Lukáš 17 – 19

---

¹ Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú!

² Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých.

³ Dávajte si pozor! Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu!

⁴ A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: "Ľutujem," odpusť mu!"

⁵ Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!"

⁶ Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.

⁷ Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: "Hneď si poď sadnúť k stolu"?

⁸ Vari mu nepovie skôr: "Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom"?

⁹ Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo?

¹⁰ Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: "Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť."

¹¹ Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu.

¹² Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali

¹³ a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!"

¹⁴ Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení.

¹⁵ Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha.

¹⁶ Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.

¹⁷ Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde?

¹⁸ Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?

¹⁹ A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila."

²⁰ Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať.

²¹ Ani nepovedia: "Aha, tu je!" alebo: "Tamto je!", lebo Božie kráľovstvo je medzi vami."

²² A učeníkom povedal: "Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte.

²³ A povedia vám: "Hľa, tu je!", "Hľa, tamto je!" Nechoďte nikde, nebežte za nimi!

²⁴ Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň.

²⁵ Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne.

²⁶ Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka.

²⁷ Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých.

²⁸ Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali

²⁹ ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili.

³⁰ Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka.

³¹ Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad.

³² Spomeňte si na Lotovu ženu.

³³ Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho.

³⁴ Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá.

³⁵ Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." (

³⁶ Dvaja budú na poli, jeden bude vzatý, druhý sa ponechá.)

³⁷ Oni sa ho opýtali: "Kde, Pane?" On im povedal: "Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly."

¹ Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:

² "V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil.

³ Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: "Obráň ma pred mojím protivníkom."

⁴ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: "Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím,

⁵ obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári."

⁶ A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca!

⁷ A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?

⁸ Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"

⁹ Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:

¹⁰ "Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.

¹¹ Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: "Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik.

¹² Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám."

¹³ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu."

¹⁴ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."

¹⁵ Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.

¹⁶ Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!

¹⁷ Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň."

¹⁸ Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?"

¹⁹ Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh.

²⁰ Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!"

²¹ On vravel: "Toto všetko som zachovával od mladosti."

²² Keď to Ježiš počul, povedal mu: "Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.

²³ Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.

²⁴ Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: "Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí čo majú majetky!

²⁵ Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva."

²⁶ Tí, čo to počuli, povedali: "Kto potom môže byť spasený?"

²⁷ On im povedal: "Čo je nemožné ľudom, je možné Bohu."

²⁸ Peter vravel: "Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou."

²⁹ On im povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti,

³⁰ aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život."

³¹ Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.

³² Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú,

³³ zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych."

³⁴ Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.

³⁵ Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.

³⁶ Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje.

³⁷ Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto."

³⁸ Tu vykríkol: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"

³⁹ Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"

⁴⁰ Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho:

⁴¹ "Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl."

⁴² A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila."

⁴³ A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.

¹ Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň.

² A tu muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý,

³ zatúžil vidieť Ježiša, kto to je, ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy.

⁴ Bežal teda napred a vyšiel na planý figovník, aby ho uvidel, lebo práve tade mal ísť.

⁵ Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel sa hore a povedal mu: "Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!"

⁶ On chytro zišiel a prijal ho s radosťou.

⁷ Keď to videli, všetci šomrali: "Vošiel k hriešnemu človekovi!"

⁸ Ale Zachej vstal a povedal Pánovi: "Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne."

⁹ Ježiš mu povedal: "Dnes prišla spása do tohoto domu. Veď aj on je Abrahámovým synom.

¹⁰ Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo."

¹¹ Tým, čo to počuli, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.

¹² A tak povedal: "Istý človek vznešeného pôvodu odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť.

¹³ Zavolal si svojich desiatich sluhov, dal im desať mín a povedal im: "Obchodujte, kým sa nevrátim!

¹⁴ Ale jeho občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: "Nechceme, aby tento nad nami kraľoval.

¹⁵ Keď sa po prevzatí kráľovstva vrátil, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko kto získal.

¹⁶ Prišiel prvý a vravel: "Pane, tvoja mína získala desať mín."

¹⁷ On mu povedal: "Správne, dobrý sluha; pretože si bol verný v maličkosti, maj moc nad desiatimi mestami."

¹⁸ Prišiel druhý a vravel: "Pane, tvoja mína vyniesla päť mín."

¹⁹ Aj tomuto povedal: "Ty maj moc nad piatimi mestami."

²⁰ Iný prišiel a hovoril: "Pane, hľa, tvoja mína. Mal som ju uloženú v šatke;

²¹ bál som sa ťa, lebo si prísny človek: berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial."

²² On mu povedal: "Zlý sluha! Podľa tvojich vlastných slov ťa súdim. Vedel si, že som prísny človek že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial?"

²³ prečo si teda nedal moje peniaze peňazomencom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?"

²⁴ A tým, čo tam stáli, povedal: "Vezmite mu mínu a dajte ju tomu, čo má desať mín."

²⁵ Oni mu vraveli: "Pane, veď má desať mín!"

²⁶ Hovorím vám: "Každému, kto má, ešte sa pridá, ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.

²⁷ A mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a pobite ich predo mnou!"

²⁸ Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema.

²⁹ Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov

³⁰ so slovami: "Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte!

³¹ A keby sa vás niekto opýtal: "Prečo ho odväzujete?", poviete: "Pán ho potrebuje."

³² Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal.

³³ Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: "Prečo odväzujete osliatko?"

³⁴ Oni povedali: "Pán ho potrebuje."

³⁵ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša.

³⁶ Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte.

³⁷ A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli,

³⁸ a volali: "Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!"

³⁹ Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: "Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!"

⁴⁰ On odvetil: "Hovorím vám: Ak budú oni mlčať, budú kričať kamene."

⁴¹ Keď sa priblížil a zazrel mesto, plakal nad ním

⁴² a hovoril: "Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam.

⁴³ Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán,

⁴⁴ zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia."

⁴⁵ Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov

⁴⁶ a povedal im: "Napísané je: "Môj dom bude domom modlitby." A vy ste z neho urobili lotrovský pelech."

⁴⁷ A denne učil v chráme. Ale veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa usilovali zabiť ho.

⁴⁸ Ibaže nevedeli, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom visel a počúval ho.

Príslovia 26,13 – 16

---

¹³ Leňoch hovorí: "Strašný lev je na ceste, na uliciach je lev."

¹⁴ (Ako) sa dvere krútia na čapoch, (priam tak sa krúti na svojej posteli lenivec.

¹⁵ Ak leňoch strčí ruku do misy, ťažko mu vrátiť, sa ňou k svojím ústam späť.

¹⁶ Leňochovi sa vidí, že je múdrejší ako sedem (iných, ktorí vedia) odpovedať rozumne.