Skutky apoštolov 20

---

2. Korinťanom 3 – 5

---

¹ Začíname zasa odporúčať samých seba? Alebo potrebujeme - ako niektorí - odporúčajúce listy k vám alebo od vás?

² Vy ste náš list napísaný v našich srdciach, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia.

³ Veď je zjavné, že ste Kristov list, ktorý sme my vyhotovili, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca.

⁴ Takto dôverujeme Bohu skrze Krista.

⁵ Nie že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, akoby to bolo z nás, ale naša schopnosť je z Boha.

⁶ On nás urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy, a nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, kým Duch oživuje.

⁷ Keď už služba smrti, písmenami vyrytá do kameňa, bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný,

⁸ ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia?

⁹ Lebo ak bola služba odsúdenia slávna, služba ospravedlnenia je oveľa slávnejšia.

¹⁰ Lebo nie je slávne, čo takto zažiarilo pre vznešenejšiu slávu.

¹¹ Veď ak je slávne to, čo je pominuteľné, to, čo ostáva, je oveľa slávnejšie.

¹² Keď teda máme takúto nádej, hovoríme celkom slobodne a otvorene,

¹³ a nie ako Mojžiš; on si dával na tvár závoj, aby synovia Izraela nevideli koniec toho pominuteľného.

¹⁴ Ale myseľ im otupela. Až do dnešného dňa ostáva pri čítaní Starej zmluvy ten istý závoj neodhalený, lebo ho Kristus odstraňuje.

¹⁵ A tak až do dnešného dňa leží na ich srdci závoj, keď čítajú Mojžiša.

¹⁶ Keď sa však obráti k Pánovi, závoj spadne.

¹⁷ Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.

¹⁸ A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

¹ Preto keď máme túto službu z milosrdenstva, ktoré sme dosiahli, neochabujeme.

² Zriekli sme sa tajnej nehanebnosti; nepočíname si úskočne, ani nefalšujeme Božie slovo, ale zjavujeme pravdu, a tak sa pred Bohom odporúčame svedomiu všetkých ľudí.

³ A ak je naše evanjelium ešte zahalené, je zahalené tým, čo idú do záhuby.

⁴ Im, neveriacim, boh tohoto veku zaslepil mysle, aby im nezažiarilo svetlo evanjelia o Kristovej sláve, ktorý je obrazom Boha.

⁵ Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša.

⁶ Lebo Boh, ktorý povedal: "Nech z temnôt zažiari svetlo," zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista.

⁷ No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my.

⁸ Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa;

⁹ prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme.

¹⁰ Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život.

¹¹ A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele.

¹² V nás teda účinkuje smrť, vo vás život.

¹³ Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: "Uveril som, a preto som povedal," aj my veríme, a preto hovoríme.

¹⁴ Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami.

¹⁵ A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.

¹⁶ Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.

¹⁷ Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy,

¹⁸ ak nehľadíme na to, čo je viditeľné, ale na to, čo je neviditeľné; lebo viditeľné je do času, ale neviditeľné je naveky.

¹ Veď vieme, že keď sa tento stánok - náš pozemský dom rozpadne, máme od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi.

² Lebo v tomto vzdycháme a túžime obliecť si naň svoj nebeský príbytok,

³ aby sme hoci aj vyzlečení, neostali nahí.

⁴ Veď kým sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťarchou, lebo sa nechceme vyzliecť, ale priodiať iným, aby život pohltil to, čo je smrteľné.

⁵ A to nás takto uspôsobil Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha.

⁶ Sme teda stále plní dôvery a vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána;

⁷ lebo žijeme vo viere, a nie v nazeraní.

⁸ Sme však plní dôvery a radšej sa chceme vzdialiť z tela a bývať u Pána.

⁹ A preto sa usilujeme páčiť sa mu, či sme doma alebo mimo domu.

¹⁰ Veď sa všetci musíme ukázať pred Kristovou súdnou stolicou, aby každý dostal odplatu za to, čo konal, kým bol v tele, či už dobré a či zlé.

¹¹ Pretože poznáme bázeň red Pánom presviedčame ľudí, ale Boh nás pozná, a dúfam, že nás pozná aj vaše svedomie.

¹² Zasa vám nie seba odporúčame, ale vám dávame príležitosť chváliť sa nami, aby ste to mali proti tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci.

¹³ Lebo ak strácame rozum, tak pre Boha, ak sme triezvi, to pre vás.

¹⁴ Lebo nás ženie Kristova láska, keď si uvedomíme, že ak jeden zomrel za všetkých, teda všetci zomreli.

¹⁵ A zomrel za všetkých, aby aj tí, čo žijú, už nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nich zomrel a vstal z mŕtvych.

¹⁶ Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme.

¹⁷ Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.

¹⁸ Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou a zveril nám službu zmierenia.

¹⁹ Veď v Kristovi Boh zmieril svet so sebou a nepočítal ľuďom ich hriechy. A nám odovzdal slovo zmierenia.

²⁰ Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás. V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!

²¹ Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.

Príslovia 28,25 – 28

---

²⁵ Chamtivec nieti spor, ale kto dúfa v Pána, bude (všetkým) oplývať.

²⁶ Kto sa (len) na svoj rozum spolieha, je pochabý, kto však chodí múdro, ten sa zachráni.

²⁷ Kto dáva chudobnému, nemá nedostatok (ničoho), kým tomu, čo si (pred ním) zrak zakrýva, zlorečiť budú veľmi.

²⁸ Keď sa násilníci dostávajú navrch, treba sa skryť človeku, a keď je po nich, spravodliví sa vzmáhajú.