Skutky apoštolov 7

---

Rimanom 11 – 12

---

¹ Pýtam sa teda: Vari Boh odvrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita, Abrahámov potomok z Benjamínovho kmeňa.

² Boh neodvrhol svoj ľud, ktorý predpoznal. Alebo neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi? Ako sa žaluje Bohu na Izrael:

³ "Pane, tvojich prorokov pozabíjali, tvoje oltáre zborili. Len ja sám som ostal; a aj na môj život striehnu."

⁴ A čo mu odpovedá Boh? "Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli kolená pred Bálom."

⁵ A tak aj v tomto čase ostal zvyšok vyvolený z milosti.

⁶ Ale ak z milosti, už nie zo skutkov, inak by milosť nebola milosťou.

⁷ Čo teda? Izrael nedosiahol, o čo sa usiluje, ale vyvolení dosiahli; ostatní oslepli,

⁸ ako je napísané: "Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli, až do dnešného dňa."

⁹ A Dávid hovorí: "Nech sa im ich stôl stane nástrahou a pascou, pohoršením a odplatou.

¹⁰ Nech sa im oči zatemnia, aby nevideli, a ich chrbát navždy zohnú!"

¹¹ A teraz sa pýtam: Vari sa tak potkli, aby padli? Vôbec nie! Ale ich pád sa stal spásou pre pohanov, aby potom na nich žiarlili.

¹² Lenže ak je ich pád pre svet bohatstvom a ich úpadok bohatstvom pre pohanov, o koľko viac ich plnosť?!

¹³ Vám, pohanom, hovorím: Pretože som apoštol pohanov, robím česť svojej službe,

¹⁴ aby som takto vzbudil žiarlivosť svojich pokrvných a zachránil z nich aspoň niektorých.

¹⁵ Lebo keď ich strata je zmierením sveta, čím bude ich prijatie, ak nie život z mŕtvych?!

¹⁶ Ak sú sväté prvotiny, potom aj cesto; ak je svätý koreň, potom aj ratolesti.

¹⁷ Ale ak boli niektoré ratolesti odlomené a ty, planá oliva, bol si naštepený na ich miesto a stal si sa účastným na koreni a miazge olivy,

¹⁸ nevyvyšuj sa nad ratolesti. Ak sa vyvyšuješ, nie ty nesieš koreň, ale koreň teba.

¹⁹ Povieš azda: "Tie ratolesti sú odlomené, aby som bol naštepený ja."

²⁰ Dobre; boli odlomené pre neveru, ale ty stojíš pre vieru. Nenamýšľaj si, radšej sa boj!

²¹ Lebo keď Boh neušetril prirodzené ratolesti, aby sa nestalo, že neušetrí ani teba.

²² Maj teda pred očami Božiu dobrotu i prísnosť: prísnosť voči tým, čo padli, a Božiu dobrotu voči tebe, ak vytrváš v dobrom; inak budeš aj ty odťatý.

²³ Ale aj oni budú naštepení, ak nezotrvajú v nevere, lebo Boh má moc naštepiť ich znova.

²⁴ Veď ak si ty odťatý z planej olivy, na ktorú podľa prirodzenosti patríš, a si naštepený proti prirodzenosti do dobrej olivy, o čo skôr budú zaštepení do vlastnej olivy tí, čo sú z nej podľa prirodzenosti?!

²⁵ Nechcem, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo a boli múdri sami pre seba, že na časť Izraela zaľahla slepota dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov,

²⁶ a tak bude spasený celý Izrael, ako je napísané: "Zo Siona príde vysloboditeľ a odvráti od Jakuba bezbožnosť:

²⁷ A to bude tvoja zmluva s nimi, keď odstránim ich hriechy."

²⁸ Vzhľadom na evanjelium sú nepriateľmi kvôli vám, ale vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom.

²⁹ Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné.

³⁰ Ak ste vy voľakedy neverili Bohu, a teraz ste dosiahli milosrdenstvo pre ich neveru,

³¹ tak aj oni teraz neveria pre milosrdenstvo, ktoré sa vám dostalo, aby teraz aj oni dosiahli milosrdenstvo.

³² Boh totiž všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval.

³³ Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!

³⁴ Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?

³⁵ A kto mu dal niečo prvý, aby mu bolo treba vrátiť?

³⁶ Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.

¹ Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.

² A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.

³ Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba, ale zmýšľajte triezvo, každý podľa stupňa viery, aký mu udelil Boh.

⁴ Lebo ako máme v jednom tele mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť,

⁵ tak aj my mnohí sme jedno telo v Kristovi a jednotlivo sme si navzájom údmi.

⁶ Máme rozličné dary podľa milosti, ktorú sme dostali: či už dar prorokovať v súlade s vierou,

⁷ alebo dar slúžiť v službe, alebo učiť pri vyučovaní,

⁸ či povzbudzovať pri povzbudzovaní. Kto teda dáva, nech dáva nezištne, kto je predstavený, nech je starostlivý, kto preukazuje milosrdenstvo, nech to robí radostne.

⁹ Láska nech je bez pretvárky. Nenáviďte zlo, lipnite k dobru.

¹⁰ Milujte sa navzájom bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti,

¹¹ v horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha, slúžte Pánovi.

¹² V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí.

¹³ Majte účasť na potrebách svätých, buďte pohostinní.

¹⁴ Žehnajte tých, čo vás prenasledujú - žehnajte a nepreklínajte!

¹⁵ Radujte sa s radujúcimi, plačte s plačúcimi!

¹⁶ Navzájom rovnako zmýšľajte; a nezmýšľajte vysoko, ale prikláňajte sa k nízkym. Nebuďte múdri sami pre seba.

¹⁷ Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi.

¹⁸ Ak je to možné a závisí to od vás, žite v pokoji so všetkými ľuďmi.

¹⁹ Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: "Mne patri pomsta, ja sa odplatím," hovorí Pán.

²⁰ Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu.

²¹ Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.

Príslovia 27,13 – 14

---

¹³ Ber jeho rúcho, lebo sa zaručil za cudzinca a za cudzinku vezmi záloh od neho!

¹⁴ Kto veľkým hlasom blahorečí svojmu priateľovi, len čo vstal zaránky, bude sa považovať (za človeka, ktorý chce) zlorečiť.