Biblia za rok - 314. deň

Texty k podcastu Biblia za rok - 314. deň: Lukáš 3 – 5, Príslovia 25,27 – 28

Lukáš 3 – 5


1 V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Poncius Pilát spravoval Judeu a Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom v Itúrei a trachonitídskom kraji a Lyzaniáš tetrarchom v Abilíne,

2 za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznel na púšti Boží hlas nad Jánom, synom Zachariáša.

3 Chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov,

4 ako je napísané v knihe rečí proroka Izaiáša: "Hlas volajúceho na púšti: "Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!

5 Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude cestou hladkou.

6 A každé telo uvidí Božiu spásu."

7 Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: "Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!?

8 Prinášajte teda ovocie hodno pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: "Naším otcom je Abrahám!" - lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.

9 Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytnú a hodia do ohňa."

10 Zástupy sa ho pýtali: "Čo teda máme robiť?"

11 On im odpovedal: "Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne!"

12 Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť, a hovorili mu: "Učiteľ, čo máme robiť?"

13 On im povedal: "Nevymáhajte viac, ako vám určili!"

14 Pýtali sa ho aj vojaci: "A čo máme robiť my?" Vravel im: "Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!"

15 Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš.

16 Ale Ján dal odpoveď všetkým: "Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

17 V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni."

18 A ešte všelijako ináč napomínal ľud a hlásal mu evanjelium.

19 Ale keď karhal tetrarchu Herodesa pre Herodiadu, manželku jeho brata, a za všetko zlé, čo porobil,

20 Herodes dovŕšil všetko tým, že Jána zatvoril do väzenia.

21 Keď sa všetok ľud dával krstiť a keď bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo,

22 zostúpil na neho Duch Svätý v telesnej podobe ako holubica a z neba zaznel hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie."

23 Keď Ježiš začal účinkovať, mal asi tridsať rokov. A mysleli si, že je synom Jozefa, ktorý bol synom Heliho,

24 on Matata, on Léviho on Melchiho, on Janneho, on Jozefa,

25 on Matatiáša on Amosa, on Nahuma, on Esliho, on Naggeho,

26 on Maatu, on Matatiáša, on Semeja, on Jozecha, on Jódu,

27 on Joannu, on Rézu, on Zorobábela, on Salatiela, on Nériho,

28 on Melchiho, on Addiho, on Kozama, on Elmadama, on Era,

29 on Jezusa, on Eliezera, on Jorima on Matata, on Léviho,

30 on Simeona, on Júdu, on Jozefa, on Jonama, on Eliakima,

31 on Meleu, on Mennu, on Matatana, on Nátana, on Dávida,

32 on Jesseho, on Obeda, on Bóza, on Salu, on Násona,

33 on Aminadaba, on Admina, on Arniho, on Ezroma, on Faresa, on Júdu,

34 on Jakuba, on Izáka, on Abraháma, on Táreho, on Nachora,

35 on Serucha, on Ragaua, on Fáleka, on Ebera, on Salu,

36 on Kainana, on Arfaxada, on Sema, on Noema, on Lamecha,

37 on Matuzalema, on Henocha, on Jareda, on Maleleela, on Kainana,

38 on Enosa, on Seta, on synom Adama, ktorý bol od Boha.

1 Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti

2 a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol.

3 Tu mu diabol povedal: "Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom."

4 Ježiš mu odvetil: "Napísané je: "Nielen z chleba žije človek."

5 Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta

6 a vravel mu: "Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem.

7 Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja."

8 Ježiš mu povedal: "Je napísané: "Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť."

9 Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: "Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu,

10 veď je napísané: "Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,"

11 a "vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň."

12 Ježiš mu odvetil: "Je povedané: "Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha."

13 Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.

14 Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji.

15 Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.

16 Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal.

17 Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané:

18 "Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu

19 a ohlásiť Pánov milostivý rok."

20 Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho.

21 A on im začal hovoriť: "Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli."

22 Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst, a hovorili: "Vari to nie je Jozefov syn?"

23 On im vravel: "Akiste mi pripomeniete príslovie: Lekár, lieč sám seba! Počuli sme, čo všetko sa stalo v Kafarnaume; urob to aj tu, vo svojej vlasti."

24 A dodal: "Veru, hovorím vám: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti.

25 Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine.

26 A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone.

27 A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman."

28 Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev.

29 Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli do až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť.

30 Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

31 Zišiel do galilejského mesta Kafarnaum. Po sobotách ich učil

32 a oni žasli nad jeho učením, lebo jeho slovo malo moc.

33 V synagóge bol človek posadnutý duchom nečistého démona. Ten vykríkol veľkým hlasom:

34 "Nechaj nás! Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský?! Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý."

35 Ježiš mu pohrozil: "Mlč a vyjdi z neho!" Zlý duch ho hodil medzi nich, vyšiel z neho a neublížil mu.

36 Všetkých pojal strach a navzájom si vraveli: "Čo je to za slovo, že mohutnou silo rozkazuje nečistým duchom a oni vychádzajú?"

37 A chýr o ňom sa rozšíril po celom kraji.

38 Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu.

39 Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich.

40 Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu. On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich.

41 Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: "Ty si Boží Syn." On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš.

42 Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali. Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal.

43 On im však povedal: "Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný."

44 A kázal po judejských synagógach.

1 Keď raz stál pri Genezaretskom jazere, tlačil sa naň zástup, lebo chcel počuť Božie slovo.

2 Tu zbadal pri brehu dve lode. Rybári z nich vystúpili a prali si siete.

3 Nastúpil na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a poprosil ho, aby trocha odrazil od brehu. Potom si sadol a z loďky učil zástupy.

4 Keď prestal hovoriť, povedal Šimonovi: "Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov!"

5 Šimon mu odpovedal: "Učiteľ, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili. Ale na tvoje slovo spustím siete."

6 Len čo to urobili, chytili také množstvo rýb, až sa im siete trhali.

7 Preto dali znamenie spoločníkom, čo boli na druhej lodi, aby im prišli pomôcť. Oni prišli a obidve loďky naplnili tak, že sa potápali.

8 Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: "Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny."

9 Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých čo boli s ním, nad úlovkom rýb, ktoré chytili.

10 Takisto aj Zebedejových synov Jakuba a Jána, ktorí boli Šimonovými spoločníkmi. Tu Ježiš povedal Šimonovi: "Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí."

11 A keď pritiahli lode k brehu, opustili všetko a išli za ním.

12 Keď bol v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: "Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť."

13 On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, buď čistý!" A malomocenstvo z neho hneď zmizlo.

14 A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: "Choď," povedal, "ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo."

15 No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb.

16 On sa však utiahol na púšť a modlil sa.

17 Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať.

18 Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho.

19 Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša.

20 Keď videl ich vieru, povedal: "Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.

21 Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: "Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?"

22 Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: "O čom to premýšľate vo svojich srdciach?

23 Čo je ľahšie - povedať: "Odpúšťajú sa ti hriechy," alebo povedať: "Vstaň a choď?"

24 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy" - povedal ochrnutému: "Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!"

25 A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov.

26 Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: "Dnes sme videli obdivuhodné veci."

27 Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: "Poď za mnou!"

28 On vstal, opustil všetko a išiel za ním.

29 Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.

30 Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: "Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?"

31 Odpovedal im Ježiš: "Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

32 Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali."

33 Oni mu povedali: "Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú."

34 Ježiš im povedal: "Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi?

35 No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť."

36 Rozpovedal im aj podobenstvo: "Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového.

37 A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia.

38 Ale nové víno treba naliať do nových mechov.

39 A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: "Staré je lepšie."

Príslovia 25,27 – 28


27 Jesť veľa medu nie je na osoh, nuž, (priam tak) šetri s pochvalnými slovami!

28 (Sťa) mesto s preboreninami, bez múru, (je) muž, čo nevie svojho ducha držať na uzde.