Numeri 10

---

¹ Pán hovoril Mojžišovi:

² "Urob si dve strieborné trúbky! Vyhotov ich kované! Budú ti na zvolávanie pospolitosti a na znamenie, kedy sa pohnúť s táborom.

³ Keď sa na ne zatrúbi, zhromaždí sa všetok ľud k tebe pri vchode stánku zjavenia;

⁴ keď sa zatrúbi na ne len raz, dostavia sa k tebe kniežatá, pohlavári Izraelových tisícov,

⁵ keď sa zatrúbi trhano, dajú sa na pochod tí, čo táboria na východe,

⁶ keď sa trhano zatrúbi druhý raz, dajú sa na pochod tí, čo táboria na juhu. Takisto trhano sa zatrúbi na znak, že sa majú dať na pochod aj ostatní.

⁷ Keď sa bude zvolávať pospolitosť, bude sa tiež trúbiť, ale nie trhano.

⁸ Na trúbkach budú trúbiť Áronovi synovia, kňazi. Toto nech je pre vás večne platným predpisom pre všetky pokolenia!

⁹ A keď budete už vo svojej krajine tiahnuť do boja proti nepriateľovi, ktorý vás bude utláčať, zatrúbite na týchto trúbkach trhano. Vtedy si Pán, váš Boh, spomenie na vás a vy nájdete ochranu pred svojím nepriateľom.

¹⁰ Na trúbkach budete trúbievať aj v dňoch svojej radosti, na sviatky a na novmesiace pri svojich celostných žertvách a pokojných obetách. Ony vás pripomenú vášmu Bohu. Ja, Pán, som váš Boh!" Cesta od Sinaja do Kádeša ,

¹¹ V druhom roku, v druhom mesiaci, na dvadsiaty deň mesiaca sa oblak zdvihol z príbytku zákona.

¹² Izraeliti sa dali na pochod a po skupinách tiahli z púšte Sinaj, až sa oblak zniesol dolu na púšti Fáran.

¹³ To bolo prvý raz, čo sa pohli na Pánov rozkaz, ktorý im dal prostredníctvom Mojžiša.

¹⁴ Prvá sa pohla zástava tábora Júdových synov, voj za vojom, a na čele ich vojov bol Aminadabov syn Nahason.

¹⁵ Voj kmeňa Isacharových synov viedol Suarov syn Natanael

¹⁶ a voj kmeňa Zabulonových synov viedol Helonov syn Eliab.

¹⁷ Keď sa rozobral stánok, pohli sa Gersonovci a Merarovci, ktorí nosili stánok.

¹⁸ Potom sa dala na pochod zástava Rubenovho tábora, voj za vojom; a na čele ich vojov bol Sedeurov syn Elisur.

¹⁹ Voj kmeňa Simeonových synov viedol Surišadaiho syn Salamiel

²⁰ a voj kmeňa Gadových synov viedol Duelov syn Eliasaf.

²¹ Nato sa pohli Kaátovci, ktorí nosili svätyňu.

²² Potom sa pohla zástava tábora Efraimových synov, voj za vojom. Na čele jeho vojov bol Amiudov syn Elisama.

²³ Voj kmeňa Manassesových synov viedol zasa Fadasurov syn Gamaliel

²⁴ a voj kmeňa Benjamínových synov viedol Gedeonov syn Abidan.

²⁵ Napokon sa dala na pochod zástava tábora Danových synov, voj za vojom zakľučovali celý tábor a na čele jeho vojov bol Amišadaiho syn Ahiezer.

²⁶ Voj kmeňa Aserových synov viedol Ochranov syn Fegiel

²⁷ a voj kmeňa Neftaliho synov viedol Enanov syn Ahira.

²⁸ Toto bolo poradie za pochodu, pri ktorom Izraeliti tiahli voj za vojom.

²⁹ Mojžiš povedal svojmu švagrovi, Raguelovmu synovi, Madiánčanovi Hobabovi: "Ideme na miesto, o ktorom Pán povedal: "Dám ho vám!" Poď s nami! Odvďačíme sa ti. Veď Pán prisľúbil Izraelovi mnoho dobrého!"

³⁰ On mu však odvetil: "Ja nepôjdem, vrátim sa do svojej krajiny k svojmu príbuzenstvu."

³¹ Tu mu Mojžiš povedal: "Neopúšťaj nás! Veď ty poznáš miesta, kde by sme mohli na púšti táboriť, budeš naším sprievodcom.

³² Ak pôjdeš s nami, dáme ti čiastku z dobra, ktoré nám uštedrí Pán!"

³³ A tak tiahli od Pánovho vrchu tri dni cesty. Archa zmluvy išla tri dni cesty pred nimi, aby vyhľadala pre nich táborisko.

³⁴ Keď sa pohli, cez deň bol nad nimi Pánov oblak,

³⁵ a keď sa pohýnala archa, Mojžiš hovorieval: "Vstaň, Pane, nech sa rozpŕchnu tvoji nepriatelia a nech sa dajú na útek pred tebou tí, čo ťa nenávidia!"

³⁶ Keď sa zastavovala, vravieval: "Vráť sa, Pane, k množstvu Izraelovho vojska!"

Deuteronómium 9

---

¹ Počuj, Izrael! Zakrátko prejdeš Jordán, aby si si podrobil národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako ty: (aby si dobyl) veľké mestá, opevnené až do neba,

² aj mocný, urastený ľud Enakitov, ktorých poznáš a o ktorých si počul: "Kto môže obstáť pred Enakitmi?"

³ Preto dnes vedz, že Pán pôjde pred tebou ako spaľujúci oheň, on ich porazí, on ich pred tebou poníži a ty ich vyženieš a zničíš, ako ti prisľúbil Pán.

⁴ Keď ich však Pán, tvoj Boh, vyženie, nehovor si v srdci: "Keďže som bol spravodlivý, Pán ma priviedol sem, aby som ovládol túto krajinu," lebo tieto národy boli zničené pre svoju bezbožnosť.

⁵ Nie pre svoju spravodlivosť a pre priamosť svojho srdca prichádzaš, aby si prevzal do vlastníctva ich krajinu; ale preto, že tieto národy sú bezbožné, Pán, tvoj Boh, ich vyženie pred tebou a tiež preto, aby sa splnilo, čo Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.

⁶ Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije. -

⁷ Pamätaj a nezabúdaj na to, ako si rozhneval Pána, svojho Boha, na púšti; odo dňa, keď ste vyšli z egyptskej krajiny, až kým ste neprišli sem, priečili ste sa Pánovi.

⁸ Aj na Horebe ste rozhnevali Pána a on vás nahnevaný chcel vyhubiť;

⁹ vtedy, keď som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami Pán uzavrel, a keď som štyridsať dní a štyridsať nocí ostal na vrchu bez toho, žeby som bol jedol chlieb a pil vodu.

¹⁰ Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám Pá povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu.

¹¹ Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Pán dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy,

¹² a povedal mi: "Vstaň, zostúp rýchlo dolu, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z Egypta, zle robí! Veľmi rýchlo opustili cestu, ktorú som im určil, a zrobili si liatu modlu!"

¹³ A Pán mi ešte povedal: "Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!

¹⁴ Nechaj ma, ja ich vyničím a vytriem ich mená spod neba, teba však urobím veľkým národom, mocnejším, ako je tento."

¹⁵ Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu, zatiaľ čo vrch blčal ohňom, a dve tabule som mal v rukách.

¹⁶ A tu som videl, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu: urobili ste si liate teľa, rýchlo ste opustili cestu, ktorú vám vyznačil Pán.

¹⁷ I schytil som dve tabule, odhodil som ich z rúk a roztrieskal som ich pred vašimi očami.

¹⁸ Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí bez toho, že by som bol jedol chlieb a pil vodu, za všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste robili, čo je ohavné v Pánových očiach, a keď ste ho hnevali.

¹⁹ Zľakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že vás chcel vyhubiť; ale Pán ma vypočul aj tento raz.

²⁰ Aj na Árona sa Pán rozhneval a tiež ho chcel zahubiť, ale prosil som vtedy aj za Árona.

²¹ A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili, teľa som zobral, spálil, roztrieskal som ho na kúsky tak, že ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, čo steká z vrchu.

²² Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydráždili Pána do hnevu.

²³ A keď vás Pán od Kadešbarny poslal so slovami: "Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal," protivili ste sa rozkazu Pána, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste ho.

²⁴ Boli ste vždy odbojní, čo vás poznám!

²⁵ Aj vtedy som sa vrhol pred Pána a štyridsať dní a štyridsať nocí som tam ležal, lebo Pán sa vyhrážal, že vás zahubí;

²⁶ ale ja som prosil Pána a vravel som: "Pane, môj Pane, nevyhub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si svojou mocou vyslobodil a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta.

²⁷ Pamätaj na svojho služobníka Abraháma, Izáka a Jakuba! Nepozeraj na zaťatosť tohoto ľudu, na ich bezbožnosť a ich hriech!

²⁸ Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: "Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich; preto ich vyviedol na púšť, aby ich usmrtil.

²⁹ Veď oni sú tvoj ľud a tvoje vlastníctvo, ktoré si vyviedol svojou mohutnou silou a vystretým ramenom!"

Žalm 10

---

¹ Pane, prečo si tak ďaleko? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?

² Bezbožný vo svojej pýche sužuje bedára; nech sa chytí do nástrah, čo sám zosnoval.

³ Veď hriešnik sa chvastá svojou náruživosťou a lakomec sa vychvaľuje.

⁴ Hriešnik pohŕda Pánom a namyslene hovorí: "Boh nezasahuje; Boha niet."

⁵ Také sú všetky jeho myšlienky a jeho cesty sú vždy úspešné. Ďaleko je od myšlienky na tvoj súd a všetkých svojich odporcov nemá za nič.

⁶ V srdci si takto hovorí: "Mnou nič nepohne, ani mňa, ani moje pokolenie nezastihne nešťastie."

⁷ Jeho ústa sú plné luhania, klamu a podvodu; pod jeho jazykom zločin a násilie.

⁸ Sedí na postriežke blízko osád, nevinného zákerne zabíja.

⁹ Očami sliedi za chudákom; ako lev v húštine číha v úkryte. Číha, chce schvátiť bedára; chytá ho a hádže naňho sieť.

¹⁰ Prikrčí sa a vyrúti, i hynú chudáci v jeho násilných pazúroch.

¹¹ V duchu si ešte hovorí: "Boh zabudol, odvrátil svoju tvár, vôbec sa nedíva."

¹² Povstaň, Pane, Bože, zdvihni svoju ruku, nezabúdaj na úbohých.

¹³ Ako môže bezbožník Bohom pohŕdať? Ako si môže v duchu hovoriť: "Boh nezasiahne!"?

¹⁴ Ty vidíš, veď ty hľadíš na útrapy a žiaľ a berieš ich do svojich rúk. Na teba sa chudák spolieha a sirote pomáhaš.

¹⁵ Rozmliažď rameno hriešnika a zločinca; budeš hľadať jeho hriech, a už ho nenájdeš.

¹⁶ Pán je kráľom navždy, na veky vekov. Pohania vymizli z jeho krajiny,

¹⁷ Pane, ty vyslýchaš túžbu úbožiakov, vzpružuješ im srdce, ucho si k nim nakláňaš.

¹⁸ Zastaň sa práva siroty a utláčaného, aby už nikdy nenaháňal hrôzu človek stvorený zo zeme.