Lukáš 6 – 8
1 V istú sobotu išiel cez obilné pole. Jeho učeníci trhali klasy, mrvili ich rukami a jedli.
2 Tu niektorí farizeji povedali: "Prečo robíte, čo v sobotu neslobodno?"
3 Ježiš im odpovedal: "Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď bol hladný on i jeho družina?
4 Ako vošiel do Božieho domu, vzal a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?"
5 I povedal im: "Syn človeka je pánom aj nad sobotou."
6 V inú sobotu vošiel Ježiš do synagógy a učil. Bol tam človek, ktorý mal vyschnutú pravú ruku.
7 A zákonníci s farizejmi naň striehli, či v sobotu uzdraví, aby ho mali z čoho obžalovať.
8 Ale on poznal ich myšlienky. Preto povedal človekovi, čo mal vyschnutú ruku: "Vstaň a postav sa do prostriedku!" On vstal a postavil sa.
9 A tamtým Ježiš povedal: "Pýtam sa vás: Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?"
10 Popozeral sa po všetkých a povedal mu: "Vystri ruku!" On to urobil a ruka mu ozdravela.
11 Ale oni, plní nerozumu radili sa, čo urobiť s Ježišom.
12 V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom.
13 Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi:
14 Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja,
15 Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec,
16 Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.
17 Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia.
18 Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia.
19 A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
20 On uprel oči na svojich učeníkov a hovoril: "Blahoslavení chudobní, lebo vaše je Božie kráľovstvo.
21 Blahoslavení, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení. Blahoslavení, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.
22 Blahoslavení budete, keď vás budú ľudia nenávidieť, keď vás vylúčia spomedzi seba, potupia a ako zlo zavrhnú vaše meno pre Syna človeka.
23 Radujte sa v ten deň a jasajte, lebo máte veľkú odmenu v nebi! Veď to isté robili ich otcovia prorokom.
24 Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!
25 Beda vám, čo ste teraz nasýtení, lebo budete hladovať! Beda vám, čo sa teraz smejete, lebo budete žialiť a plakať!
26 Beda, ak vás budú všetci ľudia chváliť, lebo to isté robili ich otcovia falošným prorokom!
27 Ale vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia,
28 žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú!
29 Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty.
30 Každému, kto ťa prosí, daj a ak ti niekto niečo vezme, nežiadaj to naspäť.
31 Ako chcete aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im!
32 Ak milujete tých, ktorí vás milujú, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici milujú tých, čo ich milujú.
33 Ak robíte dobre tým, čo vám dobre robia, akúže máte zásluhu? Veď to isté robia aj hriešnici.
34 A ak požičiavate tým, od ktorých to dúfate dostať naspäť, akúže máte zásluhu? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali naspäť to isté.
35 Ale milujte svojich nepriateľov, dobre robte, požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude vaša odmena veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je dobrý aj k nevďačným a zlým.
36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!
37 Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.
38 Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám."
39 Povedal im aj podobenstvo: "Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?
40 Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.
41 Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?
42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: "Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku," keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
43 Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie.
44 Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno.
45 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.
46 Čo ma oslovujete: "Pane, Pane," keď nerobíte, čo hovorím?
47 Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich.
48 Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený.
49 Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko."
1 Keď skončil všetky svoje slová ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma.
2 Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý.
3 Keď sa stotník dopočul o Ježišovi, poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil.
4 Oni prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: "Zaslúži si, aby si mu to urobil,
5 lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil."
6 Ježiš teda išiel s nimi. A keď už nebol ďaleko od domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: "Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu.
7 Preto som sa ani nepokladal za hodného ísť k tebe. Ale povedz slovo a môj sluha ozdravie!
8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Ak daktorému poviem: "Choď!" - ide; inému: "Poď sem!" - tak príde; a svojmu sluhovi: "Urob toto!" - on to urobí."
9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa mu, obrátil sa a zástupom, čo ho sprevádzali, povedal: "Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!"
10 A keď sa poslovia vrátili domov, sluhu našli zdravého.
11 Potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. IšIi s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu.
12 Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta.
13 Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!"
14 Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!"
15 Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke.
16 Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a: "Boh navštívil svoj ľud."
17 A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
18 O tom všetkom priniesli Jánovi zvesť jeho učeníci.
19 Ján si zavolal dvoch zo svojich učeníkov a poslal ich k Pánovi s otázkou: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?"
20 Keď muži k nemu prišli, povedali: "Poslal nás k tebe Ján Krstiteľ a pýta sa: "Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?"
21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, chorôb a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.
22 A tak im odpovedal: "Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.
23 A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší."
24 Keď Jánovi poslovia odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: "Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom?
25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo sa skvostne obliekajú a žijú v rozkošiach, bývajú v kráľovských domoch.
26 Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka.
27 Lebo to o ňom je napísané: "Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou."
28 Hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján. Ale ten, kto je v Božom kráľovstve menší, je väčší ako on."
29 A všetok ľud, čo ho počúval, ba aj mýtnici uznali Božiu spravodlivosť, keď sa dali pokrstiť Jánovým krstom.
30 Ale farizeji a zákonníci zmarili v sebe Boží úmysel, lebo sa mu nedali pokrstiť.
31 "Komuže prirovnám ľudí tohto pokolenia? Komu sú podobní?
32 Podobajú sa deťom, čo vysedávajú na námestí a pokrikujú jedno na druhé: "Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste."
33 Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno a hovoríte: "Je posadnutý zlým duchom."
34 Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: "Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!
35 No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti."
36 Ktorýsi farizej ho pozval, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu.
37 V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom,
38 s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom.
39 Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: "Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica."
40 Ježiš mu vravel: "Šimon, mám ti niečo povedať." On odvetil: "Povedz, Učiteľ!"
41 "Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat.
42 Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?"
43 Šimon odpovedal: "Myslím, že ten, ktorému viac odpustil." On mu povedal: "Správne usudzuješ."
44 Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: "Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala.
45 Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať.
46 Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela.
47 Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje."
48 A jej povedal: "Tvoje hriechy sú odpustené."
49 Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: "Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?"
50 On však povedal žene: "Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!"
1 Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a hlásal evanjelium o Božom kráľovstve a s ním Dvanásti
2 a niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb: Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem zlých duchov,
3 Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré im vypomáhali zo svojich prostriedkov.
4 Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve:
5 "Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali.
6 Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy.
7 Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho.
8 Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu." Keď to povedal, zvolal: "Kto má uši na počúvanie, nech počúva."
9 Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo.
10 On im povedal: "Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali.
11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo.
12 Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení.
13 Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú.
14 Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu.
15 A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.
16 Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo.
17 Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť.
18 Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má."
19 Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať.
20 Oznámili mu: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť."
21 On im odvetil: "Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho."
22 V istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: "Preplavme sa na druhý breh jazera." I odrazili od brehu.
23 Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve.
24 Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Učiteľ, učiteľ, hynieme!" On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho.
25 A im povedal: "Kde je vaša viera?" A oni si so strachom a údivom hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode a ony ho poslúchajú?"
26 Doplavili sa do gergezského kraja, ktorý je oproti Galilei.
27 Keď vystúpil na breh, vyšiel oproti nemu akýsi muž z mesta, posadnutý zlými duchmi. Už dlhý čas sa neobliekal a nebýval v dome, ale v hroboch.
28 Keď zbadal Ježiša, skríkol, padol pred ním a zvolal veľkým hlasom: "Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Prosím ťa, nemuč ma!"
29 Lebo Ježiš nečistému duchu rozkázal, aby vyšiel z toho človeka - už dlhý čas ho mal v moci. Aj ho sputnali reťazami a okovami a strážili ho, ale on putá roztrhal a zlý duch ho hnal na púšť.
30 Ježiš sa ho spýtal: "Ako sa voláš?" On odpovedal: "Pluk," lebo doň vošlo mnoho zlých duchov.
31 A prosili ho, aby im nerozkázal odísť do priepasti.
32 Na vrchu sa tam pásla veľká črieda svíň. Preto ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich; on im to dovolil.
33 Tu zlí duchovia vyšli z človeka, vošli do svíň a črieda sa prudko hnala dolu svahom do jazera a potopila sa.
34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, ušli a rozhlásili to v meste a po osadách.
35 A ľudia vyšli pozrieť sa, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a našli človeka, z ktorého vyšli zlí duchovia, ako sedí oblečený a pri zdravom rozume pri Ježišových nohách, a schytila ich hrôza.
36 Očití svedkovia im rozpovedali, ako bol uzdravený ten, ktorého trápil zlý duch.
37 A všetci obyvatelia gergezského kraja ho prosili, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. On teda nastúpil na loď a vrátil sa.
38 Muž, z ktorého vyšli zlí duchovia, ho prosil, aby smel zostať s ním. Ale on ho poslal preč so slovami:
39 "Vráť sa domov a rozprávaj, aké veľké veci ti urobil Boh!" On išiel a po celom meste rozhlasoval, aké veľké veci mu urobil Ježiš.
40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal ho zástup, lebo všetci naň čakali.
41 Tu prišiel muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu,
42 lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup.
43 Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť.
44 Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať.
45 Ježiš sa spýtal: "Kto sa ma to dotkol?" Keď to všetci popierali, ozval sa Peter: "Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa!"
46 Ale Ježiš povedal: "Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila."
47 Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela.
48 A on jej povedal: "Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!"
49 Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: "Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa."
50 Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: "Neboj sa, len ver a bude zachránená!"
51 Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa.
52 Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: "Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí."
53 Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo.
54 Ale on ho chytil za ruku a zvolal: "Dievča, vstaň!"
55 I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť.
56 Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.
Príslovia 26,1 – 3
1 Ako (je nemiestny) sneh v lete a dážď za žatvy, tak nepristane pochábľovi česť.
2 Jak vrabec, ktorý lieta sem a tam, a lastovička, ktorá letí hocikam, je nerozvážna kliatba: nepostihne (nikoho).
3 Bič na koňa, uzda na osla a korbáč na chrbát pochábľov.
