Skutky apoštolov 6

---

Rimanom 9 – 10

---

¹ Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem, aj moje svedomie mi v Duchu Svätom dosvedčuje,

² že mám v srdci veľký žiaľ a neprestajnú bolesť.

³ Radšej by som bol ja zavrhnutý od Krista namiesto svojich bratov, mojich príbuzných podľa tela.

⁴ Oni sú Izraeliti, majú adoptívne synovstvo, slávu, zmluvy, zákonodarstvo, bohoslužbu prisľúbenia.

⁵ Ich sú praotcovia a z nich podľa tela pochádza Kristus; on je nad všetkým Boh, zvelebený naveky. Amen.

⁶ Ale nie že by bolo zlyhalo Božie slovo. Veď nie všetci, čo sú z Izraela, sú Izrael.

⁷ A nie sú všetci Abrahámovými deťmi len preto, že sú jeho potomci. Ale: "Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo."

⁸ To znamená, že nie telesné deti sú Božími deťmi, ale deti prisľúbenia sa považujú za potomstvo.

⁹ Lebo slovo prisľúbenia znie takto: "O takomto čase prídem a Sára bude mať syna."

¹⁰ A nielen to, ale aj Rebeka počala z jedného, z nášho otca Izáka.

¹¹ A hoci sa ešte ani nenarodili, ani neurobili nič dobré ani zlé - aby ostalo v platnosti Božie rozhodnutie, čo sa týka vyvolenia,

¹² nie zo skutkov, ale z vôle toho, ktorý povoláva -, bolo jej povedané: "Starší bude slúžiť mladšiemu,"

¹³ ako je napísané: "Jakuba som miloval, Ezaua som nenávidel."

¹⁴ Čo teda povieme? Je vari Boh nespravodlivý? Vonkoncom nie!

¹⁵ Veď Mojžišovi hovorí: "Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem."

¹⁶ Nezávisí to teda od toho, kto chce, ani od toho, kto beží, ale od Boha, ktorý sa zmilúva.

¹⁷ Lebo Písmo hovorí faraónovi: "Vzbudil som ťa na to, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno hlásalo po celej zemi."

¹⁸ Teda zmilúva sa, nad kým chce, a zatvrdzuje koho chce.

¹⁹ Povieš mi azda: "Prečo potom ešte karhá? Kto sa môže vzoprieť jeho vôli?!"

²⁰ Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: "Prečo si ma takto urobil?"

²¹ Alebo nemá hrnčiar moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešené účely a druhú na všedné?

²² A čo ak Boh chcel ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, a preto s veľkou trpezlivosťou znášal nádoby hnevu, pripravené na záhubu,

²³ a ukázať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré pripravil na slávu,

²⁴ na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?!

²⁵ Ako aj u Ozeáša hovorí: "Nazvem Nie môj ľud Mojím ľudom a Nemilovanú Milovanou.

²⁶ A na mieste, kde sa im hovorilo: "Vy nie ste môj ľud", tam sa budú volať synmi živého Boha."

²⁷ A Izaiáš volá nad Izraelom: "Keby bolo synov Izraela toľko ako piesku v mori, len zvyšok sa zachráni,

²⁸ lebo Pán splní svoje slovo dokonale a rýchlo na zemi."

²⁹ A ako predpovedal Izaiáš: "Keby nám Pán Zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma, Gomore by sme boli podobní."

³⁰ Čo teda povieme? Že pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, a to spravodlivosť, ktorá je z viery.

³¹ Izrael sa však usiloval o zákon spravodlivosti, a k zákonu nedospel.

³² Prečo? Preto, že nevychádzal z viery, ale zo skutkov. Narazili na kameň úrazu

³³ ako je napísané: "Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia; kto v neho verí, nebude zahanbený."

¹ Bratia, z celého srdca túžim a Boha za nich prosím, aby boli spasení.

² Veď im môžem dosvedčiť, že horlia za Boha, ale nie podľa pravého poznania;

³ keďže nepoznajú Božiu spravodlivosť a usilujú sa postaviť svoju spravodlivosť, nepodriadili sa Božej spravodlivosti.

⁴ Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí.

⁵ Mojžiš píše o spravodlivosti, ktorá je zo zákona: "Človek, ktorý ich bude plniť, bude z nich žiť."

⁶ Ale spravodlivosť, ktorá je z viery, vraví toto: "Nehovor vo svojom srdci: Kto vystúpi do neba?", totiž priviesť dolu Krista;

⁷ alebo: "Kto zostúpi do priepasti?", totiž vyviesť Krista spomedzi mŕtvych.

⁸ Ale čo hovorí? "Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci;" totiž slovo viery, ktoré hlásame.

⁹ Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: "Ježiš je Pán!" a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.

¹⁰ Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

¹¹ Veď Písmo hovorí: "Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený."

¹² Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú:

¹³ Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený.

¹⁴ Ale ako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?

¹⁵ A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: "Aké krásne sú nohy tých, čo hlásajú dobrú zvesť."

¹⁶ Lenže nie všetci poslúchli evanjelium. Aj Izaiáš hovorí: "Pane, kto uveril tomu, čo sme hlásali?"

¹⁷ Teda viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.

¹⁸ Ale spytujem sa: Azda nepočuli? Ale áno, po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po hranice sveta.

¹⁹ Pýtam sa teda: Nepochopil to Izrael? Mojžiš prvý hovorí: "Vzbudím vo vás žiarlivosť skrze Nie národ. skrze nerozumný národ vás do hnevu popudím."

²⁰ A Izaiáš sa odvažuje povedať: "Našli ma tí, čo ma nehľadali; verejne som sa zjavil tým, čo sa na mňa nedopytovali."

²¹ Izraelu však hovorí: "Celý deň som vystieral ruky k ľudu nevernému a vzdorovitému."

Príslovia 27,10 – 12

---

¹⁰ Neopúšťaj svojho priateľa ani druha otcovho a do príbytku svojho brata nevstupuj! V deň tvojho nešťastia je lepší sused nablízku, než v diali brat.

¹¹ Buď múdry, syn môj, a buď môjmu srdcu na radosť, aby som mohol svojho tupiteľa zahriaknuť.

¹² Prozreteľný (človek) predvída nehodu (a) vyhne sa, neskúsení (však) idú ďalej (neopatrne) a doplácajú (na svoj nerozum).