Exodus 8
1 Pán prikázal Mojžišovi aj toto: "Povedz Áronovi: "Vystri ruku so svojou palicou nad rieky, kanále a rybníky a priveď žaby na egyptskú krajinu!"
2 I vystrel Áron ruku nad egyptské vodstvo a tu povyliezali žaby a pokryli egyptskú krajinu.
3 Ale aj zaklínači svojimi čarami urobili to isté. Aj oni priviedli žaby na egyptskú krajinu.
4 Vtedy faraón dal zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Poproste Pána, aby odňal odo mňa a od môjho ľudu tie žaby. Potom prepustím ľud, aby šiel Pánovi priniesť obetu."
5 A Mojžiš povedal faraónovi: "Urči mi, nakedy mám vyprosiť tebe i tvojim služobníkom a tvojmu ľudu, aby žaby zmizli od teba a z tvojich domov a aby zostali iba v Níle?!"
6 On odvetil: "Na zajtra!" Mojžiš povedal: "Bude podľa tvojho slova, aby si poznal, že nik nie je ako Pán, náš Boh.
7 Žaby sa teda vzdialia od teba a z tvojich domov, aj od tvojich služobníkov a od tvojho ľudu, iba v Níle ostanú."
8 Nato Mojžiš a Áron odišli od faraóna a Mojžiš prosil Pána za sľub, ktorý dal faraónovi.
9 A Pán urobil podľa Mojžišovej prosby: Žaby podochli v domoch, v nádvoriach i na poliach
10 a pozhŕňali ich na veľké hromady, takže zem páchla.
11 Keď faraón videl, že nastala úľava, zatvrdil si srdce a nepočúvol ich, ako predpovedal Pán.
12 Potom Pán povedal Mojžišovi: "Povedz Áronovi: "Vystri svoju palicu a udri prach zeme, aby sa po celej egyptskej krajine premenil na komáre!"
13 Aj tak urobili. Áron vystrel ruku so svojou palicou a udrel prach zeme. I nastali komáre na ľuďoch a na dobytku. Všetok prach egyptskej krajiny sa premenil na komáre.
14 Aj zaklínači robili podobne, aby vyvolali komáre, ale im sa to nepodarilo. Boli teda komáre na ľuďoch i na dobytku.
15 Tu povedali zaklínači faraónovi: "To je Boží prst!" Iba faraónovo srdce ostalo zatvrdnuté a on ich nepočúval, ako predpovedal Pán.
16 Potom hovoril Pán Mojžišovi: "Zajtra na úsvite predstúp pred faraóna, pôjde vtedy k vode, a povedz mu: "Toto hovorí Pán: Prepusť môj ľud, aby mi slúžil!"
17 Lebo ak neprepustíš môj ľud, ja privediem na teba, na tvojich služobníkov, na tvoj ľud i na tvoje domy jedovaté muchy. Domy Egypťanov, ba ešte aj pôda, na ktorej stoja, budú preplnené muchami.
18 S krajom Gessen však, kde býva môj ľud, urobím v tom istom čase výnimku, takže tam nebude nijakých múch, aby si zvedel, že na zemi som Pánom ja.
19 Urobím rozdiel medzi mojím a tvojím ľudom. Zajtra sa stane toto znamenie!"
20 A Pán urobil tak. Dostavili sa v rojoch jedovaté muchy do faraónovho paláca, do príbytkov jeho služobníkov a po celej egyptskej krajine. A krajina ťažko trpela od múch.
21 Nato dal faraón zavolať Mojžiša a Árona a povedal: "Choďte a obetujte svojmu Bohu tu v krajine!"
22 Mojžiš však odpovedal: "Tak sa to nedá urobiť, lebo my budeme prinášať nášmu Bohu obety, ktoré sú pre Egypťanov ohavnosťou. Ak by sme pred ich očami prinášali obety, ktoré sú pre nich ohavnosťou, vari by nás neukameňovali?
23 Vyberieme sa na tri dni cesty na púšť, aby sme Pánovi, nášmu Bohu, priniesli obetu tak, ako nám prikázal."
24 A faraón odpovedal: "Ja vás prepustím, aby ste Pánovi, svojmu Bohu priniesli obetu na púšti, len sa nevzďaľujte veľmi ďaleko! Pomodlite sa za mňa!"
25 Vtedy Mojžiš povedal: "Hľa, ja teraz od teba odídem a budem prosiť Pána a zajtra sa vzdialia muchy od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu. Len nech nás faraón zasa neoklame, keď potom nebude chcieť prepustiť ľud, aby priniesol obetu Pánovi."
26 Keď Mojžiš vyšiel od faraóna, orodoval u Pána.
27 A Pán urobil podľa Mojžišovej prosby a odňal muchy od faraóna, od jeho služobníkov a od jeho ľudu. Neostalo ani len jedinej.
28 Ale faraónovo srdce sa zatvrdilo aj tento raz a neprepustil ľud.
Levitikus 6
1 Pán povedal Mojžišovi:
2 "Ak sa niekto prehreší a spreneverí voči Pánovi a odtají svojmu blížnemu nejakú vec, ktorú mu dal do úschovy, zveril, či odpredal, alebo ak oklame svojho blížneho,
3 alebo ak sa niečo stratí, on to nájde a odtají, pričom ešte aj falošne prisahá pre nejaký skutok, ktorým sa človek môže prehrešiť,
4 ak sa takto prehrešil a previnil, všetko, čo predal, alebo klamstvom nadobudol, čo mu zverili, alebo čo sa stratilo a on to našiel, a všetko, na čo falošne prisahal,
5 vráti späť; dá v plnej hodnote náhradu a k tomu pridá ešte pätinu (hodnoty). Toto dá majiteľovi v ten istý deň, keď bude obetovať svoju obetu za hriech.
6 A za pokánie prinesie kňazovi bezchybného barana pre Pána podľa odhadu previnenia.
7 Kňaz ho potom zbaví hriechu pred Pánom a odpustí sa mu skutok, ktorým sa previnil."
8 Potom Pán hovoril Mojžišovi:
9 "Prikáž Áronovi a jeho synom: Toto sú ustanovenia pre celostnú žertvu: Celostná žertva zostane na oltári na ohni celú noc až do rána, oheň na oltári treba pritom udržiavať.
10 Kňaz oblečený v ľanovej ríze a v ľanových spodkách poodhŕňa popol, ktorý ostal po celostnej žertve, a zhrnie ho neďaleko oltára.
11 Potom si vyzlečie rúcho, oblečie si iný odev a popol vynesie na čisté miesto mimo tábora.
12 Oheň na oltári bude stále horieť, nesmie vyhasnúť. Kňaz naň naloží každý deň dreva, na to položí celostnú žertvu a pritom bude páliť lojové kusy z pokojných obiet.
13 Oheň na oltári bude ustavične horieť, nikdy nesmie vyhasnúť.
14 A toto sú ustanovenia o potravinových obetách: Na oltár ich prinesú Áronovi synovia.
15 Potom jeden z nich vezme plnú hrsť jemnej múky s olejom a všetko kadidlo, ktoré patrí k potravinovej obete, a spáli to na oltári na príjemnú vôňu ako pripomienku pre Pána.
16 Čo ostane, zjedia Áron a jeho synovia. Zje sa to nekvasené na svätom mieste; v nádvorí stánku zjavenia to zjedia.
17 Kysnuté sa z toho piecť nesmie, lebo to som ti ja určil za podiel z mojej zápalnej obety. Je to posvätné ako obeta za hriech a obeta podlžnosti.
18 Budú ju jesť iba muži z Áronovho potomstva. Toto ustanovenie o Pánovom zápale je večne platné z pokolenia na pokolenie. Každý, kto sa ho dotkne, bude zasvätený."
19 Pán hovoril Mojžišovi:
20 "Toto je obeta Árona a jeho synov, ktorú prinesú v deň svojho posvätenia: desatina efy jemnej múky ako pravidelná potravinová obeta - polovica na ráno a druhá polovica na večer.
21 Bude zapravená s olejom na platni; prinesieš ju pomiešanú a obetuješ ju na kúsky upečenú ako potravinovú obetu príjemnej vône Pánovi.
22 Kňaz, ktorý bude z jeho synov pomazaný na jeho miesto, podá ju Pánovi podľa večne platného ustanovenia. Spáli sa celá,
23 lebo každá kňazova potravinová obeta sa spáli celá, nesmie sa jesť."
24 Potom Pán hovoril Mojžišovi:
25 "Povedz Áronovi a jeho synom: Toto sú predpisy o obete za hriech: Na mieste, kde sa zabíjajú celostné žertvy, zabíja sa aj obeta za hriech pred Pánom; je presvätá.
26 Jesť z nej môže len kňaz, ktorý podáva obetu za hriech. A bude sa jesť na svätom mieste, v nádvorí stánku zjavenia.
27 Každý, kto sa dotkne jej mäsa, bude zasvätený; a ak mu niečo z jej krvi striekne na šaty, tú čiastku, čo bola postriekaná, musí oprať na svätom mieste.
28 Hlinenú nádobu, v ktorej sa varila, treba rozbiť. Ak je však nádoba, v ktorej sa varila, medená, treba ju vydrhnúť a vymyť vodou.
29 Budú z nej jesť všetci mužskí príslušníci kňazstva a bude sa jesť na svätom mieste, lebo je presvätá.
30 Nesmie sa však jesť nijaká obeta za hriech, z ktorej sa zanesie (niečo) krvi do stánku zjavenia; musí sa celá spáliť na ohni.
Žalm 48
1 Pieseň. Žalm Koreho synov.
2 Veľký je Pán a hoden každej chvály v meste nášho Boha.
3 Jeho svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť. Vrch Sion, tajomný príbytok, je mestom veľkého kráľa.
4 Boh sa preslávil v jeho palácoch ako istá ochrana.
5 Lebo hľa, králi sa spolčili a utvorili jeden šík.
6 No sotva sa pozreli, stŕpli úžasom, zmiatli sa a dali sa na útek;
7 hrôza ich tam schvátila, bolesti ako rodičku,
8 ako keď východný víchor rozbíja lode taršišské.
9 Čo sme počuli, to sme aj videli v meste Pána zástupov, v meste nášho Boha: Boh ho založil naveky.
10 Spomíname, Bože, na tvoje milosrdenstvo uprostred tvojho chrámu.
11 Ako tvoje meno, Bože, tak aj tvoja sláva šíri sa až do končín zeme; tvoja pravica je plná spravodlivosti.
12 Nech sa raduje vrch Sion a judejské dcéry nech jasajú nad tvojimi výrokmi.
13 Obíďte Sion a obklopte ho, spočítajte jeho veže.
14 Dobre si všimnite jeho hradby, prejdite jeho paláce, aby ste mohli rozprávať ďalšiemu pokoleniu,
15 že on je Boh, náš Boh, naveky a na veky vekov: on sám nás bude stále sprevádzať.
