Zjavenie 18 – 20

---

¹ Potom som videl z neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc, a jeho sláva ožiarila zem.

² Zvolal mohutným hlasom: "Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri.

³ Lebo všetky národy pili z vína vášne jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovského rozkošníctva!"

⁴ A počul som iný hlas volať z neba: "Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán,

⁵ lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti.

⁶ Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne!

⁷ Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: "Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem."

⁸ Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil."

⁹ I budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z jeho požiaru.

¹⁰ Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!"

¹¹ Kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nekúpi ich tovar:

¹² Náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, všelijaké tujové drevo, všelijaké predmety zo slonoviny, rozličné predmety z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru;

¹³ škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše.

¹⁴ A ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu.

¹⁵ Kupci týchto vecí, ktorí z neho zbohatli, zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú plakať a žialiť,

¹⁶ budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa obliekalo do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobilo sa zlatom, drahými kameňmi a perlami,

¹⁷ lebo v jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!" Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč

¹⁸ a keď videli dym jeho požiaru, volali: "Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?"

¹⁹ Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: "Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené.

²⁰ Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!"

²¹ Potom jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: "Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude.

²² Už v tebe nebude počuť hlas citaristov, hudobníkov flautistov ani poľnicu; už v tebe nebude majster v nijakom remesle ani zvuk mlyna v tebe už viac počuť nebude;

²³ svetlo lampy ti už nezasvieti a neozve sa v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci boli veľmoži na zemi a tvoje čary zviedli všetky národy.

²⁴ Našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých zavraždených na zemi!"

¹ Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi: "Aleluja! Spása, sláva a moc nášmu Bohu,

² lebo sú správne a spravodlivé jeho súdy. Veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom kazila zem; a z jej rúk vymáhal krv svojich služobníkov."

³ A znova volali: "Aleluja A dym z nej bude vystupovať na veky vekov!"

⁴ Nato padli dvadsiati štyria starci a štyri bytosti a klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: "Amen. Aleluja!"

⁵ A od trónu zaznel hlas: "Chváľte nášho Boha, všetci jeho služobníci, aj vy, čo sa ho bojíte, malí i veľkí!"

⁶ Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu a ako hukot mnohých vôd a ako rachot mocného hromobitia, ktorý volal: "Aleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh.

⁷ Radujme sa a plesajme, vzdávajme mu slávu, lebo nadišla Baránkova svadba a jeho nevesta sa pripravila.

⁸ A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých."

⁹ Potom mi povedal: "Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!" A povedal mi: "Tieto Božie slová sú pravdivé."

¹⁰ I padol som mu k nohám, aby som sa mu klaňal. Ale on mi povedal: "Pozor, nerob to! Som spoluslužobník tvoj a tvojich bratov, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj! A Ježišovo svedectvo je duch proroctva."

¹¹ Potom som videl otvorené nebo a hľa, biely kôň - a ten, čo sedel na ňom, sa volal Verný a Pravdivý; spravodlivo súdi i bojuje.

¹² Oči mal ako plameň ohňa a na hlave mnoho diadémov. Napísané mal meno, ktoré nik nepozná, iba on sám.

¹³ Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo.

¹⁴ Za ním išli nebeské vojská na bielych koňoch, oblečené do čistého bieleho kmentu.

¹⁵ Z jeho úst vychádzal ostrý meč, aby ním bil národy; a on bude nad nimi panovať žezlom železným; sám bude šliapať lis vína rozhorčeného hnevu všemohúceho Boha.

¹⁶ Na plášti a na bedrách má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.

¹⁷ Potom som videl jedného anjela stáť v slnku. Mohutným hlasom volal na všetky vtáky letiace stredom neba: "Poďte, zhromaždite sa na veľkú Božiu hostinu.

¹⁸ Budete jesť telá kráľov, telá vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, a telá všetkých, slobodných i otrokov, malých i veľkých."

¹⁹ A videl som šelmu a kráľov zeme aj ich vojská zhromaždené do boja s tým, čo sedel na koni, a s jeho vojskom.

²⁰ Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý pred ňou robil znamenia a zviedol nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera, horiaceho sírou.

²¹ Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst toho, čo sedel na koni. A všetky vtáky sa nasýtili ich telami.

¹ Potom som videl z neba zostupovať anjela, čo mal kľúč od priepasti a v ruke veľkú reťaz.

² Chytil draka, toho starého hada, ktorým je diabol a satan, a sputnal ho na tisíc rokov.

³ Hodil ho do priepasti, zavrel ju a zapečatil nad ním, aby už nezvádzal národy, kým sa nedovŕši tisíc rokov; potom musí byť na krátky čas uvoľnený.

⁴ Ďalej som videl tróny; sadli si na ne tí, čo dostali moc súdiť. Videl som aj duše tých, čo boli sťatí pre Ježišovo svedectvo a pre Božie slovo, aj tých, čo sa neklaňali šelme ani jej obrazu a neprijali jej znak na čelo a na ruky. Tí ožili a kraľovali s Kristom tisíc rokov.

⁵ Ostatní mŕtvi neožili, kým sa nedovŕšilo tisíc rokov. To je prvé vzkriesenie.

⁶ Blahoslavený a svätý, kto má podiel na prvom vzkriesení! Nad tými druhá smrť nemá moci, ale budú kňazmi Boha a Krista a budú s ním kraľovať tisíc rokov.

⁷ Až sa dovŕši tisíc rokov, bude satan uvoľnený zo svojho väzenia

⁸ a vyjde, aby zvádzal národy, ktoré sú na štyroch uhloch zeme, Goga a Magoga, aby ich zhromaždil do boja; a bude ich ako piesku v mori.

⁹ Vyšli na šíru zem a obkľúčili tábor svätých a Bohom milované mesto. Ale zostúpil oheň z neba a strávil ich.

¹⁰ A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov.

¹¹ Potom som videl veľký biely trón a toho, čo na ňom sedel. Pred jeho pohľadom utiekla zem i nebo a už pre ne nebolo miesta.

¹² Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli pred trónom a otvorili sa knihy. Otvorila sa aj iná kniha, kniha života. A mŕtvi boli súdení z toho; čo bolo zapísané v knihách podľa ich skutkov.

¹³ More vydalo mŕtvych, čo boli v ňom, aj smrť aj podsvetie vydali mŕtvych, čo boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov.

¹⁴ Potom boli smrť a podsvetie zvrhnuté do ohnivého jazera. Toto je druhá smrť: ohnivé jazero.

¹⁵ A koho nenašli zapísaného v knihe života, bol zvrhnutý do ohnivého jazera.

Hebrejom 9 – 10

---

¹ Teda aj prvá zmluva mala bohoslužobné predpisy a pozemskú Svätyňu.

² Bol zhotovený prvý stánok, v ktorom bol svietnik, stôl a obetné chleby a nazýva sa Svätyňa.

³ Za druhou oponou bol stánok, ktorý sa volá Svätyňa svätých.

⁴ Tam bol zlatý kadidlový oltár a archa zmluvy, obložená zo všetkých strán zlatom, a v nej zlatá nádoba s mannou a Áronova palica, ktorá sa kedysi zazelenala, a tabule zmluvy.

⁵ Nad ňou boli cherubíni slávy, ktorí zatieňovali zľutovnicu. O tom teraz netreba podrobne hovoriť.

⁶ Odkedy je toto tak zariadené, do prvého stánku stále vchádzajú kňazi, ktorí konajú bohoslužbu,

⁷ ale do druhého iba veľkňaz raz do roka; a to nie bez krvi, ktorú prináša za svoje priestupky i za priestupky ľudu.

⁸ Tým Duch Svätý naznačuje, že kým stojí prvý stánok, cesta do svätyne ešte nie je zjavná.

⁹ Toto je podobenstvo pre terajší čas, podľa ktorého sa prinášajú dary a obety, ktoré nemôžu vo svedomí urobiť dokonalým toho, kto prináša obetu;

¹⁰ lebo spočívajú iba v pokrmoch a nápojoch a v rozličných umývaniach, čo sú vonkajšie predpisy, ktoré platia až do času nápravy.

¹¹ Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich darov, cez väčší a dokonalejší stánok, nie urobený rukou, to jest nie z tohto stvoreného sveta,

¹² raz navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a tak získal večné vykúpenie.

¹³ Lebo ak už krv capov a býkov a popol z jalovice pokropením poškvrnených posväcuje, aby boli telesne čistí,

¹⁴ o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obetu bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.

¹⁵ A preto je prostredníkom novej zmluvy, aby smrťou podstúpenou na vykúpenie z previnení spáchaných za prvej zmluvy dostali tí, čo sú povolaní, prisľúbenie večného dedičstva.

¹⁶ Lebo kde je závet, musí sa dokázať smrť závetcu.

¹⁷ Veď závet nadobúda účinnosť smrťou, neplatí, kým žije ten, kto závet urobil.

¹⁸ Preto ani prvá zmluva nebola uzavretá bez krvi.

¹⁹ Keď totiž Mojžiš oznámil všetkému ľudu všetky prikázania podľa zákona, vzal krv teliat a capov s vodou, so šarlátovou vlnou a yzopom a pokropil samu knihu aj všetok ľud,

²⁰ hovoriac: "Toto je krv zmluvy, ktorú pre vás nariadil Boh."

²¹ Podobne pokropil krvou aj stánok a všetko bohoslužobné náčinie.

²² A podľa zákona sa skoro všetko očisťuje krvou a bez vyliatia krvi niet odpustenia.

²³ Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať, no nebeské veci samy lepšími obetami, ako sú tamtie.

²⁴ Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou.

²⁵ Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou.

²⁶ Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech:

²⁷ A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd,

²⁸ tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú.

¹ Keďže zákon je len tieň budúcich dobier, a nie vlastný obraz vecí, nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými bez prestania každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú.

² Veď či by ich neboli prestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli bývali raz navždy očistení a nemali by už vedomie, že sú hriešni?

³ Ale práve nimi sa z roka na rok koná pripomienka na hriechy,

⁴ lebo je nemožné, aby krv býkov a capov odstránila hriechy.

⁵ Preto keď prichádza na svet, hovorí: "Nechcel si obetu ani dar, ale dal si mi telo.

⁶ Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech.

⁷ Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože."

⁸ Najprv hovorí: "Obety ani dary, ani obety zápalné ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili" - a ony sa prinášajú podľa zákona.

⁹ Potom povedal: "Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu." Ruší prvé, aby ustanovil druhé,

¹⁰ V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy.

¹¹ Každý kňaz koná denne bohoslužbu a vera ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy.

¹² No tento priniesol jedinú obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha.

¹³ A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy.

¹⁴ Lebo jedinou obetou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.

¹⁵ Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď povedal:

¹⁶ "Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle;

¹⁷ a na ich hriechy a neprávosti si už viac nespomeniem."

¹⁸ A kde sú ony odpustené, tam už niet obety za hriech.

¹⁹ A keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv,

²⁰ tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo,

²¹ a keď máme veľkňaza nad Božím domom,

²² pristupujme s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou.

²³ Neochvejne sa držme nádeje, ktorú vyznávame, lebo verný je ten, ktorý dal prisľúbenie.

²⁴ Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom.

²⁵ Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.

²⁶ Lebo ak dobrovoľne hrešíme po prijatí poznania pravdy, potom už niet obety za hriechy,

²⁷ ale iba hrozné očakávanie súdu a žiara ohňa, ktorý strávi protivníkov.

²⁸ Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe dvoch alebo troch svedkov;

²⁹ uvážte, o čo hroznejší trest si zaslúži ten, kto šliape po Božom Synovi, znevažuje krv zmluvy, v ktorej bol posvätený, a tupí Ducha milosti?

³⁰ Veď poznáme toho, ktorý povedal: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím." A zasa: "Pán bude súdiť svoj ľud."

³¹ Je hrozné padnúť do rúk živého Boha.

³² Len sa rozpomeňte na prvé dni, keď ste po osvietení prestáli veľký boj v utrpení.

³³ Raz vás verejne hanobili a sužovali, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté.

³⁴ Veď ste spolutrpeli s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás olúpili o majetok; lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalý majetok.

³⁵ Preto netraťte dôveru, lebo ju čaká veľká odmena.

³⁶ Potrebujete vytrvalosť, aby ste plnením Božej vôle získali prisľúbenie.

³⁷ Lebo ešte chvíľku, celkom krátku, a ten, ktorý má prísť, príde, nebude meškať.

³⁸ Môj spravodlivý bude žiť z viery, ale keby cúvol, moja duša nebude mať v ňom zaľúbenie.

³⁹ My však nepatríme k tým, čo cúvajú na záhubu, ale k tým, čo veria, aby získali život.

Príslovia 31,26 – 29

---

²⁶ Prehovoria jej ústa s múdrosťou, láskavé slová sú na jej jazyku.

²⁷ Sleduje priebeh všetkej práce po dome a nejedáva z chleba záhaľčivého.

²⁸ Keď prehovoria jej synovia, dobrorečia jej a jej manžel zahŕňa, ju pochvalou:

²⁹ "Rúče sa namáhalo veľa žien, lež ty si ich všetky predstihla."