2. Machabejcov 11

---

¹ Lyziáš, kráľov poručník a príbuzný a spolu aj ríšsky správca, veľmi ťažko znášal posledné udalosti. V celkom krátkom čase

² zobral na osemdesiattisíc pešiakov, okrem jazdy, a tiahol proti Židom s úmyslom, že mesto osídli Grékmi,

³ ďalej, že použije chrám, ako ostatné pohanské svätyne, za zdroj príjmov a že bude veľkňazstvo každoročne predávať.

⁴ Na Božiu moc si však v svojej slepej namyslenosti ani nepomyslel; spoliehal sa na svojich desaťtisíc pešiakov, tisíc jazdcov a osemdesiat slonov.

⁵ Vtrhol do Júdska a priblížil sa k silnej pevnosti Betsure, ktorá je na stopäťdesiat stadií vzdialená od Jeruzalema, a dobýval ju.

⁶ Keď sa Machabejcovi bojovníci dozvedeli, že oblieha pevnosti, za horekovania a v slzách spolu s ľudom prosili Pána, aby poslal dobrého anjela na záchranu Izraela.

⁷ Sám Machabejec sa prvý chopil zbrane a povzbudzoval aj iných, aby sa s ním vydali do nebezpečenstva a prispeli svojim bratom na pomoc.

⁸ Tak sa spolu odhodlane vydali na cestu. Keď už boli blízko Jeruzalema, zjavil sa im jazdec v bielom rúchu, ktorý išiel pred nimi mával zlatou zbraňou.

⁹ Tu všetci spoločne zvelebovali milosrdného Boha, a tak sa vzpružili na duchu, že boli hotoví zraziť nielen ľudí, ale aj najdivokejšie zvery a železné múry.

¹⁰ Pripravení do boja postupovali s nebeským spolubojovníkom, ktorého dostali z Pánovej láskavosti.

¹¹ Ako levy sa oborili na nepriateľov a zrazili z nich jedenásťtisíc pešiakov a tisícšesťsto jazdcov, všetkých ostatných zahnali na útek.

¹² Viacerí z nich boli ranení a zachránili si iba holý život. Aj sám Lyziáš sa zachránil iba hanebným útekom.

¹³ (Lyziáš) v úvahe o svojej porážke, ktorú utrpel, prišiel k náhľadu - nakoľko mal dostatočný úsudok -, že Hebrejci sú nepremožiteľní, pretože ich spolubojovníkom je všemohúci Boh. Preto im poslal

¹⁴ odkaz, že sa s nimi dohodne o všetkom, čo je spravodlivé, ba presvedčovaním privedie aj kráľa k tomu, aby sa im stal priaznivcom.

¹⁵ Machabejec, ktorý mal na zreteli obecné blaho, súhlasil so všetkými Lyziášovými návrhmi. Kráľ zase prijal všetky podmienky, ktoré Machabejec písomne žiadal (potvrdiť) od Lyziáša pre Židov.

¹⁶ Lyziáš napísal Židom list tohto znenia:

¹⁷ "Lyziáš posiela židovskému národu pozdrav. Vaši vyslanci Ján a Absalom odovzdali mi písomnú žiadosť a prosili odpoveď na predložené želania.

¹⁸ Čo muselo byť predložené aj kráľovi, predostrel som mu; a čo mu bolo možné, aj schválil.

¹⁹ Ak teda zostanete verní v ujednaných veciach, pousilujem sa i naďalej, aby som vám vymohol všetko najlepšie.

²⁰ Vašim i mojim vyslancom som prikázal, aby sa s vami dohovorili o podrobnostiach.

²¹ Majte sa dobre! Roku stoštyridsiateho ôsmeho, dvadsiateho štvrtého dioskora."

²² Kráľov list obsahoval toto: "Kráľ Antiochus posiela svojmu bratovi Lyziášovi pozdrav.

²³ Keďže náš otec bol prenesený medzi bohov, želáme si, aby sa mohli obyvatelia našej ríše pokojne venovať svojim zamestnaniam.

²⁴ Dopočuli sme sa, že Židia nesúhlasili s (násilným) prevodom na grécke mravy, ako požadoval náš otec, ale že si prajú svojský spôsob života, a preto si žiadajú, aby im boli ponechané ich zákony.

²⁵ Želáme si, aby nebol ani tento národ nespokojný, a preto nariaďujeme, aby sa im navrátil chrám; takisto nech sa im povolí správať sa podľa zvykov ich predkov.

²⁶ Dobre teda urobíš, keď k nim pošleš a dohodneš sa s nimi, aby - keď sa dozvedia o našom rozhodnutí - boli dobrej mysle a radostne sa venovali vlastným úlohám."

²⁷ Kráľov list, (venovaný) národu, bol tohto znenia: "Kráľ Antiochus posiela židovskej veľrade a ostatným Židom pozdrav.

²⁸ Ak sa máte dobre, tak sa plní naše želanie. Čo sa nás týka, máme sa dobre.

²⁹ Menelaus nám zvestoval, že vraj pomýšľate na návrat (z boja), aby ste sa mohli venovať svojim zamestnaniam.

³⁰ Tým, ktorí sa vrátia až do tridsiateho xantika, zaručujeme ochranu.

³¹ Židia sa môžu správať svojimi predpismi o jedlách a vlastnými zákonmi ako predtým a nikto z nich nesmie byť nijakým spôsobom obťažovaný pre predošlé previnenie.

³² Posielame tiež Menelaa, aby vás tým uspokojil.

³³ Majte sa dobre! Roku stoštyridsiateho ôsmeho, pätnásteho xantika."

³⁴ Aj Rimania im poslali list tohto obsahu: "Rímski vyslanci Kvintus Memius a Títus Manlius posielajú židovskému národu pozdrav.

³⁵ Čo vám povolil Lyziáš, kráľov príbuzný, schvaľujeme aj my.

³⁶ Veci, ktoré on pokladal za potrebné predostrieť kráľovi, pošlite nám rýchle po niekom na preskúmanie, aby sme mohli podľa okolností podať svoju mienku. Sme totiž na ceste do Antiochie.

³⁷ Preto čím skôr pošlite niekoho, aby sme sa aj my dozvedeli o vašich želaniach.

³⁸ Majte sa dobre! Roku stoštyridsiateho ôsmeho, pätnásteho xantika."

Múdrosti 11 – 12

---

¹ Ich podujatia završovala úspechom pod vedením svätého proroka.

² Prešli púšťou neobývanou, na neschodných miestach stavali si stany.

³ Nepriateľom vzdorovali, odporcov odrážali.

⁴ Keď ich trápil smäd, nuž vzývali teba a dostali vodu zo strmého skaliska, uhasenie smädu zo žulového kameňa.

⁵ Čím boli ich nepriatelia trestaní, toho sa im dostalo sťa dobrodenia v potrebe.

⁶ Miesto rieky ustavične tečúcej, zamútenej krvou nečistou

⁷ ako trest za rozkaz vraždiť deti, dal si im hojnosť vody nečakane

⁸ a predošlým smädom si im ukázal, ako prísne si potrestal ich nepriateľov.

⁹ Keď ich skúšal, hoc len milosrdne boli trestaní, poznali, aké veľké muky bolo treba pretrpieť pohanom, v hneve trestaným.

¹⁰ Ich si skúšal ako otec napomínaním, tamtých si však odsúdil a trestal ako prísny kráľ.

¹¹ Ďaleko či blízko, rovnako boli trápení,

¹² stihol ich totiž dvojaký zármutok a ston, keď sa rozpamätali na minulosť

¹³ Lebo keď počuli, že ich trestmi sa tamtým pomáha, pocítili Pána.

¹⁴ Lebo toho, koho vyhodili kedysi a zamietli s posmechom, museli obdivovať, keď bol udalostiam koniec, keďže celkom ináč trpeli smäd ako spravodliví.

¹⁵ Za ich nezmyselné, bohaprázdne rozumy, ktorými sa dali zviesť, že uctievali nemé plazy a hmyz ničomný, poslal si na nich za trest množstvo nemých zvieratiek,

¹⁶ aby poznali, že čím kto hreší, tým aj potrestaný býva.

¹⁷ Veď nebolo nemožné tvojej všemohúcej ruke, čo vytvorila svet z beztvárnej hmoty, poslať na nich množstvo medveďov a levov ukrutných,

¹⁸ či novostvorenú zver, ľútu, neznámu, ktorá vydychuje paru ohňom sršiacu, alebo vypúšťa dym smradľavý, alebo vystreľuje z očí iskry desivé,

¹⁹ takže nielen útok jej ich mohol zničiť, ale i jej hrozný pohľad ich mohol usmrtiť.

²⁰ Ba aj okrem toho - jedinému dychu mohli podľahnúť pomstou tvojou stíhaní, dychom tvojej moci odviati. Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko. Boh tresce mierne

²¹ Lebo ty vždy môžeš uplatňovať svoju veľkú moc. Ktože môže odolávať sile tvojho ramena?

²² Lebo celý svet pred tebou je sťa prášok na vážke a sťa kvapka rosy, ktorá pred svitaním na zem dopadá.

²³ Ty sa zmilúvaš nad všetkými, pretože si všemocný, zhovievavý bývaš s hriechmi ľudí, aby sa kajali.

²⁴ Lebo všetko, čo je, miluješ a nič nemáš v nenávisti z toho, čo si urobil; lebo keby si bol nenávidel niečo, nebol by si to utvoril.

²⁵ Akože by mohlo obstáť niečo, keby si to nechcel ty? Ako by sa bolo zachovalo niečo, keby si to nebol ty k jestvote povolal?

²⁶ Lež ty šetríš všetko, lebo je to tvoje, Pane, priateľ života,

¹ veď tvoj neporušiteľný duch je vo všetkom.

² Preto mierne karháš tých, čo poblúdia, napomínaš ich tým, keď im pripomínaš to, čím zhrešili, aby zanechali hriech a verili v teba, Pane.

³ Lebo si nenávidel tých, čo dávno obývali tvoju svätú zem,

⁴ pretože sa dopúšťali ohavného čarodejníctva, bezbožného modlárstva,

⁵ taktiež boli nemilosrdnými vrahmi dietok, črevožrútmi na obetnorn hodokvase, (kde sa jedlo) ľudské mäso a krv, pretože sa dali zasväcovať uprostred šialencov,

⁶ tiež preto, že boli rodičmi, čo vlastnoručne zabíjali bezmocné deti, a rukou našich otcov chcel si ich vyhubiť,

⁷ aby v Božích dietkach mala osadníkov, akých zasluhuje krajina, ktorá ti je zo všetkých najdrahšia.

⁸ Lež aj ich si šetril, že to boli ľudia, nuž poslal si osy sťaby svojho vojska predchodcov, aby ich postupne ničili.

⁹ Hoci si mohol modlárov podrobiť spravodlivým v boji alebo hroznou zverou, či prísnym slovom naraz znivočiť,

¹⁰ trestal si ich však postupne a dal si im čas na pokánie, hoc si vedel, že ich pôvod je zlý a ich zloba vrodená, že ich zmýšľanie sa nikdy nezmení,

¹¹ od počiatku boli totiž zlorečeným semenom. Ani nie z obavy pred niekým nechal si bez trestu to, čo spáchali.

¹² A kto ti smie povedať: ,,Čo si to urobil?", alebo kto sa môže tvojmu súdu sprotiviť? Kto ťa bude obviňovať, že si zničil národy, ktoré si ty stvoril? Alebo kto proti tebe vystúpi a bude obhajovať ľudí nespravodlivých?

¹³ Lebo okrem teba nieto Boha, ktorý by sa staral o všetko, žeby si prv dokazovať musel, že si nespravodlivo nesúdil.

¹⁴ Ani kráľ a ani uchvatiteľ moci nemôže ti vyčítať pre tých, ktorých si potrestal.

¹⁵ Pretože však ty si spravodlivý, spravodlivo všetko usporadúvaš; odsúdiť však toho, kto trest nezasluhuje, ty pokladáš za vec s tvojou mocou nezrovnateľnú.

¹⁶ Tvoja moc je totiž základ spravodlivosti; a že vládneš nad všetkými, pôsobí, že si voči všetkým plný ohľadu.

¹⁷ Lebo ty len vtedy ukazuješ svoju silu, keď ľudia neveria v dokonalosť tvojej moci, a tých, čo ju poznajú, tresceš za odbojnosť.

¹⁸ Ty však, hoci si mocný panovník, súdiš láskavo a spravuješ nás s veľkou zhovievavosťou, lebo kedy len chceš, máš moc poruke.

¹⁹ Takým počínaním si poučil svoj ľud, že ten, kto je spravodlivý, má byť ľudomilný. Svojim synom dal si nádej radostnú, že im dávaš príležitosť na pokánie, keď zhrešia.

²⁰ Lebo ak si nepriateľov svojich detí, ktorí boli hodni smrti, s toľkým ohľadom, ba s prosbou trestával, že si im dal čas i príležitosť odvrátiť sa od zlého,

²¹ S koľkou zhovievavosťou si potom súdil svojich synov, ktorých otcom si dal pod prísahou zmluvy plné krásnych prísľubov!

²² Kým nás teda karháš, šľaháš našich nepriateľov desaťtisíc ráz, by sme mali na pamäti tvoju dobrotivosť, keď my súdime, a keď zasa budeme my trestaní, aby sme tiež zľutovanie čakali.

²³ Preto si nespravodlivých, tých, čo prežili svoj život pochabo, trestával ich vlastnými ohavnosťami.

²⁴ Veď až priďaleko zablúdili na chodníkoch omylu: Pokladali za bohov, čo medzi zvieratami je najodpornejšie a najopovrhovanejšie a sťa nerozumné deti dávali sa zavádzať.

²⁵ Preto si tiež na nich, ako na deti, čo rozum nemajú, poslal smiešny trest.

²⁶ Tí však, ktorí takým smiešnym trestom nedajú sa napraviť, tí musia okúsiť súd hoden Boha.

²⁷ Lebo keď sa na nich, na domnelých bohov, skrze ktorých boli trestaní, sami vo svojom utrpení zlostili, videli, že pravý Boh je ten, ktorého prv poznať odopierali. Preto ich stihol tiež najkrajnejší trest. Nerozumnosť modlárstva hl. -

Príslovia 25,8 – 10

---

⁸ Čo tvoje oči videli, nechoď (s tým) hneď (a nezačínaj) spor! Lebo čo si počneš napokon, keď ťa tvoj blížny zahanbí?

⁹ Dožaduj sa práva, cti voči svojmu blížnemu, ale maj ohľad na tajomstvo iného,

¹⁰ aby ti to nevyčítal, kto by (to) počul, a nenarušil tvoju česť, čo si mal.