Biblia za rok - 42. deň
Texty k podcastu Biblia za rok - 42. deň: Exodus 24, Levitikus 17 – 18, Žalm 78
Exodus 24
1 Potom povedal Mojžišovi: "Vystúp k Pánovi ty, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiat zo starších Izraela a budete sa klaňať z diaľky!
2 Len sám Mojžiš sa priblíži k Pánovi, oni sa nepriblížia, ani ľud nevystúpi s ním!"
3 Potom Mojžiš prišiel a rozpovedal ľudu všetky Pánove slová, totiž všetky ustanovenia, a všetok ľud jednohlasne odpovedal: "Všetko, čo hovoril Pán, splníme."
4 Potom Mojžiš všetky Pánove slová napísal. Keď ráno vstal, postavil pred vrchom oltár a dvanásť pamätníkov podľa dvanástich kmeňov Izraela.
5 Nato dal izraelským mládencom rozkaz, aby pripravili pre Pána zápalnú obetu a na pokojnú obetu zabili býčky.
6 Tu vzal Mojžiš polovicu krvi, a nalial ju do obetnej misky a druhú polovicu vylial na oltár.
7 A Mojžiš vzal knihu zmluvy a čítal ju nahlas ľudu, pričom oni vraveli: "Všetko, čo hovoril Pán, splníme a zachováme!"
8 Tu Mojžiš vzal krv, pokropil ňou ľud a povedal: "Hľa, toto je krv zmluvy, ktorú Pán uzavrel s vami na základe všetkých týchto slov!"
9 Potom Mojžiš, Áron, Nadab, Abiu a sedemdesiat starších z Izraela vystúpili hore
10 a tu videli Izraelovho Boha. Pod jeho nohami bolo čosi ako plocha zo zafírových dlaždíc a lesklo sa to ako samo nebo.
11 A on nevystrel ruku proti vyvoleným Izraelitom. Mohli hľadieť na Boha. Potom jedli a pili (z obetovaného).
12 A pán povedal Mojžišovi: "Vystúp ku mne na vrch a zostaneš tam! Dám ti dve kamenné tabule: zákon a prikázania, ktoré som napísal, aby si ich učil!"
13 Mojžiš a jeho služobník Jozue vstali a Mojžiš vystúpil na Boží vrch.
14 Starším však prikázal: "Čakajte na nás tu, kým sa k vám nevrátime! Veď Áron a Hur sú tu s vami! Kto bude mať nejaký spor, nech sa obráti na nich!"
15 Keď potom Mojžiš vystúpil na vrch, vrch zahalil oblak.
16 Tu zostúpila na vrch Pánova sláva a oblak ho zahaľoval šesť dní. V siedmy deň zavolal z oblaku Mojžiša.
17 V očiach Izraelitov sa Pánova sláva na končiari vrchu javila ako žeravý oheň.
18 Mojžiš vošiel do oblaku a Mojžiš zostal na vrchu štyridsať a štyridsať nocí.
Levitikus 17 – 18
1 Pán vravel Mojžišovi:
2 "Hovor Áronovi, jeho synom a všetkým Izraelitom a povedz im: Toto prikázal Pán:
3 Každý Izraelita, ktorý v tábore alebo mimo tábora zabije býka, barana alebo kozu
4 a neprivedie ich ku vchodu do stánku zjavenia, aby ich priniesol Pánovi ako obetný dar pre Pánov príbytok, taký človek uvalí na seba vinu krvi. Vylial krv a tento človek bude vyhubený zo svojho ľudu.
5 Preto nech Izraeliti privádzajú obetné zvieratá, ktoré zabíjali v poli, kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia pred Pána a nech ich zabijú ako pokojnú žertvu Pánovi.
6 Kňaz vyleje krv na Pánov oltár pri vchode do stánku zjavenia a loj spáli na príjemnú vôňu pre Pána.
7 Už nebudete prinášať svoje žertvy kozím besom, s ktorými ste smilnili. Tento zákon má pre vás večnú platnosť z pokolenia na pokolenie.
8 Povedz im tiež: Keby niektorý Izraelita alebo aj cudzinec, ktorý sa u nich zdržuje, priniesol celostnú žertvu alebo inú žertvu,
9 a nepriviedol by ju ku vchodu do stánku zjavenia, aby ju tam obetoval Pánovi, bude vy hubený zo svojho ľudu.
10 Keby niektorý Izraelita alebo cudzinec, ktorý sa u nich zdržuje, jedol nejakú krv, proti takej osobe obrátim svoju tvár a vytrhnem ju z jej ľudu.
11 Veď duša živočícha je v krvi a dal som vám ju pre oltár, aby ste ňou zmierovali svoje duše. Krv sprostredkuje zmierenie, lebo v nej je život.
12 Preto som zakázal Izraelitom: Nik z vás nesmie jesť krv, ani cudzinec, ktorý sa u vás zdržuje, nesmie jesť krv!
13 Ktokoľvek z Izraelitov a z cudzincov, ktorí sa u vás zdržujú, uloví zviera alebo vtáka, čo sa môže jesť, vypustí krv a prikryje ju zemou.
14 Lebo život každého stvorenia je v jeho krvi. Preto som zakázal Izraelitom: Nesmiete jesť krv nijakého tvora, lebo život každého tvora je v jeho krvi. Každý, kto by ju jedol, bude vyhubený.
15 Každý človek, ktorý by jedol uhynuté alebo roztrhané zviera, či je to domorodec alebo cudzinec, vyperie si odev a okúpe sa vo vode a bude až do večera nečistý. Potom bude opäť čistý.
16 Ak sa neoperie a neokúpe svoje telo, dopustí sa previnenia."
1 Pán vravel Mojžišovi:
2 "Hovor Izraelitom a povedz im: Ja, Pán, som váš Boh!
3 Nesmiete robiť to, čo sa robilo v egyptskej krajine, kde ste bývali, ale ani to nesmiete robiť, čo sa robí v kanaánskej krajine, kam vás zavediem; nebudete sa správať podľa ich zvyku.
4 Vyplníte moje ustanovenia a zachováte moje predpisy a budete podľa nich kráčať! Ja, Pán, som váš Boh!
5 Preto zachovávajte moje ustanovenia a moje príkazy! Kto ich bude plniť, bude z nich žiť. Ja som Pán!
6 Nik sa nesmie priblížiť k pokrvnému, aby s ním telesne obcoval. Ja som Pán!
7 Neodkryješ nahotu svojho otca: to jest svojej matky. Je predsa tvojou matkou. Nesmieš ju zneuctiť
8 Neodkryješ nahotu ženy svojho otca, to je telo tvojho otca.
9 Neodkryješ nahotu svojej sestry, dcéry svojho otca alebo dcéry svojej matky, či sa narodila doma alebo sa narodila mimo domu.
10 Neodkryješ nahotu dcéry svojho syna alebo dcéry svojej dcéry, lebo to je tvoje telo.
11 Neodkryješ nahotu dcéry niektorej ženy svojho otca, ktorá pochádza od tvojho otca, je tvojou sestrou.
12 Neodkryješ nahotu sestry svojho otca, to je telo tvojho otca.
13 Neodkryješ nahotu sestry svojej matky, to je telo tvojej matky.
14 Neodkryješ nahotu brata svojho otca: nepriblížiš sa k jeho žene, ona je tvojou tetou!
15 Neodkryješ nahotu svojej nevesty, je ženou tvojho syna a nesmieš odkryť jej nahotu!
16 Neodkryješ nahotu bratovej ženy, to je telo tvojho brata.
17 Neodkryješ nahotu ženy a jej dcéry; nesmieš si vziať dcéru jej syna ani dcéru jej dcéry, aby si odkryl ich nahotu; sú jej telo a to by bolo krvismilstvo!
18 Nesmieš si pribrať za ženu manželkinu sestru a tým ju urobiť žiarlivou, keby si s ňou obcoval za jej života.
19 Nepribližuj sa k žene počas jej mesačného očisťovania, aby si odkryl jej nahotu.
20 So ženou svojho blížneho nesmieš pohlavne obcovať, aby si sa s ňou nepoškvrnil.
21 Nesmieš zasvätiť svoje dieťa Molochovi, aby si nezneuctil meno svojho Boha. Ja som Pán!
22 Nesmieš nečisto obcovať s mužom tak, ako sa pohlavne obcuje so ženou. To by bola ohavnosť!
23 Nesmieš pohlavne obcovať s nijakým zvieraťom; poškvrnil by si sa tým. Ani žena sa nepostaví zvieraťu, aby sa s ním spojila; to by bola nehanebnosť!
24 Nepoškvrňte sa ani jednou z týchto vecí; veď všetkými týmito vecami sa poškvrňovali národy, ktoré ja vyženiem pred vami.
25 A pretože je poškvrnená aj krajina, ja vypomstím jej zločiny tak, že krajina vyvrhne svojich obyvateľov.
26 Nuž zachovávajte moje ustanovenia a nariadenia a nedopusťte sa nijakej z týchto ohavností, ani domorodci, ani cudzinci, ktorí sa budú medzi vami zdržiavať,
27 lebo všetky tieto ohavné činy robili obyvatelia krajiny, ktorí tam boli pred vami, a preto sa krajina stala nečistou.
28 Nech vás nevyvrhne krajina, keby ste ju poškvrnili, ako vyvrhla národy, ktoré tu boli pred vami.
29 Lebo každý, kto by sa dopustil niektorej z týchto ohavností, osoby, ktoré by to urobili, budú vyhubené spomedzi svojho ľudu.
30 Zachovávajte teda moje nariadenia; nesprávajte sa ohavnými zvykmi, ktoré boli pred vami, aby ste sa nimi nepoškvrnili. Ja, Pán, som váš Boh!"
Žalm 78
1 Asafova poučná pieseň. Počúvaj, ľud môj, moju náuku, nakloň sluch k slovám mojich úst.
2 Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.
3 Čo sme počuli a poznali a čo nám rozprávali naši otcovia,
4 nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil.
5 Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom;
6 majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, synovia, ktorí sa narodia. Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom,
7 aby svoju dôveru vkladali v Boha, aby nezabúdali na Božie diela a zachovávali jeho príkazy;
8 aby neboli ako ich otcovia, vzdorné a zatvrdlivé pokolenie, pokolenie nestáleho srdca, ktorého duch nebol verný Bohu.
9 Synovia Efraima, obratní lukostrelci, v deň bitky utiekli.
10 Nezachovávali zmluvu s Bohom a odopreli kráčať podľa jeho zákona.
11 Zabudli na jeho činy a na zázraky, ktoré im ukázal.
12 Pred zrakom ich otcov divy vykonal v krajine egyptskej, na pláni taniskej.
13 Rozdvojil more a previedol ich cezeň, vody postavil ako val.
14 Vo dne ich viedol oblakom, za noci žiarou ohnivou.
15 Rozštiepil skalu na púšti a napojil ich vodou ako z prívalu.
16 Potokom dal vytrysknúť zo skaly a vody nechal ako rieky tiecť.
17 Ale oni proti nemu ďalej hrešili, na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho.
18 Pokúšali Boha vo svojom srdci, dychtivo sa dožadovali pokrmu.
19 Proti Bohu reptali a vraveli: "Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?"
20 A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla a potoky sa rozliali. "A či on môže aj chlieb dať a svojmu ľudu mäso obstarať?"
21 Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi a hnev vzkypel proti Izraelovi.
22 Lebo nedôverovali Bohu a nedúfali v jeho pomoc.
23 Rozkázal teda horným oblakom a otvoril brány nebies;
24 a pršala im manna za pokrm a dal im chlieb z neba.
25 Človek jedol chlieb anjelský; pokrmu im dal dosýta.
26 Z oblohy vyburcoval vietor východný, svojou mocou priviedol vietor od juhu
27 a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, okrídlené vtáky ako morský piesok.
28 Padali doprostred ich tábora, okolo stanov.
29 Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, splnil im, čo si žiadali.
30 Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, ešte mali pokrm v ústach,
31 keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal a zničil výkvet Izraela.
32 Ale oni ďalej hrešili a neverili v jeho zázraky.
33 Ich dni ukončil ako dych, ich roky náhlou smrťou.
34 Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu.
35 Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, že Najvyšší, Boh, je ich záchranca.
36 No podvádzali ho svojimi ústami, svojím jazykom ho klamali.
37 Ich srdcia neboli k nemu úprimné, ani jeho zmluve neboli verní.
38 On sa predsa zľutoval a odpustil im vinu a nezničil ich. Často svoj hnev potlačil a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu.
39 Veď pamätal, že sú len ľudia, závan, ktorý sa rozplynie a nevráti.
40 Koľko ráz ho na púšti popudzovali a k hnevu na stepi podnecovali.
41 Znova a znova pokúšali Boha a roztrpčovali Svätého Izraela.
42 Už nepamätali na jeho činy, ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov.
43 V Egypte urobil svoje znamenia, svoje zázraky na pláni taniskej.
44 Na krv premenil ich rieky a potoky, že už nemali čo piť.
45 Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, žaby, aby ich trápili.
46 Ich úrodu vydal húseniciam napospas a kobylkám plody ich námahy.
47 Vinice im zbil ľadovcom a moruše mrazom.
48 Ľadovcu vydal ich dobytok, ich čriedy bleskom ohnivým.
49 Zoslal na nich oheň svojho hnevu, rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy.
50 Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, ich život vydal moru napospas.
51 Pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových.
52 Svoj ľud však ako ovce vyviedol a viedol ako stádo po púšti.
53 Viedol ich bezpečne a nemali strach, ich nepriateľov však more pokrylo.
54 A priviedol ich do svojej svätej zeme, na vrch, čo získala jeho pravica.
55 Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským.
56 Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, a nezachovávali jeho príkazy.
57 Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, sklamali ako pokazený luk.
58 Rozhnevali ho obradmi na výšinách a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť.
59 Počul to Boh a rozhneval sa a na Izraela veľmi zanevrel.
60 Opustil príbytok v Silo, stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi.
61 Vydal svoju silu do zajatia, do rúk nepriateľa svoju nádheru.
62 Svoj ľud vydal meču napospas a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu.
63 Ich mládencov pohltil oheň, ich panny sa nemohli zasnúbiť.
64 Kňazi padli pod mečom a ich vdovy nemal kto oplakať.
65 Pán sa však prebral ako zo spánku, ako hrdina vínom zmorený.
66 Porazil utekajúcich nepriateľov, pokryl ich večnou potupou.
67 Zavrhol stánok Jozefov, ani Efraimov kmeň si nezvolil,
68 lež vyvolil si kmeň Júdov, vrch Sion, ten si obľúbil.
69 A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, ako zem ktorú upevnil naveky.
70 A vyvolil si svojho sluhu Dávida, od čriedy oviec ho vyzdvihol,
71 vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
72 A on ich pásol so srdcom bez úhony a viedol ich rukou skúsenou.
