Biblia za rok - 49. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 49. deň: Exodus 35 – 36, Levitikus 25, Žalm 81
Exodus 35 – 36
1 Potom Mojžiš zhromaždil celú izraelskú pospolitosť a povedal im: "Toto je to, čo Pán prikazuje robiť:
2 Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň však budete mať svätú sobotu, úplný odpočinok pre Pána. Každý, kto bude v ten deň konať nejakú prácu, musí zomrieť.
3 V sobotňajší deň nesmiete klásť oheň v nijakej domácnosti!"
4 Ďalej hovoril Mojžiš celej izraelskej pospolitosti: "Toto je to, čo prikazuje Pán:
5 Dajte zo svojho imania dary pre Pána! Každý, koho na to nabáda srdce, nech prinesie dar pre Pána: zlato, striebro a meď,
6 belasý a červený purpur, karmazín, plátno a koziu srsť,
7 na červeno farbené ovčie kože, tachášove kože a akáciové drevo,
8 olej do lámp, látku na olej svätenia a na voňavé kadidlo,
9 ónyxové kamene a iné drahokamy na ozdobu efódu a náprsníka!
10 A nech prídu všetci, čo sa rozumejú umeniu medzi vami, a nech vyhotovia všetko, čo Pán nariadil:
11 stánok, jeho prikrývku a pokrývku, jeho krúžky, dosky, závory, stĺpy a podstavce,
12 archu a jej tyče, zľutovnicu a oddeľujúcu oponu,
13 stôl, jeho tyče a jeho náradie s predkladnými chlebmi,
14 svietnik, svetlá a ich príslušenstvo, lampy a olej na svietenie,
15 kadidlový oltár a jeho tyče, olej na svätenie a príjemne voňajúce kadidlo, záclonu na vchod do svätyne,
16 oltár na zápalné obety a medené mriežky na ňom, jeho tyče a všetko jeho príslušenstvo, umývadlo a jeho podstavec,
17 plachty na nádvorie, jeho stĺpy a jeho podstavce a záclonu na nádvorie,
18 kolíky na príbytok a kolíky na nádvorie ako aj ich povrázky,
19 slávnostné rúcha pre službu vo svätyni, posvätné rúcho pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov na kňazskú službu."
20 Tu celá izraelská pospolitosť odišla.
21 Potom však prišiel každý, koho nabádalo srdce, a každý, koho nútila na to myseľ, a priniesli dar pre Pána na zhotovenie, stánku zjavenia, na všetku jeho službu v ňom a na posvätné rúcha.
22 Prišli mužovia i ženy, každý, koho na to nabádalo srdce, a priniesli spony, ušné krúžky, prstene, náhrdelníky, najrozličnejšie zlaté ozdoby; a každý, kto chcel dať svoj zásvätný dar Pánovi, doniesol ho.
23 Každý, kto mal belasý a červený purpur, karmazín, niťové plátno, koziu srsť, na červeno farbené ovčie kože a tachášové kože, priniesol to.
24 Každý, kto chcel dať dar zo striebra a zlata, priniesol dar pre Pána a každý, kto mal akáciové drevo, priniesol ho na zhotovenie všetkého toho, čo bolo treba vyhotoviť.
25 Aj všetky zručné ženy priadli ručne a doniesli priadzu na belasý a červený purpur, na karmazín a na niťové plátno.
26 A všetky ženy, ktoré sa cítili na to, priadli koziu srsť.
27 Kniežatá zasa podonášali ónyxové kamene a iné drahokamy na ozdobu efódu a náprsníka,
28 ako i voňavé látky a olej do lámp, na olej svätenia a na príjemne voňajúce kadidlo.
29 Všetci mužovia a ženy, ktorých nutkalo srdce dať dar na všetky tieto práce, ktoré Pán nariadil prostredníctvom Mojžiša, oni, Izraeliti, to priniesli ako dobrovoľné dary pre Pána.
30 Potom Mojžiš hovoril Izraelitom: "Hľaďte, Pán po mene povolal Beseléla, syna Uriho, syna Hurovho, z Júdovho kmeňa,
31 a naplnil ho Božím duchom, zmyslom pre umenie, dôvtipom, vedomosťou a zručnosťou na každú prácu,
32 aby vypracoval plány a uskutočnil ich v zlate, striebre a medi,
33 aby zručne rezal kamene na osadzovanie, spracúval drevo a konal všetky umelecké práce.
34 Dal mu však aj vlohy poučovať iných, jemu a Achisamechovmu synovi Óliabovi z Danovho kmeňa.
35 Naplnil ich zmyslom pre umenie, aby vykonali každú prácu: remeselnícku, tkáčsku a umeleckú z belasého a červeného purpuru, z karmazínu i z niťového plátna, akú robí jednoduchý tkáč. Oni sú určení riadiť celú prácu a zhotovovať plány.
1 Nech teda pracujú Beselél, Óliab a všetci mužovia, ktorí sa rozumejú umeniu, ktorým Pán dal zmysel pre umenie a dôvtip, takže vedia previesť všetky potrebné práce pre svätyňu podľa všetkého toho, čo prikázal Pán."
2 Potom Mojžiš zavolal Beseléla, Oliaba a všetkých mužov, ktorí sa rozumeli umeniu, ktorým Pán dal zmysel pre umenie, všetkých, ktorých na to nabádalo ich srdce, aby išli vykonať prácu.
3 A hoci dostali od Mojžiša všetky dary, ktoré podonášali Izraeliti na vykonanie potrebných prác na svätostánku, oni mu prinášali každé ráno ďalšie dary.
4 Tu prišli všetci umelci, ktorí sa venovali práci okolo svätyne, priamo od svojej práce, ktorú konali,
5 a povedali Mojžišovi: "Ľud donáša oveľa viac, ako je potrebné na vykonanie práce, ktorú treba previesť podľa Pánovho rozkazu!"
6 A Mojžiš dal rozhlásiť po táborisku: "Nech nik, ani muž, ani žena, nedonáša dar pre svätostánok!" Takto zabránili ľudu prinášať ešte viac.
7 Toho, čo doniesli, bolo dosť na prevedenie celej práce, ba mali ešte nadbytok.
8 A všetci, čo sa medzi pracujúcimi rozumeli umeniu, zhotovili svätostánok z desiatich kobercov. Urobili ich z niťového plátna, belasého a červeného purpuru a karmazínu s cherubmi, ako robieva umelec.
9 Každý koberec bol dvadsaťosem lakťov dlhý a štyri lakte široký. Všetky koberce mali rovnakú mieru.
10 Päť kobercov spojil dovedna a druhých päť kobercov tiež spojil spolu.
11 Potom na okraji posledného koberca jedného dovedna spojeného kusa narobil očiek z belasého purpuru a takisto urobil aj na okraji posledného koberca druhého dovedna spojeného kusa.
12 Päťdesiat očiek urobil na jednom konci a päťdesiat očiek urobil aj na okraji druhého koberca, ktorý prislúchal k druhému dovedna spojenému kusu, a to tak, že očká na nich boli jedno oproti druhému.
13 Zhotovil aj päťdesiat zlatých sponiek a koberce spojil ich sponkami dovedna tak, že svätostánok bol jedným celkom.
14 Potom narobil kobercov z kozej srsti na pokrov svätostánku. Spojil na to jedenásť kobercov.
15 Každý koberec bol tridsať lakťov dlhý a štyri lakte široký. Jedenásť kobercov malo rovnakú mieru.
16 Potom päť týchto kobercov spojil dovedna a šesť kobercov tiež dovedna.
17 Nato na okraji posledného koberca jedného spojeného kusa urobil päťdesiat očiek a takisto päťdesiat očiek na okraji posledného koberca druhého spojeného kusa.
18 Zhotovil aj päťdesiat medených sponiek, aby mohol spojiť prikrývky tak, žeby boli jedným celkom.
19 Potom urobil na svätostánok pokrývku z červeno farbených ovčích koží a na to ešte inú pokrývku z tachášových koží.
20 Potom nachystal na svätostánok stojatých dosiek z akáciového dreva.
21 Každá doska bola desať lakťov dlhá a poldruha lakťa široká.
22 Každá doska mala dva čapíky, ktoré boli navzájom spojené. Tak to urobil na každej doske svätostánku.
23 Na svätostánok nachystal na južnú stranu dvadsať dosiek
24 a urobil štyridsať strieborných podstavcov pod dvadsať dosák, dva podstavce pod každú dosku pod oba jej čapíky;
25 aj na druhú stranu stánku, na severnú stranu prichystal dvadsať dosiek
26 a pod ne štyridsať strieborných podstavcov, po dva podstavce pod každú dosku.
27 Na zadnú stranu svätostánku, na stranu západnú, urobil šesť dosiek
28 a k tomu urobil dve rohové dosky na rohy zadnej časti svätostánku.
29 Ony boli dvojdielne odspodku až dovrchu po svoj prvý krúžok. Tak ich vyhotovil obe na obidva rohy.
30 Tak tam bolo osem dosiek a ich šestnásť strieborných podstavcov, po dvoch a dvoch podstavcoch pod každú dosku.
31 Narobil tiež z akáciového dreva žrdí: päť pre dosky na jednej strane svätostánku,
32 päť žrdí pre dosky na druhej strane svätostánku a päť žrdí pre dosky na zadnej strane, na západnej strane svätostánku.
33 Prostrednú žrď urobil takú, že prechodila stredom dosiek z jedného konca až na druhý.
34 Dosky obil zlatom a ich krúžky, cez ktoré prechádzali žrde, urobil zo zlata a žrde obtiahol tiež zlatom.
35 Potom zhotovil oponu z belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna, urobil ju s cherubmi, ako robieva umelec.
36 Zhotovil pre ňu stĺpy z akáciového dreva a obtiahol ich zlatom, ich háčiky boli zo zlata. Pod ne ulial štyri strieborné podstavce.
37 Na vchod do svätostánku spravil pestrotkanú záclonu z belasého a červeného purpuru, karmazínu a niťového plátna
38 a jej päť stĺpov, ich háčiky, ich hlavice a krúžky boli zo zlata. Ich päť podstavcov bolo však z medi.
Levitikus 25
1 Pán hovoril Mojžišovi na vrchu Sinaj:
2 "Oznám Izraelitom a povedz im: Keď prídete do krajiny, ktorú vám dám, nech zem zachová odpočinok pre Pána!
3 Šesť rokov osievaj pole, šesť rokov orezávaj svoju vinicu a oberaj jej úrodu!
4 V siedmom roku však nech má zem úplný odpočinok, čas pokoja pre Pána! Vtedy neosievaj svoje pole a neorezávaj svoju vinicu!
5 Nezbieraj, čo samo narástlo po tvojej žatve, a viničové strapce, ktoré si neorezával, neoberaj: zem má mať rok odpočinku.
6 To, čo zem v čase odpočinku (urodí), nech je na pokrm tebe, tvojmu sluhovi, tvojej slúžke, tvojmu robotníkovi a prišelcovi, ktorí u teba žijú.
7 Nech to, čo urodí, je na pokrm aj tvojmu dobytku a poľnej zverine!
8 Počítaj aj sedem ročných týždňov, sedemkrát sedem rokov, takže čas siedmich ročných týždňov bude činiť štyridsaťdeväť rokov.
9 Potom na desiaty deň v siedmom mesiaci budete trúbiť na zvučnom rohu; v Deň zmierenia budú zaznievať trúby po celej krajine.
10 Päťdesiaty rok zasväťte! Ohláste slobodu pre všetkých obyvateľov krajiny! Má to byť pre nich jubilejný (milostivý) rok. Vtedy každý dostane do vlastníctva svoj majetok a každý sa vráti k svojmu rodu.
11 Päťdesiaty rok je pre vás jubilejným rokom. Vtedy nebudete siať ani žať, čo narastie po žatve, ani nebudete oberať vinič, ktorý ste neorezali.
12 Je to jubilejný rok, pamätný čas pre vás. Len to, čo sa samo urodí, budete jesť priamo z poľa.
13 V takom jubilejnom roku každý z vás dostane do vlastníctva svoj majetok.
14 Ak svojmu blížnemu niečo predáš, alebo od svojho blížneho niečo kúpiš, nevydierajte sa navzájom!
15 Podľa počtu rokov od posledného jubilejného roku kupuj od svojho blížneho a podľa počtu žatiev ti má odpredať
16 Pri väčšom počte rokov ponúkni za to vyššiu cenu a pri menšom počte rokov dávaj nižšiu kúpnu cenu, lebo ti predáva počet žatiev.
17 Nevydierajte sa navzájom, ale boj sa svojho Boha, lebo ja, Pán, som váš Boh!
18 Zachovávajte moje príkazy, plňte moje nariadenia a podľa nich konajte! Potom budete bezpečne bývať v krajine
19 a zem vydá svoju úrodu, takže sa najete dosýta a budete bývať v bezpečí.
20 Keď sa však opýtate: "Z čoho budeme žiť v siedmy rok, keď nebudeme ani siať, ani žať?",
21 vedzte: Ja vám v šiestom roku požehnám tak, že budete mať úrody na tri roky.
22 A keďže budete siať len v ôsmom roku, budete mať čo jesť ešte zo starej úrody: až do deviateho roku, do jeho úrody budete jesť zo starého.
23 Pôda sa teda nebude predávať navždy, lebo pôda je moja a vy ste len cudzincami a prišelcami u mňa.
24 Preto v celej krajine, ktorú budete vlastniť, musíte pristať na právo môcť si znovu zem vykúpiť.
25 Ak tvoj príbuzný schudobnie a predá čiastku svojich rolí, vystúpi jeho najbližší príbuzný ako jeho výkupník a odkúpi, čo jeho príbuzný predal.
26 Keď však niekto nemá nijakého výkupníka a sám sa zmôže na to, čo sa vyžaduje na výkup,
27 tak spočíta roky, ktoré uplynuli od predaja, a vyplatí zvyšnú sumu tomu, komu to odpredal, aby sa takto stal opäť vlastníkom svojej pôdy.
28 Ak si však sám nemôže zadovážiť toľko, koľko treba na výkup, tak to, čo odpredal, ostane v rukách kupca až do jubilejného roku. V jubilejnom roku sa mu to vráti a on príde zasa k svojej pôde.
29 Kto predá dom v opevnenom meste, bude mať právo výkupu až do konca roku, v ktorom ho odpredal. Do roka bude mať právo výkupu.
30 Ak sa však nevykúpi do konca jedného roku, tak dom - v opevnenom meste - ostane navždy vlastníctvom toho, kto ho kúpil od jeho potomkov. V jubilejnom roku sa to neuvoľní.
31 Domy na dedinách, ktoré nemajú opevnenie, považujú sa však za súčasť pôdy. Pre ne platí právo výkupu a v jubilejnom roku sa uvoľnia.
32 Čo sa týka miest levitov, na domy v mestách, ktoré im patria, budú mať leviti nepretržité právo výkupu.
33 Ak si niektorý z levitov nevykúpi odpredaný dom, ktorý je v jeho meste, vráti sa mu v jubilejnom roku späť, lebo domy v levitských mestách sú ich dedičným majetkom uprostred Izraela.
34 No pastviny, ktoré sú (okolo) ich miest, nesmú sa odpredať, tie sú ich ako dedičný majetok na večné veky.
35 Ak niektorý z tvojich bratov pri tebe ochudobnie a bude sa k tebe utiekať o pomoc, pomáhaj mu ako cudzincovi a prišelcovi, aby mohol pri tebe žiť.
36 Neber od neho úroky a nepýtaj od neho viac, ale boj sa Boha, aby tvoj brat mohol pri tebe žiť.
37 Nepožičiavaj mu peniaze na úrok a živobytie mu nedávaj tak, aby si tým získal.
38 Ja, Pán, som váš Boh, ktorý som vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som vám dal krajinu a aby som bol vaším Bohom.
39 Ak tvoj brat pri tebe ochudobnel a predal sa ti, nedávaj mu robiť otrockú službu!
40 Nech žije pri tebe ako robotník a ako prišelec! Bude ti slúžiť až do jubilejného roku.
41 Potom nech voľne odíde od teba so svojimi deťmi, nech sa vráti k svojmu rodu a nech opäť dostane do vlastníctva otcovský majetok!
42 Veď oni sú mojimi služobníkmi, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny, nesmú sa predať, ako sa predávajú otroci.
43 Nepanuj nad ním tvrdo, ale boj sa svojho Boha!
44 Čo sa týka tvojich otrokov a otrokýň, tých môžeš mať a kupuj otrokov a otrokyne z národov čo sú okolo vás.
45 Aj z detí prišelcov, čo u vás bývajú, môžete si kúpiť, aj z ich potomstva, ktoré od nich pochádza. Oni vám môžu patriť ako majetok
46 a môžu ich zdediť aj vaše deti, aby boli ich majetkom. Môžete ich mať za stálych otrokov, ale nad svojím bratom, nad Izraelitom, nesmie nik z vás tvrdo panovať.
47 Ak cudzinec alebo prišelec pri tebe zbohatne a tvoj brat schudobnie a predá sa cudzincovi alebo prišelcovi alebo potomkovi cudzinca,
48 potom ten, čo sa predal, má mať právo na vykúpenie. Ktokoľvek z jeho príbuzných ho môže vykúpiť:
49 môže ho vykúpiť strýko alebo syn jeho strýka a môže ho vykúpiť hocikto z pokrvných jeho rodu, alebo, ak sa natoľko zmôže, vykúpi sa sám.
50 S tým, kto ho kúpil, spočíta čas od roka, v ktorom sa predal, až po jubilejný rok. Cena, za ktorú sa predal, sa rovnako rozdelí na počet rokov a jeho služobný čas sa mu bude rátať ako u nájomníka.
51 Ak je do jubilejného roku ešte viac rokov, tak za svoje výkupné vyplatí príslušnú sumu z kúpnej ceny.
52 Ak je už menej rokov do jubilejného roka, podľa toho bude rátať. Podľa svojich zvyšných služobných rokov zaplatí výkupnú sumu.
53 Bude uňho ako ten, kto pracuje za ročné mzdy. A on s ním nesmie pred tvojimi očami kruto zaobchádzať.
54 Ak by však nebol takýmto spôsobom vykúpený, v jubilejnom roku nech odíde na slobodu aj so svojimi deťmi.
55 Veď Izraeliti sú mojimi služobníkmi! Oni sú moji služobníci, ktorých som vyviedol z egyptskej krajiny, ja, Pán, váš Boh.
Žalm 81
1 Zbormajstrovi. Na nápev "Lisy". Asaf.
2 Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, jasajte Bohu Jakubovmu.
3 Vezmite harfy, udrite na bubon, na ľúbu lýru a citaru.
4 Zatrúbte rohom pri nove mesiaca i pri jeho splne v deň našej slávnosti.
5 Lebo také je nariadenie pre Izrael a zákon Boha Jakubovho.
6 Taký príkaz dal Jozefovi. keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu:
7 "Z jeho pliec som sňal bremeno a z jeho rúk ťažký kôš.
8 V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych.
9 Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, kiež by si ma poslúchol, Izrael.
10 Nebudeš mať iného boha, ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu.
11 Veď ja som Pán, tvoj Boh, ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním.
12 Ale môj ľud nepočúval na môj hlas a Izrael nedbal o mňa.
13 Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: nech si len idú za svojimi preludmi.
14 Keby ma môj ľud bol poslúchol, keby bol Izrael kráčal mojimi cestami,
15 ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil.
16 Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi a ich osud by trval naveky.
17 Kŕmil by som ho jadrom pšeničným a sýtil medom zo skaly."
