Skutky apoštolov 24

---

Galaťanom 1 – 3

---

¹ Pavol, ustanovený za apoštola nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych,

² a všetci bratia, čo sú so mnou, galatským cirkvám:

³ Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista,

⁴ ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás vyslobodil z terajšieho zlého veku podľa vôle Boha a nášho Otca:

⁵ jemu sláva na veky vekov. Amen.

⁶ Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal v Kristovej milosti, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu.

⁷ Ono ani nie je iné, ibaže sú niektorí, čo vás mätú a chcú prekrútiť Kristovo evanjelium.

⁸ Ale keby sme vám hlásali my alebo aj anjel z neba iné evanjelium, ako sme vám hlásali, nech je prekliaty!

⁹ Ako sme už povedali, aj teraz znova hovorím: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!

¹⁰ Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? Keby som sa ešte chcel páčiť ľuďom, nebol by som Kristovým služobníkom.

¹¹ Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám ja hlásal, nemá ľudský pôvod,

¹² lebo ja som ho neprijal ani som sa ho nenaučil od človeka, ale zo zjavenia Ježiša Krista.

¹³ Vy ste počuli, ako som si kedysi počínal v židovstve: že som veľmi prenasledoval Božiu Cirkev a nivočil som ju.

¹⁴ V židovstve som prevýšil mnohých vrstovníkov vo svojom rode, lebo som viac horlil za obyčaje svojich otcov.

¹⁵ Ale keď sa Bohu, ktorý si ma už v lone matky vybral a svojou milosťou povolal, zapáčilo

¹⁶ zjaviť vo mne svojho Syna, aby som ho zvestoval medzi pohanmi, už som sa neradil s telom a krvou,

¹⁷ ani som nešiel do Jeruzalema za tými, čo boli apoštolmi prv ako ja, ale odišiel som do Arábie a opäť som sa vrátil do Damasku.

¹⁸ Až po troch rokoch som šiel do Jeruzalema, aby som videl Kéfasa, a zostal som uňho pätnásť dní.

¹⁹ Iného z apoštolov som nevidel, iba Jakuba, Pánovho brata.

²⁰ A čo vám píšem, hovorím pred Bohom, že neklamem.

²¹ Potom som išiel do končín Sýrie a Cilície.

²² Ale Kristovým cirkvám v Judei som bol osobne neznámy,

²³ ibaže počuli: "Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz hlása vieru, ktorú predtým nivočil,"

²⁴ a oslavovali Boha za mňa.

¹ Potom po štrnástich rokoch som znova šiel s Barnabášom do Jeruzalema a vzal som so sebou aj Títa.

² Išiel som ta pohnutý zjavením a predložil som im evanjelium, ktoré hlásam medzi pohanmi; ale v súkromí tým, čo niečo znamenali, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo.

³ Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nebol donútený dať sa obrezať.

⁴ A to pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili.

⁵ Ani na chvíľu sme im neustúpili a nepodriadili sme sa, aby sa vám zachovala pravda evanjelia.

⁶ A od tých, čo boli niečím - akí boli kedysi, to ma nezaujíma; Boh nenadŕža nijakému človekovi -, tí teda, čo niečo znamenali, nič iné mi nepridali,

⁷ ale naopak, keď videli, že mne je zverené evanjelium pre neobrezaných, tak ako Petrovi pre obrezaných -

⁸ veď ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštoláte medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi -,

⁹ a keď poznali milosť, ktorú som dostal, Jakub, Kéfas a Ján, ktorých pokladali za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na znak spoločenstva, že my pôjdeme medzi pohanov a oni medzi obrezaných.

¹⁰ Len aby sme pamätali na chudobných, čo som sa aj usiloval robiť.

¹¹ Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie.

¹² Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky.

¹³ A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom.

¹⁴ Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: "Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!"

¹⁵ My sme rodení Židia nie hriešni pohania,

¹⁶ a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.

¹⁷ Ak sme aj my, čo hľadám ospravedlnenie v Kristovi, hriešnici, je vari Kristus služobníkom hriechu? Vonkoncom nie!

¹⁸ Lebo ak znova staviam to, čo som zboril, ukazujem, že som priestupník.

¹⁹ Veď ja som skrze zákon zomrel zákonu, aby som žil Bohu. S Kristom som pribitý na kríž.

²⁰ Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.

²¹ Nepohŕdam Božou milosťou. Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, potom Kristus nadarmo zomrel.

¹ Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný!

² Iba to by som sa rád od vás dozvedel: Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?

³ Takí ste hlúpi?! Začali ste Duchom a teraz končíte telom?

⁴ Toľko ste zažili a nadarmo? Keby to bolo len nadarmo!

⁵ A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky, robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?

⁶ Tak ako Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.

⁷ Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi.

⁸ Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlní pohanov, preto predpovedalo Abrahámovi: "V tebe budú požehnané všetky národy."

⁹ Teda tí, čo sú z viery, sú žehnaní s veriacim Abrahámom.

¹⁰ No všetci, čo sú zo skutkov podľa zákona, sú pod kliatbou, veď je napísané: "Prekliaty je každý, kto nevytrvá vo všetkom, čo je napísané v knihe Zákona, aby to konal."

¹¹ A je zjavné, že zákon neospravedlňuje nikoho pred Bohom, lebo spravodlivý bude žiť z viery.

¹² Zákon však nie je z viery, ale kto ich bude plniť, bude z nich žiť.

¹³ Kristus nás vykúpil spod kliatby zákona tým, že sa za nás stal kliatbou, lebo je napísané: "Prekliaty je každý, kto visí na dreve,"

¹⁴ aby v Kristovi Ježišovi prešlo Abrahámovo požehnanie na pohanov, aby sme skrze vieru dostali prisľúbeného Ducha.

¹⁵ Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva.

¹⁶ Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: "A potomkom," akoby šlo o mnohých, ale o jedného: "A tvojmu potomstvu," a ním je Kristus.

¹⁷ Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie.

¹⁸ Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie.

¹⁹ Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka.

²⁰ Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden.

²¹ Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona.

²² Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista.

²³ No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru ktorá sa mala zjaviť.

²⁴ A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery.

²⁵ Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi.

²⁶ Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi.

²⁷ Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.

²⁸ Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi.

²⁹ A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi.

Príslovia 29,12 – 14

---

¹² U panovníka, ktorý počúva rád nepravdu, čo služobník, to bezbožník.

¹³ Utláčaný i utláčateľ patria dovedna, Pán osvecuje zraky obidvom.

¹⁴ Trón kráľa, ktorý spravodlivo súdi bedárov, bude stáť pevne naveky.