Exodus 33 – 34

---

¹ Potom Pán povedal Mojžišovi: "Choď, odíď odtiaľto ty aj ľud, čo si vyviedol z egyptskej krajiny, do krajiny, ktorú som odprisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, keď som povedal: "Dám ju tvojmu potomstvu."

² Pošlem pred tebou anjela a vyženie Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov

³ a on ťa vovedie do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom. Ja nepôjdem uprostred teba, lebo si ľud nepoddajnej šije. Inak by som ťa musel cestou zahubiť."

⁴ Keď ľud počul túto tvrdú reč, zosmutnel a nik nenosil svoje šperky.

⁵ Lebo Pán povedal Mojžišovi: "Povedz Izraelitom: "Ste tvrdošijný ľud! Keby som chvíľku šiel uprostred teba, musel by som ťa cestou zahubiť. Odlož teda svoje šperky a potom uvidím, ako s tebou naložím."

⁶ A Izraeliti nenosili od vrchu Horeb svoje šperky.

⁷ Mojžiš vzal stánok, postavil ho mimo tábora, neďaleko od tábora, a nazval ho stánkom zjavenia. Každý, kto sa chcel obrátiť na Pána, vyšiel k stánku zjavenia, čo stál mimo tábora.

⁸ Keď vyšiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal, každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a hľadel za Mojžišom, kým neprišiel k stánku.

⁹ A len čo Mojžiš vošiel do stánku, spustil sa nadeň oblačný stĺp a ostal stáť pri vchode do stánku. Potom sa rozprával s Mojžišom.

¹⁰ A všetok ľud videl stáť oblačný stĺp pri vchode do stánku. Tu všetci povstali a každý sa vrhol (na zem) pri vchode do svojho stanu.

¹¹ Pán sa však rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Ale jeho služobník, mladík Jozue, Nunov syn, sa nevzďaľoval zo stánku.

¹² A Mojžiš povedal Pánovi: "Pozri, ty mi prikazuješ: "Vyveď tento ľud!" A neoznámil si mi, koho pošleš so mnou, hoci si povedal: "Poznám ťa po mene, ba našiel si milosť v mojich očiach."

¹³ Ak som teraz našiel v tvojich očiach milosť, prezraď mi, prosím, svoje zámery, aby som poznal, že som našiel milosť v tvojich očiach. Veď tento ľud je tvojím národom!"

¹⁴ On odpovedal: "Ja mám ísť osobne (s tebou), aby si ty mal pokoj?!"

¹⁵ Tu on odpovedal jemu: "Ak nepôjdeš s nami osobne, ani nás nevyvádzaj odtiaľto!

¹⁶ A po čom poznám, že som našiel milosť v tvojich očiach, ja a tvoj ľud, ak nie po tom, že pôjdeš s nami a my, ja a tvoj ľud, budeme tým vyznačení pred všetkými národmi, čo sú na zemskom povrchu?"

¹⁷ Tu Pán povedal Mojžišovi: "Aj toto, o čo si prosil, urobím, lebo ty si našiel milosť v mojich očiach a ja ťa poznám podľa mena!"

¹⁸ On povedal: "Daj mi vidieť svoju slávu!"

¹⁹ On mu odvetil: "Predvediem pred tebou všetku svoju nádheru a vyslovím pred tebou aj Pánovo meno. Milostivý budem, ku komu chcem byť milostivý, a zmilujem sa nad tým, nad kým sa chcem zmilovať!"

²⁰ A ešte mu povedal: "Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!"

²¹ A Pán hovoril ďalej: "Hľa, neďaleko mňa je miesto, tam vystúp na skalu!

²² Keď tade pôjde moja sláva, postavím ťa do skalnej trhliny a položím na teba svoju ruku, kým neprejdem.

²³ Potom svoju ruku odtiahnem a ty ma uvidíš odzadu. Ale moju tvár nesmie nik vidieť!"

¹ A Pán opäť hovoril Mojžišovi: "Vykreš si dve kamenné tabule, práve také, aké boli prvé, a ja na tabule napíšem slová, čo boli na prvých tabuliach, ktoré si rozbil.

² A buď pripravený vystúpiť včasráno na vrch Sinaj a postaviť sa na temene vrchu predo mňa.

³ Nikto však nesmie vystúpiť s tebou, nech sa nik neukazuje na celom vrchu! Ani ovce a dobytok sa nesmú pásť nablízku."

⁴ Mojžiš teda vykresal dve kamenné dosky, také, aké boli prvé, a včas vstal a vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Pán; do rúk vzal tie dve tabule.

⁵ Keď sa potom Pán zniesol v oblaku, Mojžiš sa postavil k nemu a vzýval Pánovo meno.

⁶ Potom Pán prešiel popred neho a volal: "Pán, Pán je milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný.

⁷ On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané: on navštevuje vinu otcov na deťoch a detných deťoch až do tretieho a štvrtého pokolenia!"

⁸ Tu sa Mojžiš rýchlo vrhol na zem, poklonil sa

⁹ a povedal: "Ak som, Pane, našiel milosť v tvojich očiach, prosím, poď s nami, Pane! Je to síce ľud nepoddajnej šije, ale odpusť nám naše previnenia a hriech a prijmi nás za svojich!"

¹⁰ Vtedy on povedal: "Hľa, ja uzavriem zmluvu pred všetkým tvojím ľudom. Budem robiť zázraky, aké sa nestali na celej zemi a medzi všetkými národmi. A všetok ľud, uprostred ktorého žiješ, uvidí Pánovo dielo. Lebo je priam hrozné, čo urobím s tebou!

¹¹ Dávaj dobrý pozor, čo ti dnes prikazujem. Ja vyženiem spred teba Amorejčanov, Kanaánčanov, Hetejcov, Ferezejcov, Hevejcov a Jebuzejcov.

¹² Chráň sa uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, do ktorej vojdeš, aby ti uprostred teba neboli na skazu.

¹³ Ale pováľaj ich oltáre, porozbíjaj ich modly a vyrúbaj ich posvätné stromy (ašery),

¹⁴ lebo sa nesmieš klaňať cudzím bohom. Veď Pánovo meno je Žiarlivý, on je žiarlivý Boh.

¹⁵ Nesmieš uzavrieť zmluvu s obyvateľmi krajiny, lebo keď sa budú vláčiť za svojimi bohmi a keď budú obetovať svojim bohom, zavolali by aj teba a jedol by si z ich obetí.

¹⁶ Ani neber ich dcéry svojim synom za ženy, lebo keď sa ich dcéry budú vláčiť za svojimi bohmi, zviedli by aj tvojich synov a aj ty by si sa vláčil za ich bohmi.

¹⁷ Nerob si liatych bohov!

¹⁸ Zachovávaj sviatok nekvasených chlebov! Sedem dní jedz nekvasené chleby - ako som ti nariadil - v určenom čase v mesiaci abíb, lebo v mesiaci abíb si vyšiel z Egypta.

¹⁹ Všetko, čo otvára materské lono, patrí mne; samčie zo všetkého tvojho statku: prvorodené z dobytka a oviec.

²⁰ Prvorodené osla vykúpiš ovcou. Ak ho nevykúpiš, zlomíš mu väzy! Svojho prvorodeného syna však vykúpiš a nech sa nik neukáže predo mnou s prázdnymi rukami.

²¹ Šesť dní budeš robiť, v siedmy deň však zachováš sobotu. Aj v čase orby a žatvy zachováš sobotu!

²² Zasvätíš aj sviatok týždňov, prvotín pšeničnej žatvy, aj sviatok oberania na konci roka.

²³ Tri razy do roka sa každý tvoj muž ukáže pred tvárou všemohúceho Pána, Izraelovho Boha.

²⁴ Lebo ja vyženiem spred teba národy a rozšírim tvoje územie a nik nebude siahať na tvoju krajinu, keď budeš tri razy do roka vystupovať, aby si sa ukázal pred Pánom, svojím Bohom.

²⁵ Nebudeš vylievať krv mojej obety na kysnutý chlieb, ani obetu paschy neodložíš do nasledujúceho rána!

²⁶ To najlepšie, prvotiny svojej pôdy, prinesieš do príbytku Pána, svojho Boha. Kozľa nebudeš variť v mlieku jeho matky!"

²⁷ Potom Pán povedal Mojžišovi: "Napíš si tieto slová, lebo na podklade týchto slov som uzavrel zmluvu s tebou a Izraelom!"

²⁸ A ostal tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu. Potom Pán napísal na tabule príkazy zmluvy, desatoro prikázaní.

²⁹ Keď Mojžiš zostupoval z vrchu - dve tabule zákona mal Mojžiš v rukách, keď zostupoval z vrchu -, Mojžiš nevedel, že mu žiari tvár od rozhovoru, ktorý s ním mal.

³⁰ Keď Áron a Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari tvár, báli sa k nemu priblížiť.

³¹ Mojžiš ich volal a prišli k nemu Áron a všetci poprední pospolitosti a Mojžiš sa s nimi porozprával.

³² Potom sa priblížili všetci Izraeliti a on im rozpovedal všetko, o čom s ním Pán na vrchu Sinaj hovoril.

³³ Keď Mojžiš skončil rozhovor s nimi, dal si na tvár závoj.

³⁴ A kedykoľvek Mojžiš predstúpil pred Pána, aby s ním hovoril, závoj odkladal, kým sa nevrátil späť. A keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mal prikázané.

³⁵ Izraeliti zakaždým videli Mojžišovu tvár a Mojžišovi tvár žiarila. A Mojžiš si dával závoj na tvár, kým nevošiel, aby sa s ním rozprával.

Levitikus 24

---

¹ Pán hovoril Mojžišovi:

² "Prikáž Izraelitom, aby ti doniesli čistý olej z roztlčených olív do svietnika, aby mohli lampy ustavične horieť.

³ Áron ich pripraví pred oponou archy zákona v stánku zjavenia, aby od večera do rána stále svietili pred Pánom. To je zákon pre všetky vaše pokolenia.

⁴ Stále ich bude upravovať pred Pánom na svietniku z rýdzeho zlata.

⁵ Vezmi jemnú múku a upeč z nej dvanásť chlebov! Dve desatiny efy pripadnú na, jeden chlieb.

⁶ Potom ich poukladaj do dvoch stĺpcov - šesť v jednom stĺpci - na čistý stôl pred Pána!

⁷ Na každý stĺpec pridaj voňavé kadidlo, ktoré bude pri chlebe ako pripomienka na zápalnú obetu Pánovi.

⁸ Poukladáš ich pravidelne každú sobotu pred Pánom. Toto je stály záväzok Izraelitov na večné veky.

⁹ Budú patriť Áronovi a jeho synom, ktorí ich zjedia na svätom mieste. Veď im patria ako svätosväté z Pánových zápalných obiet. To je večné ustanovenie."

¹⁰ Raz vyšiel syn Izraelitky -bol však Egypťanovým synom - medzi Izraelitov. A Izraelitkin syn sa povadil s akýmsi Izraelitom v tábore.

¹¹ Izraelitkin syn klial Izraelitovi Pánovo meno a zlorečil, preto ho priviedli k Mojžišovi. Jeho matka sa volala Sulamit, bola dcérou Dabriho z Danovho kmeňa.

¹² Dali ho pod dozor, kým sa (o ňom) nerozhodlo podľa Pánovho výroku.

¹³ A Pán nariadil Mojžišovi:

¹⁴ "Rúhača daj vyviesť z tábora a všetci, čo ho počuli, položia na jeho hlavu ruky a všetok ľud ho ukameňuje.

¹⁵ Izraelitom však nariadiš: "Každý, kto bude kliať svojmu Bohu, uvalí na seba hriech.

¹⁶ Kto bude zlorečiť Pánovmu menu, musí zomrieť: všetok ľud ho bez milosrdenstva ukameňuje; tak cudzinec ako domorodec bude usmrtený, keď bude kliať Pánovo meno.

¹⁷ Kto zabije akéhokoľvek človeka, musí zomrieť.

¹⁸ Kto zabije nejaké domáce zviera, nahradí život za život.

¹⁹ Kto svojmu súkmeňovcovi spôsobil úraz, nech sa i jemu spraví tak, ako on urobil:

²⁰ zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub. Aký úraz spôsobil, taký nech sa mu odplatí!

²¹ Kto zabije nejaké domáce zviera, dá náhradu, kto zabije človeka, musí zomrieť.

²² Rovnaké právo platí u vás pre cudzinca ako platí pre domorodca. Veď ja, Pán, som váš Boh!"

²³ A Mojžiš to vyhlásil Izraelitom. Tu vyviedli rúhača pred tábor a ukameňovali ho. A Izraeliti robievali tak, ako Mojžišovi prikázal Pán.

Žalm 80

---

¹ Zbormajstrovi. Na nápev "Ľalia je svedectvo". Asafov žalm.

² Pastier Izraela, čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa

³ pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom. Vzbuď svoju moc a príď nás zachrániť.

⁴ Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

⁵ Pane, Bože zástupov, dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu?

⁶ Kŕmil si nás ako chlebom slzami a slzami si nás napájal v hojnosti.

⁷ Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia a naši nepriatelia si z nás robia posmech.

⁸ Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

⁹ Z Egypta si preniesol vinicu, pohanov si vyhnal a vysadil si ju.

¹⁰ Pôdu si pripravil pre ňu, zasadil si jej korene a zaplnila krajinu.

¹¹ Svojou tôňou pokryla úbočia a Božie cédre ratolesťami.

¹² Svoje výhonky vystrela až k moru, až po rieku Eufrat svoje letorasty.

¹³ Prečo si zbúral jej ,ohradu a oberajú z nej všetci, čo idú okolo?

¹⁴ Diviak lesný ju rozrýva a pasie sa na nej poľná zver.

¹⁵ Bože zástupov, vráť sa, zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu.

¹⁶ A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval.

¹⁷ Tí, čo ju vypálili od koreňa, pred hrozbou tvojej tváre zahynú.

¹⁸ Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil.

¹⁹ Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote a budeme vzývať tvoje meno.

²⁰ Pane, Bože zástupov, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.