Zjavenie 12 – 14

---

¹ Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.

² Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť.

³ A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov;

⁴ jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí.

⁵ I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu.

⁶ Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.

⁷ Na nebi sa strhol boj: Michal a jeho anjeli bojovali proti drakovi. Bojoval drak i jeho anjeli,

⁸ ale neobstáli a už nebolo pre nich miesto v nebi.

⁹ A veľký drak, ten starý had, ktorý sa volá diabol a satan, čo zvádzal celý svet, bol zvrhnutý; zvrhnutý bol na zem a s ním boli zvrhnutí jeho anjeli.

¹⁰ A počul som mohutný hlas volať v nebi: "Teraz nastala spása, moc a kráľovstvo nášho Boha a vláda jeho Pomazaného, lebo bol zvrhnutý žalobca našich bratov, ktorý na nich dňom i nocou žaloval pred naším Bohom.

¹¹ Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva; a nemilovali svoj život až na smrť.

¹² Preto radujte sa, nebesia, aj vy, čo v nich bývate. Beda však zemi i moru, lebo zostúpil k vám diabol, plný zlosti, lebo vie, že má málo času."

¹³ Keď drak videl, že je zvrhnutý na zem, prenasledoval ženu, čo porodila chlapca.

¹⁴ Ale žena dostala dve krídla veľkého orla, aby mohla odletieť na púšť na svoje miesto, kde ju budú živiť čas a časy a pol času ďaleko od hada.

¹⁵ Had vychrlil za ženou zo svojej papule vodu ako rieku, aby ju rieka strhla.

¹⁶ Ale zem pomohla žene: zem otvorila ústa a pohltila rieku, čo vychrlil drak zo svoje papule.

¹⁷ Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva, ktorí zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

¹⁸ I zastavil sa na morskom piesku.

¹ Videl som vystupovať z mora šelmu, ktorá mala desať rohov a sedem hláv; na rohoch desať diadémov a na hlavách rúhavé mená.

² Šelma, ktorú som videl, podobala sa leopardovi; nohy mala ako medveď a jej tlama bola ako tlama leva. Drak jej dal svoju silu, svoj trón i veľkú moc.

³ Jedna z jej hláv bola akoby smrteľne ranená, ale jej smrteľná rana sa zahojila. Celá zem obdivovala šelmu;

⁴ klaňali sa drakovi, že dal moc šelme, a klaňali sa aj šelme a volali: "Kto je podobný šelme a kto môže s ňou bojovať?"

⁵ A dostala tlamu, aby hovorila veľké veci, aby sa rúhala, a dostala moc pôsobiť na štyridsaťdva mesiacov.

⁶ A aj otvorila tlamu, aby sa rúhala Bohu, aby sa rúhala jeho menu a jeho stánku i tým, čo bývajú v nebi.

⁷ A bolo jej dovolené viesť vojnu proti svätým a zvíťaziť nad nimi. Dostala moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom.

⁸ Budú sa jej klaňať všetci, čo obývajú zem, ktorých mená nie sú zapísané od počiatku sveta v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý.

⁹ Kto má uši, nech počúva:

¹⁰ Kto má ísť do zajatia, pôjde do zajatia. Kto má byť zabitý mečom, musí byť mečom, zabitý. V tomto je trpezlivosť a viera svätých.

¹¹ Potom som videl inú šelmu vystupovať zo zeme. Mala dva rohy podobné baránkovým, ale hovorila ako drak.

¹² Vykonáva všetku moc prvej šelmy pred jej očami a pôsobí, že sa zem a jej obyvatelia klaňajú prvej šelme, ktorej sa zahojila smrteľná rana.

¹³ A robí veľké znamenia, ba spôsobuje, že aj oheň z neba pred zrakmi ľudí zostupuje na zem.

¹⁴ A zvádza obyvateľov zeme znameniami, ktoré môže konať pred očami šelmy, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila.

¹⁵ A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený.

¹⁶ A pôsobí, že všetci, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní aj otroci, prijímajú na pravú ruku alebo na čelo znak,

¹⁷ a že nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak: meno šelmy alebo číslo jej mena.

¹⁸ V tomto je múdrosť: Kto má rozum, nech spočíta číslo šelmy; je to číslo človeka a jeho číslo je šesťstošesťdesiatšesť.

¹ Potom som videl, a hľa, Baránok stál na vrchu Sion a s ním stoštridsatštyritisíc tých, čo mali na čele napísane jeho meno a meno jeho Otca.

² A počul som hlas z neba; bol ako hukot veľkých vôd a rachot mocného hromobitia. Hlas ktorý som počul, znel, ako keď citaristi hrajú na svojich citarách.

³ A spievali čosi ako novú pieseň pred trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami. A tú pieseň sa nemohol nik naučiť, iba tých stoštyridsaťštyritisíc vykúpených zo zeme.

⁴ To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami, lebo sú panici. Tí nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Oni sú vykúpení z ľudí ako prvotiny Bohu a Baránkovi.

⁵ V ich ústach sa nenašla lož: sú bez škvrny.

⁶ Potom som videl iného anjela letieť stredom neba. A mal večné evanjelium, aby ho zvestoval obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu.

⁷ Volal mohutným hlasom: "Bojte sa Boha a vzdajte mu slávu, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd."

⁸ Za ním šiel iný anjel a volal: "Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva!"

⁹ Po nich nasledoval iný, tretí anjel a volal mohutným hlasom: "Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a prijme znak na svoje čelo alebo na svoju ruku,

¹⁰ aj ten bude piť z vína Božieho hnevu, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu, a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom.

¹¹ A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena."

¹² V tomto je trpezlivosť svätých, ktorí zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša.

¹³ A počul som hlas z neba; hovoril: "Napíš: Blahoslavení sú mŕtvi, ktorí umierajú v Pánovi, už odteraz. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojich námah; veď ich skutky idú s nimi."

¹⁴ Potom som videl, a hľa, biely oblak a na oblaku sedel ktosi ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.

¹⁵ A z chrámu vyšiel iný anjel, ktorý volal mohutným hlasom na toho, čo sedel na oblaku: "Hoď svoj kosák a žni, lebo prišla hodina žatvy; žatva na zemi dozrela."

¹⁶ A ten, čo sedel na oblaku, hodil na zem svoj kosák a zem bola zožatá.

¹⁷ Potom z chrámu, čo je v nebi, vyšiel iný anjel; aj on mal ostrý kosák.

¹⁸ Od oltára zasa vyšiel anjel, ktorý má moc nad ohňom, a zvolal mohutným hlasom na toho, čo mal ostrý kosák: "Hoď svoj ostrý kosák a ober strapce vinice zeme, lebo jej hrozná už dozreli!"

¹⁹ A anjel hodil svoj kosák na zem, obral vinicu zeme a vhodil do veľkého lisu Božieho hnevu.

²⁰ Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vyšla krv až po uzdy koní na tísícšesťsto stadií.

Hebrejom 1 – 4

---

¹ Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov.

² V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a skrze ktorého stvoril aj svet.

³ On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a udržuje všetko svojím mocným slovom. Preto keď vykonal očistenie od hriechov, zasadol po pravici velebnosti na výsostiach;

⁴ a stal sa o toľko vyšším od anjelov, o koľko vznešenejšie meno zdedil než oni.

⁵ Veď kedy komu z anjelov povedal: "Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil" a opäť: "Ja budem jeho otcom a on bude mojím synom"?

⁶ A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: "Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli."

⁷ Anjelom zasa hovorí: "On robí svojich anjelov vetrami a svojich služobníkov ohnivými plameňmi."

⁸ Ale Synovi: "Tvoj trón, Bože, je na veky vekov a žezlo tvojho kráľovstva je žezlo spravodlivosti.

⁹ Miloval si spravodlivosť a nenávidel si neprávosť; preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom plesania viac ako tvojich druhov."

¹⁰ A: "Ty, Pane, si na počiatku stvoril zem aj nebesia sú dielom tvojich rúk.

¹¹ Ony sa pominú, ale ty zostaneš a všetci sťa odev zostarnú,

¹² zvinieš ich ako plášť, ako odev a zmenia sa. Ale ty si vždy ten istý a tvoje roky sa nepominú."

¹³ A kedy ktorému z anjelov povedal: "Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám"?

¹⁴ Či nie sú všetci služobnými duchmi, poslanými slúžiť tým, čo majú dostať do dedičstva spásu? Hebr

¹ Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo.

² Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu,

³ ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli,

⁴ a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle.

⁵ Veď nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme.

⁶ Tak svedčí ktosi na ktoromsi mieste: "Čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?

⁷ Urobil si ho len o niečo menšieho od anjelov, slávou a cťou si ho ovenčil

⁸ a všetko si mu položil pod nohy." Keď mu teda všetko podriadil, nenechal nič, čo by mu nebolo podriadené. Teraz ešte nevidíme, že mu je všetko podrobené,

⁹ ale vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých.

¹⁰ Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením.

¹¹ Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi,

¹² keď hovorí: "Tvoje meno zvestujem svojim bratom a uprostred zhromaždenia budem ťa velebiť."

¹³ Ďalej: "Ja budem v neho dúfať." A zasa: "Hľa, ja i deti, ktoré mi dal Boh."

¹⁴ A pretože deti majú účasť na krvi a tele, aj on mal podobne spoluúčasť na nich, aby smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla,

¹⁵ a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou.

¹⁶ Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva.

¹⁷ Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.

¹⁸ A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.

¹ Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania.

² On je verný tomu, ktorý ho ustanovil, ako bol aj Mojžiš v celom jeho dome.

³ Ale on je hoden o toľko väčšej slávy od Mojžiša, o koľko väčšiu česť má staviteľ domu, ako dom.

⁴ Lebo každý dom musí niekto postaviť; a ten, kto postavil všetko, je Boh.

⁵ Aj Mojžiš bol verný v celom jeho dome ako služobník, aby dosvedčil to, čo sa malo neskôr povedať.

⁶ Ale Kristus ako Syn je nad jeho domom; a jeho domom sme my, ak si zachováme pevnú dôveru a slávnu nádej.

⁷ Preto, ako hovorí Duch Svätý: "Dnes, keď počujete jeho hlas,

⁸ nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri vzbure, v deň pokúšania na púšti,

⁹ kde ma pokúšali vaši otcovia; skúšali ma, hoci videli moje skutky

¹⁰ štyridsať rokov. Preto som sa rozhneval na toto pokolenie a povedal som: Ich srdce ustavične blúdi; tí veru nepoznali moje cesty.

¹¹ Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!"

¹² Dávajte si pozor, bratia, aby nik z vás nemal zlé a neverné srdce a neodpadol od živého Boha,

¹³ ale deň čo deň sa vzájomne povzbudzujte, kým trvá to "dnes", aby nikoho z vás nezatvrdilo mámenie hriechu.

¹⁴ Veď sme sa stali účastníkmi Krista, pravda, ak istotu, ktorú sme mali na počiatku, zachováme pevnú až do konca,

¹⁵ ako sa hovorí: "Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia ako pri onej vzbure."

¹⁶ Kto sú to však tí, čo počuli a búrili sa? Vari nie všetci, čo vyšli pod Mojžišovým vedením z Egypta?

¹⁷ A na ktorých sa hneval štyridsať rokov? Nie na tých, čo zhrešili, a ich telá popadali na púšti?

¹⁸ A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho pokoja, ak nie tým, čo neuverili?

¹⁹ A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

¹ Bojme sa teda, aby azda o niekom z vás neplatilo, že zaostal, kým trvá prisľúbenie, že možno vojsť do jeho pokoja!

² Veď aj nám sa hlásalo evanjelium tak ako aj im. Ale im počuté slovo neosožilo, lebo sa nespojili vierou s tými, ktorí ho počuli.

³ A do pokoja vchádzame my, čo sme uverili, ako povedal: "Ako som v svojom hneve prisahal: Nevojdú do môjho pokoja!", hoci je dielo dokončené od stvorenia sveta.

⁴ Lebo kdesi povedal o siedmom dni takto: " V siedmy deň si Boh odpočinul od všetkých svojich diel."

⁵ A tu zasa: "Nevojdú do môjho pokoja!"

⁶ Keďže teda ostáva možnosť, aby niektorí vošli doň, a tí, ktorým sa prvým ohlasovalo evanjelium; nevošli pre neposlušnosť,

⁷ znova určuje istý deň, "Dnes", keď po toľkom čase hovorí v Dávidovi, ako sa už povedalo: "Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia."

⁸ Lebo keby ich bol Jozue voviedol do pokoja, nehovorilo by sa po tomto o inom dni.

⁹ A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud.

¹⁰ Lebo kto vošiel do jeho pokoja, aj on si odpočinul od svojich diel ako Boh od svojich.

¹¹ Usilujme sa teda vojsť do onoho pokoja, aby nik nepadol podľa toho istého príkladu neposlušnosti.

¹² Lebo živé je Božie slovo, účinné a ostrejšie ako každý dvojsečný meč; preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca.

¹³ A niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

¹⁴ Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania.

¹⁵ Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu.

¹⁶ Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.

Príslovia 31,19 – 22

---

¹⁹ Jej ruky siahajú po praslici, prstami drží vreteno.

²⁰ Kde bedár, tam svoju ruku otvára a k chudákovi ruky vystiera.

²¹ Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou, keď (príde) sneh, bo všetka jej čeľaď má po dvoch oblekoch.

²² Má narobené prikrývadlá pre seba, batist a purpur sú jej odevom.