2. Machabejcov 12

---

¹ Po uzavretí tých zmlúv sa Lyziáš vybral ku kráľovi. Židia sa opäť venovali roľníctvu.

² Ale vojvodcovia v tých krajoch, Timotej a Apolonius, syn Geneov, ďalej Hieronym a Demofon a okrem nich aj Nikanor, miestodržiteľ Cypru, nedopriali im žiť v tichosti a v pokoji.

³ Vtedy sa ľudia z Joppe dopustili takejto hanebnosti: pozvali židovských spoluoluobčanov so ženami a deťmi, aby nastúpili na pripravené člny. Pritom ani znakom neprezradili svoju zlomyseľnosť,

⁴ lebo sa to dialo akoby podľa všeobecného uznesenia mesta. Oni aj zvolili, lebo si želali pokojne spolunažívať s nimi a nemali nijakého podozrenia. Ale keď vyšli na šíre more, tam ich potopili, nie menej ako dvesto osôb.

⁵ Keď sa Júda dozvedel o tejto ukrutnosti, spáchanej na svojich súkmeňovcoch, oznámil to svojmu mužstvu. Potom vzýval Boha, spravodlivého sudcu,

⁶ a tiahol proti vrahom svojich bratov. V noci zapálil prístav, spálil im člny a tých, čo sa pokúsili o útek, poprekáľal.

⁷ A keďže to bolo uzavreté miesto, odtiahol s úmyslom, že sa zasa vráti a vykynoží všetkých obyvateľov Joppe.

⁸ Keď sa dozvedel, že obyvatelia Jamnie zamýšľajú vykonať to isté tamojším židovským osadníkom,

⁹ prepadol v noci aj Jamnijčanov, zapálil im prístav aj s loďstvom, takže bolo vidieť žiaru plameňov až do Jeruzalema, na dvestoštyridsať stadií.

¹⁰ Keď sa odtiaľ vzdialili na deväť stadií, ako tiahli proti Timotejovi, prepadli ho Arabi, asi päťtisíc pešiakov a päťsto jazdcov.

¹¹ Po prudkej bitke dosiahli Júdovi bojovníci s Božou pomocou víťazstvo. Premožení kočovníci prosili Júdu, aby im podal pravicu, a sľubovali, že im odovzdajú svoje stáda a že ich budú aj ináč podporovať.

¹² Júda v presvedčení, že mu môžu ozaj v mnohom poslúžiť, súhlasil s pokojným riešením. I podali si pravice a tí sa vrátili do svojich stanov.

¹³ Napadol aj isté mesto, menom Kaspin, ktoré bolo zo všetkých strán obohnané násypmi a múrmi. Bývali v ňom pohania zo všelijakých kmeňov.

¹⁴ Jeho obyvatelia sa spoliehali na pevnosť múrov a na zásobu potravín. Pritom sa správali bezočivo, tupili Júdových ľudí, ba rúhali sa aj (Bohu) a vôbec hovorili neslušne.

¹⁵ Júdovi mužovia však vzývali mocného Pána všehomíra, ktorý za čias Jozueho zboril Jericho bez baranov a dobývacích strojov. Potom sa divoko hnali proti múrom.

¹⁶ Z Božej vôle zaujali mesto a previedli také nevýslovne veľké vraždenie, že neďaleké, dve stadiá široké jazero sa zdalo preplnené naplavenou krvou.

¹⁷ Odtiaľ tiahli ďalej a po pochode sedemstopäťdesiat stadií dorazili do Charaky k Židom, ktorí sa nazývali Tubinčania.

¹⁸ Timoteja však nezastihli v tých krajoch: keď nepochodil, vzdialil sa odtiaľ preč, ale na istom mieste zanechal veľmi silnú posádku.

¹⁹ Tu vytiahli Dositeus a Sosipatros, vojvodcovia Machabejca, a pobili tých, ktorých Timotej zanechal v pevnosti, viac než desaťtisíc mužov.

²⁰ Machabejec sám rozdelil svoje vojsko na oddiely a na ich čelo postavil tých dvoch. Potom vytiahol proti Timotejovi, ktorý mal so sebou stodvadsaťtisíc pešiakov a tisícpäťsto jazdcov.

²¹ Keď sa Timotej dozvedel o Júdovom príchode, poslal ženy a deti aj so zásobami na ťažko dobytné miesto, zvané Karnion. Bol to celkom neprístupný kraj pre príkre miestne úžľabiny.

²² Len čo sa zjavil prvý Júdov oddiel, prišiel na nepriateľov hrozný strach zo zjavenia Vševidiaceho. Čo najrýchlejšie sa dali na útek; jeden bežal sem, druhý tam, takže často boli od vlastných ľudí zranení a nabodnutí hrotmi mečov.

²³ Pritom ich Júda prenasledoval so všetkou prudkosťou a prebodával bezbožníkov. O život prišlo tridsaťtisíc mužov.

²⁴ Timotej sám padol do rúk oddielov Dositea a Sosipatra. Prosil, aby ho prepustili živého, pričom prefíkane pripomínal, že má v moci rodičov mnohých a zas bratov iných, takže by sa im zle povodilo, keby ho usmrtili.

²⁵ Keď sa však viacnásobne a slávnostne zaručil, že ich vráti bez úrazu, prepustili ho, aby zachránili svojich bratov.

²⁶ Potom vytiahol proti Karnionu a chrámu Atargaty a pobil dvadsaťpäťtisíc ľudí.

²⁷ Keď Júda zaujal tieto miesta, tiahol s vojskom aj proti opevnenému mestu Efronu, kde sa zdržoval Lyziáš so zástupmi rôznorodého vojska. Udatní mladí bojovníci sa postavili pred múry a statočne sa bránili. Bolo tam veľké množstvo bojových strojov a striel.

²⁸ Oni však vzývali Všemohúceho ktorý svojou mocou rozmetá silu nepriateľov, a zaujali mesto. Pobili v ňom asi dvadsaťpäťtisíc obyvateľov.

²⁹ Odtiaľ sa vybrali a tiahli proti Skýtopolu, ktorý bol na šesťsto stadií vzdialený od Jeruzalema.

³⁰ Ale tamojší židovskí osadníci dosvedčovali, že Skýtopolitáni boli voči nim vždy blahosklonní, ba že aj v neprajných časoch zaobchádzali s nimi priateľsky.

³¹ Poďakovali sa im za to a vyzvali ich, aby aj naďalej boli blahosklonní k ich národu. Potom odišli do Jeruzalema, pretože už bolo bezprostredne pred sviatkom Týždňov.

³² Po letných sviatkoch vytiahli proti Gorgiášovi, miestodržiteľovi Edomska.

³³ On vytiahol s troma tisícmi pešiakov a so štyristo jazdcami.

³⁴ Keď sa zrazili, padlo aj niekoľko Židov.

³⁵ Ale akýsi Dositeus, odvážny jazdec z Bakenorových ľudí, zachytil Gorgiáša za plášť a násilne ho ťahal preč, lebo chcel toho prekliateho muža zajať živého. Vtom sa však oboril na neho ktorýsi z tráckych jazdcov a odťal mu rameno. Tak ušiel Gorgiáš do Maresy.

³⁶ Keď už boli Esdrisovi vojaci unavení od dlhého boja, vzýval Júda Pána, aby sa ukázal, že je ich spolubojovník a vodca boja.

³⁷ Mocným hlasom zanôtil v materinskej reči bojovú pieseň, náhle vyrazil proti Gorgiášovým oddielom, a donútil ich na útek.

³⁸ Potom Júda zobral svoje vojsko a odviedol ho do mesta Odolam. Keďže nastával práve siedmy deň, posvätili sa podľa obyčaje a slávili tam sobotu.

³⁹ Na druhý deň vyšli Júdovi ľudia, aby odniesli telá padlých, lebo už bolo nanajvýš treba, a uložili ich vedľa ich príbuzných do otcovských hrobov.

⁴⁰ Tu našli pod oblekom u každého z padlých amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje. Všetkým bolo zrejmé, že padli pre túto príčinu.

⁴¹ Všetci velebili Pána ako spravodlivého sudcu, ktorý vyjavil tajnosti.

⁴² Potom sa začali modliť a prosili, aby im toto previnenie, ktorého sa dopustili, bolo úplne odpustené. Šľachetný Júda napomínal však ľud, aby sa chránil hriechov, keď na vlastné oči videli následky hriechu u padlých.

⁴³ Potom urobili medzi mužstvom zbierku, ktorá vyniesla dvetisíc drachiem striebra. Tieto poslal do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to veľmi krásny a šľachetný skutok, lebo myslel na vzkriesenie.

⁴⁴ Veď keby sa nebol nádejal, že padlí raz budú vzkriesení, bolo by bývalo zbytočné a nerozumné modliť sa za mŕtvych.

⁴⁵ Pamätal tiež, že je veľmi krásna odmena prichystaná pre tých, čo nábožne zosnuli.

⁴⁶ Svätá a nábožná to myšlienka! Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.

Múdrosti 13 – 14

---

¹ Hlúpi boli totiž všetci ľudia od rodu, ktorým chybovala znalosť Boha, ktorí z viditeľných dobier nevládali poznať toho, ktorý je, a čo nepoznali tvorcu pri pohľade na diela,

² ale oheň, vietor, či letmý vzduch, hviezdny okruh, či vodu náramnú, alebo svetlá nebies pokladali za bohov, čo riadia svet.

³ Keď už, zvedení ich krásou, pokladali ich za bohov, nuž bolo im treba vedieť, o čo nádhernejší je ich Pán; veď ich stvoril prapôvodca krásy.

⁴ A keď už ich moc a pôsobivosť budila v nich úžas, mali poznať, o koľko mocnejší je ich Tvorca.

⁵ Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ.

⁶ Ale títo zasluhujú jednako len menšiu výčitku, veď oni blúdia hádam iba preto, lebo hľadajú a chcú nájsť Boha.

⁷ Keď sa zapodievajú jeho dielami, skúmajú ich a dávajú sa zviesť pohľadu, lebo to, čo vidia, také pekné je.

⁸ Lenže ani im nemožno odpustiť.

⁹ Lebo keď schopní boli toľkých znalostí, že mohli svet preskúmať, akože ešte prv nenašli tých vecí Vladára?

¹⁰ Nešťastní sú však a v mŕtve veci nádej skladajú tí, čo bohmi nazývajú diela ľudských rúk: Zlato, striebro, umelecké výtvory a podoby zvierat abo kameň márny, spracovaný rukou pradávnou.

¹¹ Taký drevorubač, napríklad, spílil riadny strom, zručne z neho všetku kôru olúpal, spracoval ho a obratne spravil z neho užitočný nástroj pre domácu potrebu;

¹² to, čo pri robote odpadlo, upotrebil na prípravu pokrmu;

¹³ akýsi odpadok však, ktorý sa už nedá na nič použiť, krivé drevo prerastené hrčami, vzal a vyrezával ledabolo pre kratochvíľu, sformoval ho zo zábavy bez prílišnej starostlivosti, dal mu ľudskú podobu,

¹⁴ alebo ho pripodobnil hocakému zvieraťu, zamazal ho hlinkou, líčidlom mu namaľoval do ružova pleť, pozatieral na ňom každú poškvrnu.

¹⁵ Potom mu zhotovil vhodný príbytok, postavil ho k stene a pripevnil železom.

¹⁶ Stará sa oň, aby nespadlo, veď vie, že si samo pomôcť nemôže, lebo je to soška, utisnutá na pomoc.

¹⁷ Jednako sa modlí k nemu za imanie, za ženu i za deti nehanbí sa osloviť to, čo bezduché je; vzýva za zdravie to, čo je bezmocné,

¹⁸ za život sa modlí k mŕtvemu, prosí o pomoc to, čo je bezvládne, za šťastlivú cestu to, čo ani nehne nohami,

¹⁹ pre zárobok, práce zdar a úspech svojej roboty žiada silu od toho, čo sám má ruky nevládne.

¹ Iný zasa, čo sa hodlá plaviť po mori, čo sa chystá precestovať divé vlniská, vzýva drevo krehkejšie než loď, čo nesie ho.

² Lebo túto vymyslela túžba po zisku, zhotovil ju umelecký dômysel.

³ Tvoja prozreteľnosť, Otče, vedie ju, lebo ty si aj po mori cestu dal, spoľahlivý chodník medzi vlnami.

⁴ Ukázať si chcel, že môžeš z čohokoľvek zachrániť, toho, čo nastúpi na loď, i keď nie je vycvičený námorník.

⁵ Ty chceš, aby ladom neležali diela tvojej múdrosti. Preto ľudia zverujú svoj život drevu nepatrnému, prejdú cez prúd na plti a nič sa im nestane.

⁶ Tak aj v praveku, keď pyšní obri hynuli, nádej sveta vyhľadala útočište na plti, a tak rukou tvojou riadená zanechala svetu pre nový rod semeno.

⁷ Požehnané drevo, ktoré slúži spravodlivosti.

⁸ Prekliata je (modla) urobená rukou aj s tým, čo ju robil. On preto, že ju spravil, ona preto, že je nazývaná bohom, hoc je vecou pominuteľnou.

⁹ Boh rovnako totiž nenávidí modlára aj jeho dielo pohanské.

¹⁰ Veď výtvor i s výrobcom spolu stihne trest.

¹¹ Preto príde súd i na pohanských bôžikov, nakoľko sa stali ohavami v Božom stvorenstve ľudským dušiam na pohoršenie, tiež kosílkou nohám nemúdrych.

¹² Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života.

¹³ Lebo od počiatku neboli, ani večne nebudú.

¹⁴ Dostali sa na svet pre márnomyseľné ľudské blúznenie; preto im je náhly koniec súdený.

¹⁵ Ktorýsi otec, príliš utrápený predčasným zármutkom, dal si spraviť obraz svojho priskoro zomrelého dieťaťa a pomaly začal ako boha uctievať toho, čo predtým zomrel, a tým, ktorí mu boli podriadení, ustanovil tajný kult a svätenie.

¹⁶ Potom, po nejakom čase, sa tento bezbožný zvyk rozmáhal stále viac, napokon bol zachovaný ako zákon: klaňali sa modlám, lebo tak rozkázali mocnári.

¹⁷ Pretože ich ľudia nemohli ctiť zblízka, lebo bývavali príliš ďaleko, z diaľky si urobili o ich podobe predstavu a zhotovili veľkolepý obraz svojho kráľa cteného, aby mohli neprítomnému tak vrúcne pochlebovať, akoby bol prítomný.

¹⁸ Ku zvýšeniu úcty poháňala umelcova ctibažnosť aj tých, ktorí tohto kráľa ani nepoznali.

¹⁹ On sa totiž chcel vladárovi rýchlo zapáčiť a vynaložil všetko svoje umenie, len aby obraz bol čo najkrajší.

²⁰ Potom zástup, uchvátený krásou výtvoru, toho, ktorého ešte prednedávnom ctil ako človeka, pokladal za bytosť hodnu bohocty.

²¹ Toto teda bolo živým na skazu, že ľudia, čo podrobovali sa buď nešťastiu, buď moci kniežacej, prenášali neprenosné meno na kameň a na drevo.

²² Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá.

²³ Ani pri deťovražedných obetách, či pri pokútnych tajných obradoch, ani pri divých hostinách s výstrednými obyčajami

²⁴ nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha, alebo ho zarmucuje cudzoložstvom.

²⁵ Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha,

²⁶ prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš.

²⁷ Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla.

²⁸ Lebo buďto zúria na svojich zábavách, alebo prorokujú lož, alebo sa oddávajú nerestiam, alebo ľahkovážne prisahajú krivo.

²⁹ Pretože sa spoliehajú na bezduchých bôžikov, nečakajú trest, keď prisahajú falošne.

³⁰ Ale za oboje ich neminie spravodlivý trest preto, že si zle predstavovali Boha, keď sa pridŕžali bôžikov, i že krivo prisahali v lesti, opovrhujúc svätosťou.

³¹ Veď nie moc tých, na ktorých sa prisahá, ale trest, čo prináleží hriešnikom, stíha vždycky prestúpenia zločincov.

Príslovia 25,11 – 14

---

¹¹ (Sťa) na strieborných misách zlaté jablká (sú) slov(á), povedané v pravý čas.

¹² (Sťa) zlatá obrúčka a klenot zo zlata (je) múdry (mravo)kárca pre vnímavý sluch.

¹³ Ako (keď človek) ochladí sa snehom v horúčosti za žatvy, (takým dobrodením je) spoľahlivý posol pre toho, kto ho posiela, občerstvuje dušu svojmu pánovi.

¹⁴ Mraky a vietor, ale bez dažďa, je človek, ktorý hory doly sľuboval, a nedal nič.