Lukáš 20,1 – 22,38

---

¹ Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími

² a hovorili mu: "Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?"

³ On im povedal: " Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi.

⁴ Jánov krst bol z neba, či od ľudí?"

⁵ Oni rozmýšľali a hovorili si: "Ak povieme: Z neba, povie: "Prečo ste mu neuverili?"

⁶ Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok."

⁷ Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.

⁸ A Ježiš im odvetil: "Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím."

⁹ Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: "Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.

¹⁰ V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.

¹¹ Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.

¹² Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.

¹³ Vtedy pán vinice povedal: "Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu."

¹⁴ Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: "To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!"

¹⁵ Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?

¹⁶ Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným." Keď to počuli, povedali: "Len to nie!"

¹⁷ On sa na nich pozrel a povedal: "Čo teda znamená, čo je napísané: "Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným"?

¹⁸ Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi."

¹⁹ Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.

²⁰ Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.

²¹ Opýtali sa ho: "Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.

²² Smieme platiť cisárovi daň, či nie?"

²³ On však prehliadol ich lesť a povedal im:

²⁴ "Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?"

²⁵ Oni odpovedali: "Cisárov." Tu im povedal: "Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!"

²⁶ A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.

²⁷ Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:

²⁸ "Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

²⁹ Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.

³⁰ Vzal si ju druhý,

³¹ potom aj tretí a takisto všetci siedmi: Ale nezanechali deti a pomreli.

³² Napokon zomrela aj žena.

³³ Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku."

³⁴ Ježiš im povedal: "Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú.

³⁵ Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.

³⁶ Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.

³⁷ A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva "Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba".

³⁸ A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú."

³⁹ Tu niektorí zákonníci povedali: "Učiteľ, dobre si to povedal."

⁴⁰ A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

⁴¹ On im povedal: "Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?

⁴² Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: "Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

⁴³ kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám."

⁴⁴ Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?"

⁴⁵ Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:

⁴⁶ "Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.

⁴⁷ Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd."

¹ Keď sa rozhliadol videl boháčov ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice.

² Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta vhodila dve drobné mince,

³ a povedal: "Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní.

⁴ Lebo títo všetci dávali dary zo svojho nadbytku ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, cele svoje živobytie."

⁵ Keď niektorí hovorili o chráme, že je vyzdobený krásnymi kameňmi a pamätnými darmi, povedal:

⁶ "Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené."

⁷ Oni sa ho opýtali: "Učiteľ, kedy to bude a aké bude znamenie, keď sa to začne diať?

⁸ On odpovedal: "Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a v mojom mene budú hovoriť: "To som ja" a: "Ten čas je už blízko." Nechoďte za nimi!

⁹ A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Toto musí prísť predtým, ale koniec nebude hneď."

¹⁰ Potom im povedal: "Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu.

¹¹ Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.

¹² Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať, vydajú vás synagógam, uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno.

¹³ To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo.

¹⁴ Zaumieňte si teda, že nebudete dopredu premýšľať, ako sa brániť,

¹⁵ lebo ja vám dám výrečnosť a múdrosť, ktorej nebudú môcť všetci vaši protivníci odolať ani protirečiť.

¹⁶ Budú vás zrádzať aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás pripravia o život.

¹⁷ Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno.

¹⁸ Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí.

¹⁹ Ak vytrváte, zachováte si život.

²⁰ Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie.

²¹ Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú,

²² lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko čo je napísané.

²³ Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu.

²⁴ Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov.

²⁵ Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia.

²⁶ Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť.

²⁷ Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou.

²⁸ Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie."

²⁹ A povedal im podobenstvo: "Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy!

³⁰ Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto.

³¹ Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo.

³² Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane.

³³ Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.

³⁴ Dávajte si pozor, aby vaše srdcia neoťaželi obžerstvom, opilstvom a starosťami o tento život, aby vás onen deň neprekvapil.

³⁵ Lebo príde ako osídlo na všetkých, čo bývajú na povrchu celej zeme.

³⁶ Preto bdejte celý čas a modlite sa, aby ste mohli uniknúť všetkému tomu, čo má prísť, a postaviť sa pred Syna človeka."

³⁷ Cez deň učil v chráme, ale na noc vychádzal von a zdržiaval sa na hore, ktorá sa volá Olivová.

³⁸ A všetok ľud sa skoro ráno hrnul k nemu do chrámu počúvať ho.

¹ Blížili sa sviatky Nekvasených chlebov, ktoré sa nazývajú Veľká noc.

² Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako ho zabiť; báli sa však ľudu.

³ Tu vošiel satan do Judáša, ktorý sa volal Iškariotský a bol jedným z Dvanástich;

⁴ i šiel a dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi stráže, ako im ho vydá.

⁵ Tí sa potešili a dohodli sa, že mu dajú peniaze.

⁶ On súhlasil a hľadal príležitosť vydať im ho, keď s ním nebude zástup.

⁷ Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka.

⁸ Poslal Petra a Jána so slovami: "Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!"

⁹ Oni sa ho opýtali: "Kde ju máme pripraviť?"

¹⁰ Povedal im: "Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde,

¹¹ a majiteľovi domu povedzte: "Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?"

¹² On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte."

¹³ Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.

¹⁴ Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním.

¹⁵ Tu im povedal: "Veľmi som túžil jesť s vami tohoto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť.

¹⁶ Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve."

¹⁷ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: "Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou.

¹⁸ Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo."

¹⁹ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku."

²⁰ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.

²¹ A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole.

²² Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!"

²³ A oni sa začali jeden druhého vypytovať, kto z nich by to mohol urobiť.

²⁴ Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší.

²⁵ Povedal im: "Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami.

²⁶ Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.

²⁷ Veď kto je väčší? Ten, čo sedí za stolom, či ten, čo obsluhuje? Nie ten, čo sedí za stolom? A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje.

²⁸ Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach

²⁹ a ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne,

³⁰ aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.

³¹ Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu.

³² Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov."

³³ On mu povedal: "Pane, hotový som ísť s tebou do väzenia i na smrť."

³⁴ Ale Ježiš povedal: "Hovorím ti, Peter, dnes nezaspieva kohút, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš."

³⁵ Potom im povedal: "Chýbalo vám niečo, keď som vás poslal bez mešca, bez kapsy a bez obuvi?" Oni odpovedali: "Nie.

³⁶ On im povedal: "Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, takisto aj kapsu, a kto nemá, nech predá šaty a kúpi si meč.

³⁷ Lebo hovorím vám: Musí sa na mne splniť, čo je napísané: "Započítali ho medzi zločincov." Lebo sa spĺňa o mne všetko."

³⁸ Oni hovorili: "Pane, pozri, tu sú dva meče." On im povedal: "Stačí."

Príslovia 26, 17–19

---

¹⁷ Psa, čo si beží svojou cestou, chytá za uši ten, kto sa mieša do (cudzieho) sporu, ktorý sa ho netýka.

¹⁸ (Ako ten, kto) vrhá zo samopaše šípy, oštepy a smrť,

¹⁹ je človek, (ktorý) klame svojho blížneho a (potom) vraví: "Veď ja som len žartoval!"