Genezis 12 – 13

---

¹ Tu Pán povedal Abramovi: "Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem.

² Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním.

³ Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!"

⁴ A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu.

⁵ Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán.

⁶ Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania.

⁷ Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: "Túto krajinu dám tvojmu potomstvu." On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.

⁸ Odtiaľ odišiel k vrchu východne od Betelu a tam rozložil svoj stan. Na západ mal Betel, na východ Haj. Aj tam postavil Pánovi oltár a vzýval meno Pánovo.

⁹ Potom sa Abram vybral ďalej a tiahol k Negebu.

¹⁰ Keď nastal v krajine hlad, Abram odišiel do Egypta, aby tam začas pobudol, lebo v krajine sa hlad rozmáhal.

¹¹ Keď sa blížil k Egyptu, povedal svojej žene Sarai: "Naisto viem, že si pekná žena

¹² a keď ťa uvidia Egypťania, povedia si: "To je jeho žena." Mňa zabijú a teba nechajú žiť.

¹³ Hovor teda, že si moja sestra, aby sa mi popri tebe dobre viedlo a aby som tvojou zásluhou ostal nažive."

¹⁴ A keď Abram prišiel do Egypta, Egypťania videli, že je to veľmi pekná žena.

¹⁵ A keď ju videli faraónovi dvorania, chválili ju pred faraónom a ženu odviedli do faraónovho domu.

¹⁶ S Abramom však kvôli nej dobre zaobchádzal; mal ovce, dobytok, osly, otrokov a otrokyne, oslice a ťavy.

¹⁷ Pán však bil faraóna ťažkými ranami, aj jeho dom, pre Abramovu ženu Sarai.

¹⁸ Tu si faraón zavolal Abrama a povedal mu: "Čo si mi to urobil?! Prečo si mi nepovedal, že je ona tvoja žena?

¹⁹ Prečo si hovoril: "Ona je moja sestra," a tak som si ju vzal za ženu? Teraz teda, tu máš svoju ženu, vezmi si ju a choď!"

²⁰ Potom faraón vydal o ňom rozkaz mužstvu, aby ho vyprevadili aj s jeho ženou i so všetkým, čo mal.

¹ Abram teda tiahol aj so svojou ženou a so všetkým, čo mal, a Lot s ním, naspäť do Negebu.

² Abram mal množstvo stád, striebra a zlata.

³ A došiel na svoje stanovisko z juhu až k Betelu, na miesto, kde predtým rozložil svoj stan medzi Betelom a Hajom,

⁴ na miesto oltára, ktorý tam predtým postavil, kde Abram vzýval meno Pánovo.

⁵ Lenže aj Lot, ktorý bol s Abramom, mal ovce dobytok a stany

⁶ a krajina im nestačila na spoločné bývanie, lebo ich majetok bol veľký; a tak nemohli zostať spolu.

⁷ Medzi pastiermi Abramových stád a medzi pastiermi Lotových stád povstala zvada. A v krajine vtedy bývali Kanaánčania a Ferezejci.

⁸ Preto povedal Abram Lotovi: "Nech nie sú rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi pastiermi a tvojimi pastiermi; sme predsa bratia!

⁹ Či nie je pred tebou celá krajina?! Preto sa, prosím, odlúč odo mňa! Ak ty pôjdeš naľavo, ja pôjdem napravo, ak ty napravo, ja pôjdem naľavo!"

¹⁰ Tu zdvihol Lot oči a videl, že celé okolie Jordánu až po Segor to bolo predtým, ako Pán zničil Sodomu a Gomoru je zavlažované ako Pánov raj, ako egyptská krajina.

¹¹ Preto si Lot vybral celú krajinu okolo Jordánu a odtiahol na východ. Takto sa bratia oddelili jeden od druhého.

¹² Abram býval v krajine Kanaán, Lot sa zdržoval v mestách okolo Jordánu a utáboril sa aj v Sodome.

¹³ Ale Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Pánovi.

¹⁴ Keď sa Lot od neho odlúčil, Pán povedal Abramovi: "Zdvihni oči a z miesta, na ktorom si, hľaď na sever a na juh, na východ i na západ,

¹⁵ lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky.

¹⁶ Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto dokáže spočítať prach na zemi, bude môcť spočítať aj tvoje potomstvo.

¹⁷ Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke i po šírke, lebo ju dám tebe!"

¹⁸ Abram vzal svoj stan a šiel a osadil sa pri terebintoch Mamreho, čo sú v Hebrone, a postavil tam Pánovi oltár.

Jób 1 – 2

---

¹ V krajine Hus žil istý muž, menom Jób. Bol to muž dokonalý a statočný, bál sa Pána a chránil sa zlého.

² (Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.)

³ V jeho stádach bolo sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov rožného statku a päťsto oslíc. Aj čeľade mal veľmi mnoho. Bol to muž, ktorý vynikal nad všetkých synov Východu.

⁴ Jeho synovia často robili hostiny, každý v určitý deň vo svojom dome, a pozývali aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili.

⁵ No len čo uplynuli dni hodov, Jób si ich dal zavolať a obradne ich očisťoval. Vstal včasráno a podľa ich celkového počtu prinášal zápalné obety. Lebo Jób hovorieval: "Možno, že moji synovia zhrešili. Možno, že vo svojom srdci urazili Boha." A tak to Jób robil neprestajne.

⁶ Tu v ktorýsi deň prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan.

⁷ Pán povedal satanovi: "Skadiaľ prichádzaš?" Satan odpovedal: "Chodil som krížom-krážom po zemi."

⁸ Pán povedal satanovi: "A všimol si si môjho služobníka Jóba? Niet mu rovného na zemi. Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého."

⁹ Satan odpovedal Pánovi: "Vari sa Jób zadarmo bojí Boha?!

¹⁰ A neurobil si ty sám akoby ohradu okolo neho, okolo jeho domu a okolo všetkého jeho imania?! Požehnávaš prácu jeho rúk a jeho čriedy zaplavili šíry kraj.

¹¹ Ale vztiahni ruku a zasiahni všetko jeho imanie, či ti nebude kliať do očí!"

¹² Tu Pán povedal satanovi: "Hľa, všetko, čo má, je v tvojich rukách, iba jeho samého sa nedotkni!" A satan sa vzdialil spred Pánovej tváre.

¹³ Tak v ktorýsi deň jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata.

¹⁴ Tu prišiel k Jóbovi posol a zvestoval: "Kým záprahmi orali a oslice sa pásli vedľa, vpadli Sabejci, ulúpili ich a paholkov pobili ostrím meča.

¹⁵ Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."

¹⁶ On ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: "Pánov oheň padol z neba, spálil ovce i valachov a pohltil ich. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."

¹⁷ Aj on ešte hovoril a už prichádzal iný a zvestoval: "Chaldejci sa prihrnuli v troch tlupách, prepadli ťavy, ulúpili ich a pastierov pobili ostrím meča. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."

¹⁸ Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal iný a zvestoval: "Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata.

¹⁹ A hľa od púšte sa strhla veľká víchrica, oprela sa o štyri uhly domu, takže sa zrútil na deti a zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to oznámil."

²⁰ Tu Jób vstal, roztrhol si odev, oholil si hlavu, padol na zem, klaňal sa

²¹ a povedal: "Nahý som vyšiel z lona svojej matky a nahý sa ta vrátim. Pán dal, Pán vzal, nech je Pánovo meno zvelebené!"

²² V tomto všetkom Jób nezhrešil a nevyriekol proti Bohu nič neprístojné.

¹ Tu v ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána.

² A Pán povedal satanovi: "Skadiaľ prichádzaš?" Satan odpovedal Pánovi: "Chodil som krížom-krážom po zemi."

³ Pán povedal satanovi: "A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!"

⁴ Satan odpovedal Pánovi: "Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život!

⁵ Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!"

⁶ Tu Pán povedal satanovi: "Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!"

⁷ Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy.

⁸ Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko.

⁹ Jeho žena mu povedala: "Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!"

¹⁰ On jej však povedal: "Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?" V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami. Časť prvá Jóbove rozhovory s troma priateľmi

¹¹ Keď traja Jóbovi priatelia počuli o všetkom nešťastí ktoré ho postihlo, prišli každý zo svojho kraja: Elifaz z Temanu, Bildad zo Šuachu a Sofar z Naamatu. Uzhovorili sa, že mu pôjdu prejaviť sústrasť a potešiť ho.

¹² Už zďaleka ho videli, ale nepoznali ho. I zaplakali hlasno, roztrhli si odev a zvysoka si trúsili prach na hlavy.

¹³ Sadli si k nemu na zem, ale sedem dní a sedem nocí mu nik nepovedal ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je nesmierna.

Príslovia 1,1 – 7

---

¹ Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského.

² (Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné,

³ (Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť,

⁴ dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel.

⁵ Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť

⁶ v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek.

⁷ Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.