Numeri 5

---

¹ Pán hovoril Mojžišovi:

² "Prikáž Izraelitom odstrániť z tábora všetkých, čo trpia na malomocenstvo alebo na výtok semena, alebo čo sa poškvrnili nejakou mŕtvolou.

³ Ako muža tak aj ženu vykáž z tábora, aby nepoškvrnili tábor, lebo ja bývam uprostred vás!"

⁴ lzraeliti urobili tak a odstránili ich z tábora. Izraeliti urobili tak, ako Pán nariadil Mojžišovi.

⁵ Pán hovoril Mojžišovi:

⁶ "Povedz lzraelitom: Ak sa niektorý muž alebo žena dopustí hriechu voči blížnemu, pričom sa spreneverí Pánovi a tak uvalí na seba previnenie,

⁷ nech prizná svoj hriech, ktorého sa dopustil, spreneveru nahradí v plnej cene, pridá k tomu pätinu a dá tomu, voči komu sa previnil.

⁸ No ak ten nemá nijakého príbuzného, ktorému by bolo možno spreneverené vrátiť, tak spreneverené pripadne Pánovi pre kňaza, okrem barana za hriech, ktorým sa mu získa zmierenie.

⁹ Každá podávacia obeta zo všetkých posvätných darov Izraelitov, ktoré prinesú, bude patriť kňazovi.

¹⁰ Jemu budú patriť posvätné dary od kohokoľvek. Čokoľvek sa odovzdá kňazovi, bude patriť jemu!"

¹¹ Pán povedal Mojžišovi:

¹² "Hovor Izraelitom a povedz im: Keby sa niektorému mužovi previnila žena a bola by mu neverná,

¹³ keby s ňou iný obcoval, jej muž by však o tom nevedel, lebo sa poškvrnila v tajnosti, takže nemôže proti nej vystúpiť nijaký svedok, nik ju neprichytil

¹⁴ a zmocnil by sa ho duch žiarlivosti a žiarlil by na svoju ženu, že sa poškvrnila, alebo ak by ho pochytil duch žiarlivosti a bol by žiarlivý na svoju ženu, aj keď sa nepoškvrnila,

¹⁵ tak nech muž privedie svoju ženu ku kňazovi a s ňou nech prinesie aj obetný dar, desatinu efy jačmennej múky, olej na ňu nenaleje, ani nepridá kadidlo, lebo je to obeta žiarlivosti, obeta prezradenia pripomínajúca hriech.

¹⁶ Kňaz ju privedie a postaví pred Pána.

¹⁷ Potom kňaz naberie do hlinenej nádoby posvätnej vody a kňaz vezme trochu prachu z podlahy stánku a nasype ho do vody.

¹⁸ Kňaz postaví ženu pred Pána, rozpustí jej vlasy na hlave a do rúk jej vloží obetu prezradenia, čiže obetu žiarlivosti. Voda kliatby a trpkosti bude v kňazovej ruke.

¹⁹ Tu kňaz zaprisahá ženu a povie jej: "Ak s tebou neobcoval nik cudzí a ak si sa neprevinila a nepoškvrnila odvtedy, čo si sa vydala za svojho muža, tak ti táto voda kliatby a trpkosti neuškodí;

²⁰ ak si sa však previnila, odkedy si vydatá za svojho muža, ak si sa poškvrnila tým, že s tebou niekto obcoval okrem tvojho muža,"

²¹ - teraz kňaz zaprisahá ženu zariekaním a kliatbou a kňaz povie žene: "Nech ťa Pán urobí výstrahou podľa kliatby a zariekania uprostred tvojho ľudu, nech Pán dá ochromieť tvojim bedrám a napuchnúť tvojmu lonu.

²² Táto voda kliatby nech vojde do tvojich vnútorností, aby napuchlo tvoje lono a aby tvoje bedrá ochromeli." Žena odpovie: "Nech sa stane, nech sa stane!"

²³ Potom kňaz napíše túto kliatbu na lístok a zmyje ho vo vode horkosti.

²⁴ A potom dá vodu kliatby a horkosti žene vypiť, aby voda kliatby a horkosti do nej vnikla ako trpká bolesť.

²⁵ Potom kňaz vezme zo ženiných rúk obetu žiarlivosti, podá ju ako potravinovú obetu pred Pánom a položí ju na oltár.

²⁶ Z potravinovej obety kňaz vezme plnú hrsť a spáli to na oltári. Nato dá žene vypiť vodu.

²⁷ Keď jej dá vypiť vodu, potom, ak sa poškvrnila a bola neverná svojmu mužovi, voda do nej vnikne ako trpká bolesť, lono jej napuchne a bedrá jej ochromejú, a tak bude žena prekliata na výstrahu uprostred svojho ľudu.

²⁸ Ak sa však žena nepoškvrnila, ak je nevinná, nestane sa jej nič a bude ďalej rodiť deti.

²⁹ Toto je zákon o žiarlivosti. Ak sa teda niektorá žena previní odvtedy, čo je vydatá za svojho muža, a ak sa poškvrní,

³⁰ alebo ak niektorého muža pochytí duch žiarlivosti a bude žiarliť na svoju ženu, nech postaví ženu pred Pána a kňaz s ňou urobí celkom podľa tohoto zákona.

³¹ Manžel bude bez viny, žena si však odpyká svoj hriech."

Deuteronómium 5

---

¹ Mojžiš zvolal všetkých Izraelitov a hovoril im: "Počuj, Izrael, príkazy a ustanovenia, ktoré dnes oznamujem vašim ušiam! Naučte sa ich a dávajte pozor, aby ste ich plnili.

² Pán, náš Boh, uzavrel s nami na Horebe zmluvu.

³ Túto zmluvu neuzavrel s našimi otcami, lež s nami, čo tu dnes živí stojíme.

⁴ Z tváre do tváre k vám Pán hovoril z ohňa na vrchu. -

⁵ Ja som vtedy stál medzi Pánom a vami, aby som zvestoval jeho reč, lebo vy ste sa báli ohňa a neopovážili ste sa vystúpiť na vrch. - Hovoril: -

⁶ "Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej krajiny, z domu otroctva.

⁷ Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!

⁸ Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dolu na zemi alebo vo vode pod zemou!

⁹ Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať, lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosť otcov na synoch až do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia,

¹⁰ ale zmilúvam sa až nad tisícimi u tých, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.

¹¹ Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo, lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.

¹² Zachovávaj sobotňajší deň, aby si ho zasvätil, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh.

¹³ Šesť dní budeš pracovať a robiť každú svoju prácu,

¹⁴ ale siedmy deň je sobota, (to jest odpočinok) pre Pána, tvojho Boha; vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani slúžka, ani tvoj vôl, ani osol, ani nijaký tvoj dobytok, ba ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach, aby tvoj sluha a tvoja slúžka mali podobný odpočinok ako ty.

¹⁵ Pamätaj, že si bol otrokom v egyptskej krajine a že ťa Pán, tvoj Boh vyviedol odtiaľ mocnou pravicou a zdvihnutým ramenom: preto ti Pán, tvoj Boh, prikázal zachovávať sobotňajší deň.

¹⁶ Cti svojho otca a svoju matku, ako ti prikázal Pán, tvoj Boh, aby dni tvojho života dlho trvali a aby sa ti darilo na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!

¹⁷ Nezabiješ!

¹⁸ Nescudzoložíš!

¹⁹ Nepokradneš!

²⁰ Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!

²¹ Nepožiadaš manželku svojho blížneho! Nepožiadaš dom svojho blížneho ani jeho pole, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!" -

²² Tieto slová hovoril Pán celej vašej pospolitosti mohutným hlasom na vrchu sprostred ohňa, z mraku a z temnoty - a nepridal nič. Potom ich napísal na dve kamenné tabule a dal ich mne.

²³ A vy, keď ste počuli hlas sprostred tmy a z vrchu blčiaceho ohňom, pristúpili ste, všetci hlavnejší a starší vašich kmeňov, ku mne

²⁴ a povedali ste: "Hľa, Pán, náš Boh, nám ukázal celú svoju slávu a veľkosť a počuli sme jeho hlas z ohňa; dnes sme videli, že Pán hovoril s človekom a (ten) ostal nažive.

²⁵ Teraz však prečo by sme mali zomrieť? Veď by nás tento veľký oheň strávil. Lebo keby sme ešte ďalej počúvali hlas Pána, svojho Boha, zomreli by sme.

²⁶ Veď aký by to bol človek, ktorý by počul hlas živého Boha sprostred ohňa a ostal by nažive?

²⁷ Iba ty sám sa priblíž a vypočuj všetko, čo nám bude hovoriť Pán náš Boh; a všetko, čo ti bude hovoriť Pán, náš Boh, ty nám oznámiš a my to vypočujeme a spravíme."

²⁸ Pán počul vaše reči, čo ste mi hovorili, a povedal mi: "Počul som slová tohoto ľudu, ktoré ti povedali. Čo vraveli, dobre hovorili.

²⁹ Kiežby tak zmýšľali, aby sa ma báli a zachovávali všetky moje rozkazy v každý čas, aby sa dobre viedlo im aj ich deťom naveky!

³⁰ Choď a povedz im: Vráťte sa do svojich stanov!

³¹ Ty však ostaň tu so mnou a oznámim ti všetky príkazy, rozkazy a nariadenia, ktoré ich naučíš, aby ich plnili v krajine, ktorú im dám do vlastníctva."

³² Nuž zachovávajte a robte, ako vám prikázal Pán, váš Boh; neodchyľujte sa ani napravo, ani naľavo!

³³ Kráčajte po takej ceste, akú vám vyznačil Pán, váš Boh, aby ste mohli žiť a aby vám bolo dobre, aby sa predĺžili vaše dni v krajine, ktorú budete vlastniť.

Žalm 90

---

¹ Modlitba Mojžiša, Božieho muža. Pane, stal si sa nám útočišťom z pokolenia na pokolenie.

² Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, ty, Bože, si od vekov až naveky.

³ Človeka vraciaš do prachu a hovoríš: "Vráťte sa, synovia človeka!"

⁴ Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, a ako jedna nočná stráž.

⁵ Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;

⁶ sú ako bylina v rozpuku: ráno kvitne a rastie, večer vädne a usychá.

⁷ Hynieme vskutku pre tvoj hnev a desí nás tvoje rozhorčenie.

⁸ Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

⁹ V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni a naše roky plynú ako vzdych.

¹⁰ Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame.

¹¹ Kto pozná silu tvojho hnevu a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

¹² A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.

¹³ Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

¹⁴ Hneď zrána nás naplň svojou milosťou a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

¹⁵ Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, za roky, keď sme okusovali nešťastie.

¹⁶ Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom a ich deťom tvoja nádhera.

¹⁷ Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!