Exodus 15 – 16

---

¹ Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali Pánovi túto pieseň: "Spievať budem Pánovi, lebo vznešený, slávne vznešený je: koňa i povoz zmietol do mora.

² Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou. Toto je môj Boh, budem ho velebiť, Boh môjho otca, budem ho chváliť.

³ Pán je bojovník, Pán je meno jeho.

⁴ Faraónove vozy a jeho vojsko zmietol do mora a jeho vyberaní vodcovia sa potopili v Červenom mori.

⁵ Vlny ich pokryli, klesli sťa kameň do hlbín.

⁶ Tvoja pravica, Pane, čo vynikáš mocou, tvoja pravica, Pane, nepriateľa zasiahla.

⁷ Svojou nesmiernou vznešenosťou zničil si svojich protivníkov, vyslal si svoj hnev, čo ich strávil sťa plevu.

⁸ Dychom tvojho rozhorčenia nahromadili sa vody, prúdy ako hrádza stáli, nakopili sa vprostred mora vlny.

⁹ Nepriateľ si povedal: "Zaútočím, dochytím, rozdelím korisť, uhasí sa moje zúrenie. Vytasím svoj meč, zmocní sa ich moja ruka."

¹⁰ Zadul si svojím vetrom: pokrylo ich more, potopili sa sťa olovo vo vodách búrlivých.

¹¹ Kto je rovný tebe medzi bohmi Pane, kto je rovný tebe, čo vynikáš svätosťou? Si hrozný v pochvalných činoch a robíš zázraky.

¹² Vystrel si svoju pravicu a zem ich prehltla.

¹³ Vo svojej priazni si viedol ľud, čo si vykúpil, svojou silou si ho viedol k svojmu svätému príbytku.

¹⁴ Dopočuli sa národy a zhrozili sa: obyvateľov Filištínska pochytila hrôza.

¹⁵ Vtedy sa preľakli kniežatá Edomu, vojvodcov moabských prenikol strach. Stŕpli kanaánski obyvatelia všetci,

¹⁶ doľahla na nich úzkosť a strach: pre silu tvojho ramena stuhli na kameň. Tak prechádzal tvoj ľud, Pane, tak prechádzal ľud, ktorý si si prisvojil.

¹⁷ Voviedol si ich a osadil si ich na svojom vlastnom vrchu, na mieste, ktoré si prichystal za bývanie sebe, Pane, vo svätyni, ktorej základy kládli tvoje ruky.

¹⁸ Pán bude kraľovať naveky a navždy!"

¹⁹ Keď teda faraónove kone s vozmi a záprahmi vošli do mora, Pán dal morským vodám privaliť sa na nich, kým Izraeliti prešli stredom mora po suchu.

²⁰ Aj Áronova sestra, prorokyňa Mária, vzala do rúk bubienok a všetky ženy išli za ňou s bubienkami a s tancom.

²¹ Mária im predspevovala:

²² Potom sa Mojžiš s Izraelom pohol od Červeného mora a tiahli cez púšť Sur. Tri dni šli po púšti a nenašli vodu.

²³ Došli do Máry, ale vodu z Máry piť nemohli, lebo bola horká. Preto sa aj volá Márá (Horkosť).

²⁴ A ľud reptal proti Mojžišovi: "Čo budeme piť?"

²⁵ On volal k Pánovi a Pán mu ukázal drevo a keď ho hodil do vody, vody zosladli. Tam im dal zákon a právo a tam ich podrobil skúške.

²⁶ A povedal: "Ak budeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, a poslúchneš všetky jeho rozkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, potom ťa nezastihnem takými biedami, akými som postihol Egypťanov, lebo ja, Pán, som tvoj lekár."

²⁷ Nato prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedem paliem. Tam sa teda utáborili pri vode.

¹ Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po svojom východe z Egypta.

² A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti.

³ Izraeliti im vraveli: "Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!"

⁴ Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: "Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona alebo nie.

⁵ V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň."

⁶ Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: "Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny.

⁷ Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!"

⁸ A Mojžiš dodal: "V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie, (spoznáte), že Pán počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože sme my? Nie proti nám ste reptali, ale proti Pánovi!"

⁹ Aj Áronovi povedal Mojžiš: "Povedz celej pospolitosti Izraelitov: "Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše reptanie!"

¹⁰ Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku!

¹¹ A pán povedal Mojžišovi:

¹² "Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: "V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!"

¹³ A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa

¹⁴ a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité jemné sťa srieň na zemi.

¹⁵ Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: "Čo je to!" Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: "To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť.

¹⁶ Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!"

¹⁷ Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac.

¹⁸ Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko koľko mohol zjesť.

¹⁹ A Mojžiš im povedal: "Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!"

²⁰ Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval.

²¹ Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to.

²² V šiesty deň však nazbierali dvakrát toľko jedla, dva gomery na osobu. Tu prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi.

²³ A on im povedal: "To je to, čo prikázal Pán: Zajtra je deň odpočinku, svätá sobota Pánova. Čo máte upiecť, upečte, a čo mienite uvariť, uvarte! Ostatné, čo ostane, odložte a uschovajte na zajtra."

²⁴ Odložili si teda na zajtra, ako prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to, ani červy v tom neboli.

²⁵ A Mojžiš povedal: "Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota, dnes nenájdete vonku nič.

²⁶ Šesť dní to môžete zbierať, v siedmy deň však je sobota, v ten deň toho nebude."

²⁷ Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli zbierať, nenašli nič.

²⁸ A Pán povedal Mojžišovi: "Ako dlho sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony?

²⁹ Hľaďte, veď Pán vám dal sobotu! Preto v šiesty deň vám dáva jedlo na dva dni. V sobotu nech každý zostane doma!

³⁰ Nech v siedmy deň nik nevychádza zo svojho miesta!"

³¹ A ľud slávil v siedmy deň sobotu. Izraeliti nazvali to (jedlo) mannou. Bolo biele ako koriandrové semiačko a jeho chuť bola ako chuť medového koláča.

³² Nato Mojžiš povedal: "Toto prikazuje Pán: Naplňte tým jeden gomer, nech sa to zachová pre budúce pokolenia, aby videli, aký chlieb som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z egyptskej krajiny."

³³ A Mojžiš povedal Áronovi: "Vezmi nádobu a nasyp do nej plný gomer manny a ulož ju pred Pánom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia!"

³⁴ Ako Pán prikázal Mojžišovi, Áron to položil pred svedectvo, aby sa to zachovalo. A Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej krajiny. Jedli mannu, dokiaľ neprišli k hraniciam krajiny Kanaán. Gomer je desatina efy.

Levitikus 11

---

¹ Pán hovoril Mojžišovi a Áronovi:

² "Povedzte Izraelitom: Toto sú zvieratá, ktoré môžete zo všetkých štvornohých zvierat, čo sú na zemi, jesť:

³ Všetko, čo má medzi štvornohými zvieratami rozdvojené kopytá, čo má celkom rozdvojené kopytá a prežúva, môžete jesť.

⁴ Ale z prežúvavcov a z dvojkopytníkov nesmiete jesť ťavu, je síce prežúvavcom, ale nemá rozdvojené kopytá, bude pre vás nečistá;

⁵ jazveca, ktorý je síce prežúvavec, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý;

⁶ zajaca, lebo prežúva, ale nemá rozdvojené paprčky, bude pre vás nečistý;

⁷ sviňu, ktorá má rozdvojené paprčky a celkom rozdvojené paprčky, ale neprežúva.

⁸ Ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa nesmiete dotýkať, budú pre vás nečisté!

⁹ A toto môžete jesť zo všetkého, čo je vo vodách: Všetko, čo má v mori, v riekach a potokoch plutvy a šupiny, môžete jesť.

¹⁰ No všetko, čo je v mori a v riekach a čo nemá plutvy a šupiny, čím sa hemží voda a čo žije vo vodách - bude vám ohavnosťou;

¹¹ áno, ohavnosťou vám to bude, ich mäso nesmiete jesť a ich zdochlín sa budete strániť.

¹² Všetko teda, čo vo vodách nemá plutvy a šupiny, bude vám ohavnosťou.

¹³ Z vtákov sa však budete strániť týchto a nebudete ich jesť, lebo vám budú ohavnosťou: orla, orlosupa, orlosupa bradatého,

¹⁴ kaňu, sokola,

¹⁵ všetky druhy krkavcov,

¹⁶ pštrosa, kukučku, čajku, všetky druhy jastrabov,

¹⁷ kuvika, kormorána, ibisa, sovu ušatú,

¹⁸ sovu, pelikána, bučiaka,

¹⁹ bociana, všetky druhy kulichov, dudka a netopiera.

²⁰ Všetky malé lietavé živočíchy, čo chodia po štyroch, nech sú vám ohavnosťou.

²¹ Zo všetkého okrídleného hmyzu, čo chodí po štyroch, môžete jesť len tie, ktoré majú za nohami ešte nohy na skákanie, aby mohli skákať po zemi.

²² Z nich môžete jesť tieto: sťahovavé kobylky podľa svojich druhov, pažravé kobylky, senné kobylky - a saranče.

²³ Všetky ostatné malé okrídlené živočíchy, ktoré majú štyri nohy, budú pre vás ohavnosťou.

²⁴ Týmito zvieratami sa znečistíte a kto sa dotkne ich mŕtvol, bude až do večera nečistý;

²⁵ a každý, kto by niesol niečo z ich zdochliny, musí si oprať šaty a ostane až do večera nečistý:

²⁶ Všetkými štvornohými zvieratami, ktoré majú rozdvojené kopyto, ale nemajú kopyto úplne rozdvojené a neprežúvajú; tie budú pre vás nečisté. Každý, kto sa ich dotkne, je nečistý.

²⁷ Za nečisté budete považovať všetky štvornohé živočíchy chodiace po labách. Každý, kto sa dotkne ich zdochliny, bude nečistý až do večera.

²⁸ A kto by niesol ich zdochlinu, musí si oprať šaty a bude až do večera nečistý. Toto je pre vás nečisté.

²⁹ Z malých živočíchov, čo sa hemžia na zemi, sú pre vás tieto nečisté: lasica, myš, rôzne druhy jašterov,

³⁰ piskor, chameleón, mlok, salamandra a krt.

³¹ Tieto z malých živočíchov sú pre vás nečisté. Každý, kto sa dotkne ich zdochliny, bude až do večera nečistý.

³² A všetko, na čo také zdochnuté zviera padne, je nečisté: všetky drevené predmety, šaty, koža, koberec, každý predmet, ktorý sa používa. Treba ho zaniesť do vody a bude až do večera nečistý. Potom bude opäť čistý.

³³ Ak také zviera padne do hlinenej nádoby, tak všetko, čo je v nej, bude nečisté a treba ju rozbiť.

³⁴ Akékoľvek jedlo, ktoré sa požíva a dostane sa do styku s takou vodou, bude nečisté. Aj každý nápoj, ktorý sa pije z takej nádoby, bude nečistý.

³⁵ Všetko, na čo taká zdochlina padne, bude nečisté: pec a ohnisko treba rozbiť, sú nečisté a budú pre vás nečisté.

³⁶ Len pramene a studne a vodné nádrže ostanú čisté. Kto sa však dotkne zdochliny, ktorá je v nich, je nečistý.

³⁷ Ak taká zdochlina padne na semeno, ktoré je pripravené na siatie, ono ostane čisté.

³⁸ Ak by sa však na semeno dostala voda a potom by naň padla zdochlina, tak bude pre vás nečisté.

³⁹ Ak zdochne zviera, ktoré sa môže jesť, a niekto sa dotkne jeho zdochliny, bude až do večera nečistý.

⁴⁰ Kto by z takej zdochliny jedol, musí si vyprať šaty a bude až do večera nečistý. Aj keby niekto niesol takú zdochlinu, vyperie si šaty a bude až do večera nečistý.

⁴¹ Všetky malé živočíchy, ktoré sa hemžia po zemi, sú ohavnosťou, nesmú sa jesť.

⁴² Nič, čo sa plazí po zemi, a nič, čo chodí po štyroch, ani čo má ešte viac nôh, nijaké malé živočíchy, čo sa hemžia po zemi, neslobodno jesť, lebo to je ohavnosť.

⁴³ Nerobte sa ohavnými pre niektoré z týchto mnohých zvierat, ktoré sa hemžia na zemi, a neznečisťujte sa nimi tak, že budete nečistí.

⁴⁴ Lebo ja, Pán, som váš Boh! Preto dokážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som svätý. A neznečistite sa nejakým malým živočíchom, ktorý lozí po zemi!

⁴⁵ Lebo ja som Pán, ktorý vás vyviedol z egyptskej krajiny, aby som sa stal vaším Bohom. Nuž buďte svätí, lebo ja som svätý!

⁴⁶ Toto je zákon o štvornohých zvieratách, o lietavých živočíchoch, o všetkých živočíchoch, čo sa pohybujú vo vodách, ako aj o všetkých živočíchoch, ktoré lozia po zemi,

⁴⁷ aby sa robil rozdiel medzi čistým a nečistým, medzi zvieratami, ktoré sa môžu jesť, a medzi zvieratami ktoré sa jesť nesmú."

Žalm 71

---

¹ V teba, Pane, som dúfal; nebudem zahanbený naveky.

² Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi.

³ Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; veď ty si moja opora a moje útočište.

⁴ Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, z ruky svojvoľníka a ničomníka.

⁵ Lebo ja, Pane, túžim za tebou, ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti.

⁶ Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; tebe vždy patrí môj chválospev.

⁷ Som ako zázrak pre mnohých a ty mi mocne pomáhaš.

⁸ Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou a nech ťa velebím deň čo deň.

⁹ Neodožeň ma v čase staroby, neopusť ma, keď mi sily ochabnú.

¹⁰ Moji nepriatelia hovoria o mne a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne

¹¹ a vravia: "Boh ho opustil. Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť."

¹² Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc.

¹³ Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú.

¹⁴ Ja však budem úfať neprestajne a všade budem šíriť tvoju chválu.

¹⁵ Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť.

¹⁶ Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť.

¹⁷ Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné.

¹⁸ Až do staroby a do rokov šedivých, Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. Tvoja moc

¹⁹ a tvoja spravodlivosť, Bože, siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná?

²⁰ Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol.

²¹ Zveľadíš moju česť, prídeš a mňa potešíš.

²² Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, na citare ti zahrám, Svätý Izraela.

²³ Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, i moja duša, ktorú si vykúpil.

²⁴ Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.