---

¹ Plesajte, spravodliví, v Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály.

² Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej lutne.

³ Spievajte mu novú pieseň, nadšene mu hrajte a volajte na slávu.

⁴ Lebo Pánovo slovo je pravdivé a verné všetko jeho konanie.

⁵ Miluje spravodlivosť a právo; milosti Pánovej plná je zem.

⁶ Pánovým slovom povstali nebesia a dychom jeho úst všetky ich voje.

⁷ Ako do vreca hromadí morské vody, ako do nádrží zlieva oceány.

⁸ Celá zem nech má bázeň pred Pánom, pred jeho tvárou nech sa chvejú všetci obyvatelia sveta.

⁹ Lebo on riekol a stalo sa, on rozkázal a všetko bolo stvorené.

¹⁰ Pán marí úmysly pohanov, navnivoč privádza myšlienky národov.

¹¹ Ale Pánov úmysel trvá naveky, myšlienky jeho srdca z pokolenia na pokolenie.

¹² Blažený národ, ktorého Bohom je Pán, blažený ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo.

¹³ Pán hľadí z neba a vidí všetkých ľudí.

¹⁴ Pozerá z miesta, kde prebýva, na všetkých obyvateľov zeme,

¹⁵ on, čo každému osve utvoril srdce a chápe všetky ich skutky.

¹⁶ Neochráni kráľa vojsko početné ani obra jeho sila mohutná.

¹⁷ Kôň nepomôže k víťazstvu, nezachráni, aj keď silou oplýva.

¹⁸ Hľa, oko Pánovo bdie nad tými, čo sa ho boja, nad tými, čo v jeho milosrdenstvo dúfajú,

¹⁹ aby ich zachránil pred smrťou a v čase hladu nakŕmil.

²⁰ Naša duša očakáva Pána, on je naša pomoc a ochrana.

²¹ V ňom sa naše srdce raduje a v jeho sväté meno máme dôveru.

²² Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami, ako dúfame v teba.