Zjavenie 8 – 11

---

¹ A keď Baránok otvoril siedmu pečať, nastalo v nebi asi pol hodiny ticho.

² A videl som sedem anjelov, čo stoja pred Bohom a dostali sedem poľníc.

³ Prišiel aj iný anjel a zastal pred oltárom so zlatou kadidelnicou. Dostal veľa kadidla, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár, čo je pred trónom.

⁴ A dym kadidla s modlitbami svätých vystúpil z ruky anjela pred Boha.

⁵ Potom vzal anjel kadidelnicu, naplnil ju ohňom z oltára a vrhol na zem. A nastalo hrmenie, burácanie, blesky a zemetrasenie.

⁶ A sedem anjelov, čo malo sedem poľníc, sa pripravilo trúbiť.

⁷ Zatrúbil prvý. A nastalo krupobitie a oheň zmiešaný s krvou a padalo to na zem. Tretina zeme zhorela, tretina stromov zhorela a zhorela všetka zelená tráva.

⁸ Zatrúbil druhý anjel. A akoby veľký horiaci vrch bol vrhnutý do mora. Tretina mora sa zmenila na krv

⁹ a zahynula tretina tvorov žijúcich v mori a tretina lodí utonula.

¹⁰ Zatrúbil tretí anjel. A z neba spadla veľká hviezda, horiaca ako fakľa, a padla na tretinu riek a na pramene vôd.

¹¹ Tá hviezda sa volá Palina. Tretina vôd sa zmenila na palinu a mnoho ľudí zomrelo od tých vôd, lebo zhorkli.

¹² Zatrúbil štvrtý anjel. A bola zasiahnutá tretina slnka, tretina mesiaca a tretina hviezd, aby sa ich tretina zatmela a tretina dňa nemala svetla a noc podobne.

¹³ Potom som videl a počul som orla letieť stredom neba a volať mohutným hlasom: "Beda, beda, beda obyvateľom zeme pre ostatné zvuky poľníc troch anjelov, ktorí ešte majú trúbiť!"

¹ Zatrúbil piaty anjel. A videl som, že hviezda spadla z neba na zem. A dostala kľúč od studne priepasti.

² Otvorila studňu priepasti a zo studne vystúpil dym ako dym veľkej pece a zatemnilo sa slnko a aj vzduch od dymu studne.

³ A z dymu vyšli na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.

⁴ Povedalo sa im, aby neškodili tráve na zemi, ani nijakej byline ani nijakému stromu, ale iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božiu pečať.

⁵ Dostali rozkaz, aby ich nezabíjali, ale trápili päť mesiacov; a ich trápenie bolo ako trápenie od škorpióna, keď uštipne človeka.

⁶ V tých dňoch ľudia budú hľadať smrť, a nenájdu ju, budú si žiadať zomrieť, a smrť od nich utečie.

⁷ Tieto kobylky sa podobali koňom pripraveným do boja; na hlavách mali akoby vence podobné zlatu a ich tváre boli ako tváre ľudí.

⁸ Vlasy mali ako ženské vlasy a ich zuby boli ako levie.

⁹ Panciere mali ako panciere zo železa a zvuk ich krídel bol ako hrmot mnohých konských vozov rútiacich sa do boja.

¹⁰ Chvosty mali podobné škorpiónom aj žihadlá a v chvostoch mali moc škodiť ľuďom päť mesiacov.

¹¹ Nad sebou mali kráľa anjela priepasti, ktorý sa po hebrejsky volá Abaddon a po grécky má meno Apollyon.

¹² Prvé beda prešlo a hľa; po ňom prichádzajú ešte dve beda.

¹³ Zatrúbil šiesty anjel. A počul som hlas od rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom;

¹⁴ hovoril šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: "Odviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat."

¹⁵ Tu boli odviazaní štyria anjeli, čo boli pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, aby pobili tretinu ľudí.

¹⁶ A počet jazdeckého vojska bol dvadsaťtisíckrát desaťtisíc; počul som ich počet.

¹⁷ A vo videní som takto videl kone a tých, čo sedeli na nich: mali ohnivé, hyacintové a sírové panciere a hlavy koní boli ako hlavy levov a z ich tlám vychádzal oheň, dym a síra.

¹⁸ Od týchto troch rán zahynula tretina ľudí; od ohňa, dymu a síry, čo vychádzali z ich tlám.

¹⁹ Moc koní bola totiž v ich tlamách a v ich chvostoch; lebo ich chvosty sa podobali hadom: mali hlavy a nimi škodili.

²⁰ A ostatní ľudia, ktorých nezahubili tieto rany, ani pokánie nerobili za skutky svojich rúk a neprestali sa klaňať zlým duchom a zlatým, strieborným, medeným, kamenným a dreveným modlám, ktoré nemôžu ani vidieť, ani počuť, ani chodiť.

²¹ A nerobili pokánie ani za svoje vraždy, ani za svoje čary, ani za svoje smilstvo, ani za svoje krádeže.

¹ I videl som zostupovať z neba iného mocného anjela, zahaleného do oblaku a s dúhou na hlave. Jeho tvár bola ako slnko, jeho nohy ako ohnivé stĺpy

² a v ruke mal otvorenú knižku. Pravou nohou si stal na more, ľavou na zem

³ a zvolal mohutným hlasom, ako keď reve lev. A keď zvolal, sedem hromov prehovorilo svojím hlasom.

⁴ A keď dohovorilo sedem hromov, chcel som písať, ale počul som hlas z neba, ktorý hovoril: "Zapečať, čo hovorilo sedem hromov, a nepíš to!"

⁵ Tu anjel, ktorého som videl stáť na mori i na zemi, zdvihol k nebu svoju pravú ruku

⁶ a zaprisahal sa na Žijúceho na veky vekov, ktorý stvoril nebo a čo je v ňom, zem a čo je na nej, i more a čo je v ňom: "Času už nebude!"

⁷ Ale v dňoch hlasu siedmeho anjela, keď začne trúbiť poľnica, zavŕši sa Božie tajomstvo, ako zvestoval svojim služobníkom prorokom.

⁸ A hlas, ktorý som počul z neba, znova ku mne prehovoril: "Choď, vezmi otvorenú knihu z ruky anjela, ktorý stojí na mori i na zemi."

⁹ Šiel som k anjelovi a povedal som mu, aby mi dal knižku. On mi odpovedal: "Vezmi si ju a zjedz ju! V žalúdku ti zhorkne, ale v ústach ti bude sladká ako med."

¹⁰ Vzal som teda z anjelovej ruky knižku a zjedol som ju. V ústach mi bola sladká ako med, no len čo som ju prehltol, žalúdok sa mi naplnil horkosťou.

¹¹ Tu mi povedali: "Musíš znova prorokovať o ľuďoch, národoch, jazykoch a o mnohých kráľoch."

¹ Potom som dostal trstinu podobnú prútu so slovami: "Vstaň a zmeraj Boží chrám i oltár a tých, čo sa v ňom klaňajú.

² Ale vonkajšie chrámové nádvorie vynechaj a nemeraj ho, lebo je vydané pohanom; budú šliapať po svätom meste štyridsaťdva mesiacov.

³ Ale pošlem svojich dvoch svedkov, a oblečení do vrecoviny budú prorokovať tisícdvestošesťdesiat dní."

⁴ Oni sú dve olivy a dva svietniky, čo stoja pred Pánom zeme.

⁵ A keby im chcel niekto ublížiť, z úst im vyšľahne oheň a strávi ich nepriateľov. Takto musí zahynúť každý, kto by im chcel ublížiť.

⁶ Oni majú moc zatvoriť nebo, aby nepršalo v dňoch, keď budú prorokovať, a majú moc premeniť vody na krv a biť zem všetkými ranami, kedykoľvek budú chcieť.

⁷ Keď dokončia svoje svedectvo, šelma, čo z priepasti vystúpi, bude viesť proti nim vojnu, zvíťazí nad nimi a zabije ich.

⁸ Ich telá budú ležať na námestí veľkého mesta, ktoré sa obrazne volá Sodoma a Egypt, kde bol ukrižovaný aj ich Pán.

⁹ Mnohí z ľudí, kmeňov, jazykov a národov budú pozerať na ich telá tri a pol dňa a nedovolia ich telá uložiť do hrobu.

¹⁰ Obyvatelia zeme sa budú nad nimi radovať a plesať a budú si navzájom posielať dary, lebo títo dvaja proroci trápili obyvateľov na zemi.

¹¹ Ale o tri a pol dňa vstúpil do nich duch života od Boha, postavili sa na nohy a na tých, čo ich videli, doľahol veľký strach.

¹² A oni počuli mohutný hlas z neba, ktorý im hovoril: "Vystúpte sem!" I vystúpili v oblaku do neba a ich nepriatelia ich videli.

¹³ V tú hodinu nastalo veľké zemetrasenie: desatina mesta sa zrútila a pri zemetrasení zahynulo sedemtisíc ľudí. Ostatných sa zmocnil strach a vzdali slávu Bohu na nebi.

¹⁴ Druhé beda pominulo; hľa, čoskoro príde tretie beda.

¹⁵ Zatrúbil siedmy anjel. A v nebi zazneli mohutné hlasy a volali: "Kráľovstvo tohoto sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Pomazaného a bude kraľovať na veky vekov."

¹⁶ Vtedy dvadsiati štyria starci, čo sedia na svojich trónoch pred Bohom, padli na tvár, klaňali sa Bohu

¹⁷ a volali: "Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a začal si kraľovať.

¹⁸ Národy sa rozhnevali, ale prišiel tvoj hnev a čas súdiť mŕtvych a odmeniť tvojich služobníkov, prorokov a svätých a tých, čo sa boja tvojho mena, malých i veľkých, a zničiť tých, čo kazia zem."

¹⁹ A v nebi sa otvoril Boží chrám a v chráme bolo vidieť archu jeho zmluvy. A nastali blesky, burácanie, zemetrasenie a veľké krupobitie.

Filomenovi

---

¹ Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi,

² sestre Apii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome:

³ Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a Pána Ježiša Krista.

⁴ Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu, keď si na teba spomínam vo svojich modlitbách,

⁵ keď počujem o tvojej láske a viere, akú máš k Pánu Ježišovi a k všetkým svätým,

⁶ aby sa tvoja účasť na viere stala zjavnou v poznávaní každého dobra, ktoré je v nás pre Krista.

⁷ Mal som totiž veľkú radosť a útechu z tvojej lásky, brat môj, pretože si osviežil srdcia svätých.

⁸ Preto hoci by som ti mohol v Kristovi smelo rozkázať, čo máš urobiť,

⁹ radšej prosím pre lásku ja, Pavol, už starec a teraz aj väzeň Krista Ježiša:

¹⁰ prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v okovách.

¹¹ Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe aj mne.

¹² Poslal som ti ho na späť, jeho, to jest moje srdce.

¹³ Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba.

¹⁴ Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný.

¹⁵ Veď azda preto odišiel na čas, aby si ho dostal navždy.

¹⁶ Už nie ako otroka, ale oveľa viac ako otroka: ako milovaného brata, milého najmä mne - a o čo viac tebe - i podľa tela aj v Pánovi.

¹⁷ Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého.

¹⁸ A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj.

¹⁹ Ja, Pavol - píšem vlastnou rukou -, ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého.

²⁰ Veru, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje srdce v Kristovi.

²¹ Píšem ti v dôvere v tvoju poslušnosť a viem, že urobíš viac, ako hovorím.

²² A zároveň mi priprav aj prístrešie, lebo dúfam, že pre vaše modlitby dostanete mňa ako dar.

²³ pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi,

²⁴ Marek, Aristarchus, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci.

²⁵ Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom.

Príslovia 31,16 – 18

---

¹⁶ Zobzrie sa za poľom a (hneď) ho kupuje, vinicu vysádza zo zárobku svojich rúk.

¹⁷ Chrabrosťou si prepasuje bedrá a zosilňuje svoje ramená.

¹⁸ Tu sladko zakúša, aké dobré je jej podnikanie, nezhasína jej svetlo za noci.