Zjavenie 15 – 17

---

¹ Videl som na nebi iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí mali sedem posledných rán, lebo nimi sa dovŕšil Boží hnev.

² Videl som čosi ako sklené more, zmiešané s ohňom, i tých, čo zvíťazili nad šelmou, nad jej obrazom a nad číslom jej mena, stáť na sklenom mori; mali Božie citary

³ a spievali pieseň Mojžiša, Božieho služobníka, a Baránkovu pieseň: "Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane Bože všemohúci; spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov.

⁴ Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno?! Veď ty jediný si Svätý; prídu všetky národy a budú sa ti klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy."

⁵ Potom som videl: V nebi sa otvoril chrám stánku svedectva

⁶ a z chrámu vyšli siedmi anjeli, čo mali sedem rán. Boli oblečení do čistého skvúceho ľanového rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatým pásom.

⁷ Jedna zo štyroch bytostí podala siedmim anjelom sedem zlatých čiaš, plných hnevu Boha, žijúceho na veky vekov.

⁸ A chrám sa naplnil dymom Božej slávy a jeho moci a nik nemohol vojsť do chrámu, kým sa nedovŕši sedem rán siedmich anjelov.

¹ Potom som počul mocný hlas z chrámu, ako hovorí siedmim anjelom: "Choďte a vylejte na zem sedem čiaš Božieho hnevu!"

² Odišiel prvý a vylial svoju čašu na zem: a povyhadzovali sa zhubné a zlé vredy na ľuďoch, čo mali znak šelmy, aj na tých, čo sa klaňali jej obrazu.

³ Druhý vylial svoju čašu na more: a zmenilo sa na krv ako z mŕtveho a zahynulo všetko živé, čo bolo v mori.

⁴ Tretí vylial svoju čašu na rieky a pramene vôd: a zmenili sa na krv.

⁵ Potom som počul anjela vôd volať: "Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol takýto rozsudok.

⁶ Keďže preliali krv svätých a prorokov, dal si im piť krv; zaslúžili si to!"

⁷ A od oltára som počul volať: "Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!"

⁸ Štvrtý anjel vylial svoju čašu na slnko: a bolo mu dané páliť ľudí ohňom.

⁹ Veľká horúčava spaľovala ľudí a tí sa rúhali menu Boha, ktorý má moc nad týmito ranami; ale nerobili pokánie, aby mu vzdali slávu.

¹⁰ Piaty anjel vylial svoju čašu na trón šelmy: a jej kráľovstvo stemnelo. Od bolesti si hrýzli jazyky

¹¹ a rúhali sa nebeskému Bohu pre svoje bolesti a vredy a nerobili pokánie za svoje skutky.

¹² Šiesty vylial svoju čašu na veľkú rieku Eufrat: a jej voda vyschla, aby sa pripravila cesta kráľom od východu slnka.

¹³ I videl som troch nečistých duchov ako žaby vychádzať z tlamy draka, z tlamy šelmy a z úst falošného proroka.

¹⁴ To sú duchovia démonov, ktorí konajú znamenia: vychádzajú ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili na boj vo veľký deň všemohúceho Boha.

¹⁵ Hľa, prichádzam ako zlodej. Blahoslavený, kto bdie a chráni si odev, aby nechodil nahý a aby nevideli jeho hanbu.

¹⁶ I zhromaždil ich na miesto, ktoré sa po hebrejsky volá Harmagedon.

¹⁷ Siedmy anjel vylial svoju čašu do vzduchu a z chrámu od trónu vyšiel mocný hlas; hovoril: "Stalo sa!"

¹⁸ A nastali blesky, burácanie, hrmenie aj veľké zemetrasenie, akého nebolo odvtedy, čo je človek na zemi - také veľké bolo zemetrasenie.

¹⁹ Veľké mesto sa rozpadlo na tri časti a mestá národov padli. Boh si spomenul na veľký Babylon a dal mu kalich vína svojho rozhorčeného hnevu.

²⁰ Všetky ostrovy zmizli a ani vrchov viac nebolo.

²¹ Z neba padali na ľudí krúpy ťažké ako talenty a ľudia sa rúhali Bohu pre ranu krupobitia, lebo táto jeho rana bola veľmi veľká.

¹ Potom prišiel jeden zo siedmich anjelov, čo mali sedem čiaš, a prihovoril sa mi: "Poď, ukážem ti odsúdenie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách,

² s ktorou smilnili králi zeme a vínom jej smilstva sa opíjali obyvatelia zeme."

³ V duchu ma preniesol na púšť. I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien.

⁴ Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva.

⁵ Na čele mala napísané meno, tajomstvo: "Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme."

⁶ I videl som ženu spitú krvou svätých a krvou Ježišových mučeníkov. Keď som ju uvidel, veľmi som sa zadivil.

⁷ Ale anjel mi povedal: "Prečo sa divíš? Ja ti poviem tajomstvo ženy a šelmy so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, ktorá ju nosí.

⁸ Šelma, ktorú si videl, bola a nie je; má vystúpiť z priepasti a pôjde do záhuby. A obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od ustanovenia sveta, budú sa diviť, keď uvidia šelmu, že bola a nie je, a zasa bude.

⁹ Kto je múdry, tu má vysvetlenie: Sedem hláv je sedem vrchov, na ktorých žena sedí; aj kráľov je sedem:

¹⁰ piati padli, jeden je, iný ešte neprišiel; a keď príde, bude smieť ostať len na krátky čas.

¹¹ Šelma, ktorá bola a nie je, ona je ôsmy kráľ, je z tých siedmich a ide do záhuby.

¹² Desať rohov, ktoré si videl, je desať kráľov, ktorí ešte nedostali kráľovstvo, ale na jednu hodinu dostanú kráľovskú moc spolu so šelmou.

¹³ Majú rovnaké zmýšľanie a svoju silu a moc dajú tej šeIme.

¹⁴ Budú bojovať proti Baránkovi a Baránok nad nimi zvíťazí, lebo on je Pán pánov a Kráľ kráľov; aj tí, čo sú s ním, povolaní, vyvolení a verní."

¹⁵ A povedal mi: "Vody, ktoré si videl tam, kde sedí neviestka, to sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.

¹⁶ A desať rohov, ktoré si videl, aj šelma znenávidia smilnicu spustošia ju a obnažia; budú jesť jej telo a spália ju ohňom.

¹⁷ Lebo Boh im vložil do srdca, aby uskutočnili jeho zámer, aby mali rovnaké zmýšľanie a odovzdali šelme svoje kráľovstvo, kým sa nezavŕšia Božie slová.

¹⁸ A žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré kraľuje nad kráľmi zeme."

Hebrejom 5 – 8

---

¹ Lebo každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy

² a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti.

³ A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého.

⁴ Ale túto hodnosť si nik nemôže prisvojiť sám, len ten, koho povoláva Boh tak ako Árona.

⁵ Tak ani Kristus sa neoslávil sám, keď sa stal veľkňazom, ale ten, ktorý mu povedal: "Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil,"

⁶ ako aj na inom mieste hovorí: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."

⁷ On v dňoch svojho pozemského života so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť.

⁸ A hoci bol Synom, z toho, čo vytrpel, naučil sa poslušnosti;

⁹ a keď dosiahol dokonalosť, stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú,

¹⁰ keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa radu Melchizedechovho.

¹¹ O tom by sme mali veľa čo hovoriť, ale je to ťažké vysvetliť, pretože ste zleniveli počúvať.

¹² Lebo hoci by ste po toľkom čase sami mali byť učiteľmi, znova potrebujete, aby vás niekto učil začiatočným prvkom Božích slov. Stali ste sa takými, čo potrebujú mlieko, a nie pevný pokrm.

¹³ A nik, kto dostáva mlieko, nechápe slovo spravodlivosti, lebo je ešte dieťa.

¹⁴ Pevný pokrm je pre dokonalých, pre tých, čo návykom majú vycvičené zmysly na rozlišovanie dobra od zla.

¹ Preto nechajme bokom začiatočné učenie o Kristovi a povznesme sa k dokonalosti. Neklaďme znova základy: o pokání z mŕtvych skutkov a viere v Boha,

² učenie o krstoch, o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a večnom súde.

³ A to urobíme, ak to Boh dovolí.

⁴ Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého,

⁵ zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku,

⁶ a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech.

⁷ Aj zem, ktorá pije dážď, čo na ňu často padá, a rodí užitočnú bylinu tým, pre koho ju obrábajú, dostáva požehnanie od Boha.

⁸ Ak však rodí tŕnie a bodľač, je zavrhnutá a blízka kliatbe; jej koniec je spálenie.

⁹ Milovaní, aj keď takto hovoríme, sme presvedčení, že vy ste na tom lepšie a bližšie k spáse.

¹⁰ Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali - a ešte posluhujete - svätým.

¹¹ Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca,

¹² aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení.

¹³ Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého

¹⁴ slovami: "Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím."

¹⁵ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie.

¹⁶ Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu.

¹⁷ A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou,

¹⁸ aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej.

¹⁹ Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu,

²⁰ kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

¹ Tento Melchizedech, kráľ Salema, kňaz najvyššieho Boha, vyšiel totiž v ústrety Abrahámovi, ktorý sa vracal z porážky kráľov, a požehnal ho.

² A Abrahám mu odovzdal desiatok zo všetkého. Jeho meno sa prekladá najprv ako kráľ spravodlivosti, ale potom aj kráľ Salema, čo znamená kráľ Pokoja.

³ Je bez otca, bez matky, bez rodokmeňa, ani jeho dni nemajú začiatku, ani jeho život nemá konca. A tak pripodobnený Božiemu Synovi zostáva kňazom naveky.

⁴ Pozrite sa len, aký je veľký, keď mu aj patriarcha Abrahám dal desiatok z najlepšieho!

⁵ A iste aj tí, čo z Léviho synov dostávajú kňazský úrad, majú príkaz brať podľa zákona desiatky od ľudu, to jest od vlastných bratov, hoci aj oni vyšli z Abrahámových bedier.

⁶ Ale ten, čo k nim nepatrí podľa rodu, vzal desiatok od Abraháma a požehnal toho, ktorý mal prisľúbenia.

⁷ A je nesporné, že väčší požehnáva menšieho.

⁸ A potom: tu berú desiatky smrteľní ľudia, tam však ten, o ktorom sa vydáva svedectvo, že žije.

⁹ Ba dalo by sa povedať, že skrze Abraháma odovzdal desiatky aj Lévi, ktorý prijíma desiatky;

¹⁰ veď bol ešte v bedrách otca, keď mu vyšiel v ústrety Melchizedech.

¹¹ Keby sa teda dokonalosť bola dosiahla prostredníctvom levitského kňazstva, lebo pod ním ľud dostal zákon, načo by bol musel povstať ešte iný kňaz podľa radu Melchizedechovho, a nenazvať ho podľa radu Áronovho?

¹² Lebo keď sa zmení kňazstvo, musí sa zmeniť aj zákon.

¹³ A ten, o ktorom sa toto hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nik nekonal službu pri oltári.

¹⁴ Veď je známe, že náš Pán vzišiel z Júdu a vzhľadom na tento kmeň Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.

¹⁵ A toto je ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz podobný Melchizedechovi,

¹⁶ ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života.

¹⁷ Veď o ňom znie svedectvo: "Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho."

¹⁸ Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné,

¹⁹ - veď zákon nič nepriviedol k dokonalosti - a zavádza sa lepšia nádej, vďaka ktorej sa blížime k Bohu.

²⁰ A pretože sa to nestalo bez prísahy, - tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy,

²¹ tento však s prísahou toho, ktorý mu povedal: "Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky,"

²² Ježiš sa stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy.

²³ A tamtí sa mnohí stali kňazmi, lebo im smrť bránila zostať,

²⁴ no tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného.

²⁵ Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.

²⁶ Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia,

²⁷ ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého.

²⁸ Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabosti, ale slovo prísahy, ktoré odznelo po zákone, ustanovuje Syna, dokonalého naveky.

¹ Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza; ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach

² ako služobník svätyne a pravého stánku; ktorý postavil Pán, a nie človek.

³ Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval.

⁴ Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona.

⁵ No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: "Hľaď," povedal mu, "aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu."

⁶ Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach.

⁷ Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú.

⁸ Lebo keď ich karhá, hovorí: "Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu;

⁹ nie takú zmluvu akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán.

¹⁰ Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.

¹¹ A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: "Poznaj Pána," lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich,

¹² pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem."

¹³ Keď povedal "novú", vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.

Príslovia 31,23 – 25

---

²³ Navôkol povestný je jej muž pri bránach na zasadaniach so starcami krajiny.

²⁴ Speňažuje tiež jemné šatstvo, ktoré vyrába, a kupcom odpredáva opasky.

²⁵ Ako jej svedčia moc a krása za odev, tak s úsmevom sa díva na budúci deň.